oportunizmus -mu m. prispôsobovanie sa danej situácii za cenu ústupu od zásad; odklon od zásadného stanoviska v prospech rýchlych výhod;
oportunista -u m. u koho sa prejavuje oportunizmus (v konaní al. zmýšľaní);
oportunistka -y -tiek ž.;
oportunistický príd.
oportunista [-n-] -tu pl. N -ti m.
oportunista [-n-] -tu pl. N -ti m. ⟨lat.⟩ obyč. pejor. ▶ kto bezzásadovo prispôsobuje svoje myslenie a konanie okolnostiam v prospech okamžitých výhod, prospechár: obyčajný vypočítavý o.; oportunistom a karieristom sa vždy darilo; ľudia sa dajú manipulovať bezcharakternými oportunistami; dnes je strana plná politických pragmatikov a oportunistov ▷ polit. pravicový oportunista (z pohľadu komunistickej ideológie v bývalej ČSSR) člen skupiny komunistických intelektuálov, ktorí v r. 1968 – 1969 zastávali reformné názory a nesúhlasili s prítomnosťou vojsk Varšavskej zmluvy ▷ oportunistka -ky -tiek ž.: mala povesť oportunistky
oportunista -u m. (oportunistka -y ž.) človek prispôsobujúci svoje myslenie a konanie podľa očakávaných výhod, stúpenec oportunizmu
kompromisník pejor. kto upúšťa od svojich zásad, kto ľahko pristupuje na kompromis • zried.: ústupčivec • bezzásadovec: známy politický kompromisník, ústupčivec, bezzásadovec • oportunista (obyč. politik)
oportunista p. kompromisník
oportunizmus, -mu m. polit. prispôsobovanie sa, ústupčivosť v zásadách; bezzásadovosť, prospechárstvo; v robotníckom hnutí podriaďovanie triednych záujmov proletariátu záujmom buržoázie, upustenie od boja za socialistickú revolúciu;
oportunista, -u m. zástanca, prívrženec oportunizmu;
oportunistický príd.: o-á politika, o. názor, o. smer, o-é živly;
oportunisticky prísl.