opovážlivý príd kt. sa opovažuje, dovoľuje si niečo nezvyčajné, nežiadúce al. zakázané, príliš smelý, odvážny, trúfalý: jazjk člowěka klewetneho, opowažliweho, sstěbetneho, lharskeho, ruhaweho, zlorečiweho y utrhagjcýho gest nebezpečny (SK 1697); smely gsau lydé, zly a opowazliwi na wsseligaku nesslechetnost (PP 1734); condfidens: smely, opowažliwi na wsseligaku nesslechetnost (KS 1763); toto gest nielen opowazliwa, ale take trubska a hlupa odpowed (PUKANEC 1771); -e prísl: pakliže (se) nestudne, opowažliwe proti Bohu ruha, yazjk tento twug neny angelsky (SK 1697); praesumpte: opowážliwe, wélmy smele, smeló (KS 1763); obočy z hustym pretáhnutym opowázliwé dobeháwagyce až do mihawyc (PT 1778); -osť ž
1. vlastnosť opovážlivého, trúfalosť, smelosť: postawil take seba za porukownika, dussy swau za dussy Eulogiussowu zawazal. Welika zagjste tato opowažliwost (SK 1697); magistratus hominum audaciam comprimat: wrchnost má opowážnost, opowážliwost, smelost swarliwých lidj skrotiti (WU 1750); tak smeleho gako zleho sa obáwa, doňho z opowážliwosťi snadno sa ňedáwa (GV 1755); unižene za odpusteni nasseg opowazliwosti prepitugeme (LIPTOV 1770)
2. opovážlivý, trúfalý, smelý čin: namazany z wassú dúwernostu obetowat se budete opowážliwostám (PT 1778)