opovážlivý príd. príliš al. nemiestne odvážny, trúfalý, bezočivý; svedčiaci o tom: o. mládenec; o-é konanie, kúsky;
opovážlivo prísl.;
opovážlivosť -i ž.
opovážlivosť -ti ž.
opovážlivosť -ti -tí ž. 1. iba sg. ▶ vlastnosť toho, kto prejavuje priveľkú, často nenáležitú odvahu, smelosť; syn. trúfalosť: draho zaplatil za o.; bola to od neho o.; prepáčte mi moju o.; ani som nepomyslela, že nájdem v sebe toľko opovážlivosti; kde sa v tebe berie toľká o.?!; zašiel priďaleko so svojou opovážlivosťou 2. ▶ (príliš) opovážlivý, smelý čin, často spojený s bezočivosťou; syn. trúfalosť: prepáčiť, potrestať o.; raz sa mu za jeho opovážlivosti pomstí; Vedel som, že túto opovážlivosť, pozvať na výlet aj dievča, mi dlho neodpustí. [J. Žarnay]
impertinencia kniž. urážlivá al. nemiestna smelosť • impertinentnosť • bezočivosť • opovážlivosť: dopustiť sa impertinencie, impertinentnosti • hrubosť • trúfalosť • dotieravosť • hovor. drzosť
opovážlivosť neprimeraná al. nemiestna odvaha • trúfalosť • trúfanlivosť: jeho trúfalosť zaráža • bezočivosť • hovor. drzosť (drzá opovážlivosť): bola to od nej veľká bezočivosť, drzosť • smelosť: doplatil na svoju opovážlivosť, smelosť • kniž. impertinencia
opovážlivý príd. ktorý sa opovažuje, dovoľuje si niečo trúfalé, príliš smelý, trúfalý: o. človek; o. pytač (Lask.); o-é počínanie; o. obchod (Vaj.);
opovážlivo prísl.: o. si počínať;
opovážlivosť, -ti ž.
1. vlastnosť niekoho opovážlivého, trúfalosť, smelosť: Odpadla mu všetka chuť a opovážlivosť. (Tim.)
2. opovážlivý, trúfalý, smelý čin: Pane, to je opovážlivosť mne dávať naučenie! (Vaj.)
opovážlivosť ž. strsl, zsl prílišná (nemiestna) odvaha, trúfalosť, bezočivosť: To bola opovážľivosť! (Hor. Lehota DK); Ve_to aj opovážlivost prizd do dvora v noci (Markuška ROŽ); Bola to opovažľivoz ostať pri šopach sam (Zborov n. Bystr. KNM); Do makéj hori ze sekerú sa púščat, to je ždicki opovážlivos (Hor. Súča TRČ)