opovážlivý príd. príliš al. nemiestne odvážny, trúfalý, bezočivý; svedčiaci o tom: o. mládenec; o-é konanie, kúsky;
opovážlivo prísl.;
opovážlivosť -i ž.
opovážlivý -vá -vé 2. st. -vejší príd.
opovážlivý -vá -vé 2. st. -vejší príd. ▶ vyznačujúci sa veľkou, často nenáležitou odvahou, smelosťou; svedčiaci o tom; syn. trúfalý: o. zlodej; o. čin; opovážlivé správanie; tieto opovážlivé slová mu vyrazili dych; zlodeji dobytka boli čoraz opovážlivejší; Tvrdiť, že budem pravidelne stávať na stupňoch víťazov, by bolo odo mňa opovážlivé. [Šp 2008] neskromné
bezočivý urážlivo smelý • opovážlivý • trúfalý • expr. prismelý: bezočivý, opovážlivý mladík; bezočivé, trúfalé, prismelé správanie voči autorite • arogantný (bezočivo povýšený) • hovor. drzý (bezočivo vyzývavý): zabolela ju synova arogantná odpoveď; premeriaval si ženu drzým pohľadom • kniž. impertinentný • nemiestny: impertinentná, nemiestna poznámka • netaktný • nevychovaný (op. taktný, vychovaný) • pejor. chrapúnsky: netaktné, nevychované, chrapúnske správanie • dotieravý • dobiedzavý (bezočivo neodbytný): dotieraví, dobiedzaví novinári • odporný: odporný fagan • nehanebný • kniž. bezostyšný (nepoznajúci hranice hanby): nehanebné, bezostyšné ohováranie • neslýchaný • subšt. nehorázny • expr.: pustý • bohapustý • bohaprázdny (bezočivosťou vzbudzujúci pohoršenie): neslýchaná, nehorázna, pustá, bohapustá lož; bohaprázdny rehot • nár. priezočivý • subšt. sprostý
neopatrný ktorý nemá, neprejavuje dosť opatrnosti; svedčiaci o nedostatku opatrnosti (op. opatrný) • neobozretný • nepozorný • neostražitý: neopatrný, nepozorný vodič; neobozretný, neostražitý strážca; neopatrný pohyb • neprezieravý (ktorý nepredvída zlé následky; svedčiaci o tom; op. prezieravý): neprezieravý čin • netaktický (nevyužívajúci lesť, taktiku): netaktický postup • riskantný • hazardný (hroziaci nebezpečenstvom): riskantné, hazardné zahrávanie si so zdravím • trúfalý • opovážlivý (bezočivo neopatrný): trúfalý, opovážlivý článok
opovážlivý ktorý je príliš al. nemiestne odvážny; svedčiaci o prílišnej al. nemiestnej odvahe • trúfalý • trúfanlivý: opovážlivý, trúfalý mladík; trúfalé, trúfanlivé reči • bezočivý • hovor. drzý • kniž. impertinentný (spojený s bezočivosťou až bezohľadnosťou): je to od neho drzé, impertinentné; má bezočivé, drzé vystupovanie; klásť impertinentné otázky • silný (pri negatívnom hodnotení rečového prejavu): použiť opovážlivé, silné slová
opovážlivý príd. ktorý sa opovažuje, dovoľuje si niečo trúfalé, príliš smelý, trúfalý: o. človek; o. pytač (Lask.); o-é počínanie; o. obchod (Vaj.);
opovážlivo prísl.: o. si počínať;
opovážlivosť, -ti ž.
1. vlastnosť niekoho opovážlivého, trúfalosť, smelosť: Odpadla mu všetka chuť a opovážlivosť. (Tim.)
2. opovážlivý, trúfalý, smelý čin: Pane, to je opovážlivosť mne dávať naučenie! (Vaj.)
opovážlivý príd. príliš (nemiestne) odvážny, trúfalý, bezočivý: On bóu̯ veľmi opovážľiví (Hor. Lehota DK); Muoj muž je opovážľiví, tót sä ňikoho ňebojí (Kokava n. Rim. RS); Veľice je opovážľiví, aš to ňeňi pekné! (Rajec ŽIL)
opovážlivý príd kt. sa opovažuje, dovoľuje si niečo nezvyčajné, nežiadúce al. zakázané, príliš smelý, odvážny, trúfalý: jazjk člowěka klewetneho, opowažliweho, sstěbetneho, lharskeho, ruhaweho, zlorečiweho y utrhagjcýho gest nebezpečny (SK 1697); smely gsau lydé, zly a opowazliwi na wsseligaku nesslechetnost (PP 1734); condfidens: smely, opowažliwi na wsseligaku nesslechetnost (KS 1763); toto gest nielen opowazliwa, ale take trubska a hlupa odpowed (PUKANEC 1771); -e prísl: pakliže (se) nestudne, opowažliwe proti Bohu ruha, yazjk tento twug neny angelsky (SK 1697); praesumpte: opowážliwe, wélmy smele, smeló (KS 1763); obočy z hustym pretáhnutym opowázliwé dobeháwagyce až do mihawyc (PT 1778); -osť ž 1. vlastnosť opovážlivého, trúfalosť, smelosť: postawil take seba za porukownika, dussy swau za dussy Eulogiussowu zawazal. Welika zagjste tato opowažliwost (SK 1697); magistratus hominum audaciam comprimat: wrchnost má opowážnost, opowážliwost, smelost swarliwých lidj skrotiti (WU 1750); tak smeleho gako zleho sa obáwa, doňho z opowážliwosťi snadno sa ňedáwa (GV 1755); unižene za odpusteni nasseg opowazliwosti prepitugeme (LIPTOV 1770) 2. opovážlivý, trúfalý, smelý čin: namazany z wassú dúwernostu obetowat se budete opowážliwostám (PT 1778)