opora -y opôr ž.
1. o čo sa dá oprieť, podpera: nosná o.; podoprieť konáre silnou o-ou
2. pomoc (mravná al. hmotná), posila, podpora: matka je o-ou rodiny; mať, nájsť o-u v niekom, niečom
opora -ry opôr ž.
opora -ry opôr ž. 1. ▶ predmet, objekt slúžiaci na opretie, podopretie, zaistenie stability niečoho, niekoho; spevňujúca, nosná sústava niečoho, konštrukcia: pevná, stabilná o.; vystužená mostná o.; vyväzovať vinič, rajčiny k oporám; stonky fazule sa ovíjajú okolo opory; rekonvalescenti sú už bez opôr bez bariel; zábradlie je dôležitou oporou pri chôdzi po schodoch; kostra tvorí oporu tela 2. ▶ kto al. čo predstavuje pre niekoho záruku mravnej al. hmotnej pomoci, ochrany, záštita: mať oporu vo viere, v Bohu; nájsť oporu v priateľoch; rodičia sú moje opory; bol pre mňa veľkou oporou; v rodine sme si navzájom oporou; bez opory v etike každá spoločnosť ľahko upadne; Zuzka už neustúpila, lebo našla oporu u otca. [Š. Janega] 3. ▶ jednotlivec al. skupina, ktorá výkonom, profesionalitou, silou a pod. tvorí základ nejakého kolektívu, spoločenstva: brankárska o. tímu; tenorista je oporou ich zboru; stredná vrstva je oporou každej spoločnosti; Ján Popluhár patril kedysi k oporám [futbalového] mužstva Československa. [Sme 1995] 4. obyč. v spojení mať, nemať oporu v niečom ▶ nachádzať, nenachádzať opodstatnenie, potvrdenie, argument v niečom, na čo sa možno odvolávať ako na dôkaz: postup úradov nemá oporu v zákone; boj proti korupcii má oporu v programovom vyhlásení vlády
ochranca kto ochraňuje • chrániteľ: ochranca, chrániteľ bezbranných • zried.: ochraniteľ • ochraňovateľ (Mráz) • strážca (kto stráži): strážca bezpečnosti • slang. gorila (osobný strážca) • patrón (i kresťanský svätec, ktorý chráni ľudí, kostoly, povolanie a pod.): majetný patrón umelcov; sv. Urban je patrón vinohradníkov • kniž. protektor (ochranca a podporovateľ): protektor mládeže • ochranár (ochranca prírody, pamiatok a pod.): ochranári zorganizovali míting na ochranu zvierat • poručník (právny ochranca) • tútor (i pren. expr.) • zástanca • obhajca • obranca • pren. tribún (kto chráni obhajovaním) • záštita • opora • pren. štít • kniž. zastar. záštitník: záštita, opora, štít rodiny
opora 1. čo slúži na podopretie niečoho • podpora • podpera: drevená opora, podpora, podpera stropu
2. čo morálne, duchovne al. materiálne pomáha, podopiera • podpora • pomoc: v rodičoch vždy našiel morálnu oporu, podporu, pomoc • posila (čo duchovne posilňuje, povzbudzuje): jediná pracovná opora, posila • kniž. záštita • publ. bašta • pren.: pilier • stĺp: duchovný pilier, stĺp hnutia • pren.: kameň • záchytný bod • chrbtová kosť
podpora 1. vec, ktorá niečo podpiera al. o ktorú sa niečo opiera • podpera: podpora, podpera dverí • opora: podoprieť konáre oporou • opierka • stojka (stojatá podpora, napr. v bani)
2. napomáhanie niekoho, vypomáhanie niekomu mravne al. hmotne • posila • pomoc: dostať morálnu podporu, posilu; byť odkázaný na finančnú pomoc • opora: bol rodičom oporou • výpomoc (finančná podpora): sociálna výpomoc • subvencia • dotácia (finančná podpora, obyč. z verejných prostriedkov): štátna subvencia, dotácia • štipendium (podpora na štúdium): sociálne štipendium • kniž. záštita: mať záštitu u svojich stúpencov
p. aj pomoc 1
opora, -y, opôr ž.
1. predmet, ktorý podopiera, na ktorý sa možno oprieť, podpera: oceľové o-y;
2. pomoc (mravná al. hmotná), ochrana, podpora, záštita: duševná, mravná o., hľadať, mať, nájsť (pevnú) o-u (v niečom, v niekom, u niekoho); stratiť o-u; byť, stať sa o-ou (niekoho, niečoho, pre niekoho, pre niečo)
opora ž. 1. o čo sa dá oprieť, podpera: opora na laviške (Kokava n. Rim. RS); opora na lavici (Mokrá Lúka REV) 2. pomoc (mravná al. hmotná), posila, podpora: Moje ďeťi, ag Boh dá, budú mi na staroz oporou (Návojovce TOP)