opovržlivý príd. opovrhujúci, pohŕdavý: o. úsmev, mať o. postoj k niečomu;
opovržlivo prísl.: o. hľadieť
opovržlivý -vá -vé 2. st. -vejší príd.
opovržlivý -vá -vé 2. st. -vejší príd. ▶ prejavujúci odmietavý, znevažujúci postoj k niekomu, k niečomu; svedčiaci o neúcte, pohŕdaní k iným ľuďom; syn. pohŕdavý, pohrdlivý: o. pohľad, smiech; o. vzťah k bratovi; opovržlivé výroky na adresu prítomných; tvárou sa mu mihne záblesk opovržlivého úškrnu; Na masové trendy dneška, komercializáciu a brakovitosť, je prípustné mať ten najopovržlivejší názor. [Sme 2004]
opovrhujúci, opovržlivý p. pohŕdavý
pohŕdavý ktorý pohŕda niekým al. niečím; prezrádzajúci pohŕdanie • pohrdlivý • opovrhujúci • opovržlivý: byť voči niekomu pohŕdavý, pohrdlivý; pohŕdavý, opovrhujúci postoj; opovrhujúci, opovržlivý pohľad, úškľabok • zastar. opovŕhavý
p. aj povýšený
povýšený ktorý sa povyšuje nad iných; ktorý prejavuje vlastnú nadradenosť, prehnané sebavedomie; svedčiaci o tom (op. ponížený) • povýšenecký • vyvýšený: povýšený človek; cítiť povýšený, povýšenecký tón v hlase • nadradený • superiórny: nadradené správanie • protektorský (príznačný pre protektora): protektorský postoj • povznesený (povýšene ľahostajný): povznesené správanie • namyslený • pyšný • expr.: nadutý • nafúkaný (ktorému chýba skromnosť, pokora): nemala dôvod byť namyslená, pyšná, nadutá, nafúkaná • kniž. spupný (povýšený a bezočivý): prichádzal so spupným výrazom víťaza • hrdý • odmeraný (udržiavajúci si odstup): dívala sa ponad všetkých hrdým, odmeraným pohľadom • pohŕdavý • pohrdlivý • opovržlivý (prejavujúci pohŕdanie inými): pohŕdavý, pohrdlivý, opovržlivý postoj • expr. bohorovný: ponoril sa do svojho bohorovného mlčania • pejor. veľkopanský: veľkopanské spôsoby, gestá
opovržlivý príd. pohŕdajúci, opovrhujúci, pohŕdavý: o. úsmev, pohľad; o. výraz, výrok, o-á nadávka; urobiť o-ú tvár (Jégé);
opovržlivo prísl.: o. sa usmiať, pozrieť;
opovržlivosť, -ti ž.