Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

opojiť -í -a dok.

1. omámiť (význ. 2), očariť: krása ho o-la; byť o-ený víťazstvom, láskou; prebrať sa z chvíľkového o-enia

2. opiť, omámiť: o-enie alkoholom;

nedok. opájať -a

// opojiť sa:

1. o. sa šťastím

2. o. sa alkoholom;

nedok. opájať sa

opojiť -jí -ja opoj! -jil -jac -jený -jenie dok.

opojiť sa -jí sa -ja sa opoj sa! -jil sa -jac sa -jený -jenie sa dok.

opájať -ja -jajú -jaj! -jal -jajúc -jajúci -janý -janie nedok. 1. (koho) ▶ (o omamných prostriedkoch, obyč. o alkohole) zbavovať jasného vnímania skutočnosti pôsobením na vedomie; syn. omamovať: pocítiť opájajúce účinky namiešaného nápoja; šumivé víno ich príjemne opája; V celom tele cíti rytmus piesne, v hlave gin. Ale nielen ten ju opája. [A. Baláž]
2. (koho čím) ▶ oslabovať vedomie, otupovať zmysly obyč. alkoholom al. omamnými látkami; syn. omamovať: Máš krčmu, máš peňazí, opájaš ľudí zlou pijatikou. [L. Ťažký]
3. (koho; ø) ▶ vyvolávať silný (kladný i záporný) citový al. zmyslový zážitok; syn. omamovať: moc opája; mladých opája hudba, rýchlosť; Potom sa spustí dáždik, svieži a opájajúci ako zvonkohra. [Š. Žáry]; Všetko ma, ako čítam, opájalo, vzrušovalo a nadchýnalo. [L. Ballek]
▷ dok. ↗ opojiť

opájať sa -ja sa -jajú sa -jaj sa! -jal sa -jajúc sa -jajúci sa -janý -janie sa nedok. (čím) 1. ▶ spôsobovať si dočasné oslabenie vedomia, otupovať si zmysly, obyč. alkoholom, narkotickými látkami; syn. omamovať sa: o. sa vínom; mládež sa opája hašišom a heroínom; Svoje svaly totiž už dávno necvičím a väčšmi než rozumom sa opájam lacnou whisky. [M. Hvorecký]; pren. Nenásytne som sa opájal vôňou jej tela. [J. Lenčo]
2. ▶ ocitať sa, byť v stave silného citového vzrušenia, dostávať sa do vytrženia pod vplyvom niečoho; syn. omamovať sa: o. sa radosťou, láskou, slávou, slobodou, úspechom, víťazstvom, mocou; neopájajte sa falošnými ilúziami; turisti sa opájajú krásou krajiny; Rojkovia sa opájajú starými dobrými časmi, keď vládlo dobro a nebolo vojen. [V. Švenková]
▷ dok. ↗ opojiť sa

opojenie -nia -ní s. 1. ▶ stav zastretého vedomia, oslabenia triezveho úsudku po požití alkoholických nápojov al. omamných látok; syn. omámenie: alkoholové, alkoholické o.; amfetamíny vyvolávajú silné o.; páchať výtržnosti v opojení; Film sa odohráva v malom americkom meste v čase, keď sa mládež začala pohupovať na vlnách marihuanového opojenia. [HN 2006]
2. (i z čoho; čím) ▶ stav mysle s mierne zastretým vnímaním pod vplyvom silného (kladného i záporného) citového al. zmyslového pôsobenia niečoho; syn. omámenie, očarenie: radostné, slastné, závratné o.; o. z lásky, z hudby; o. z jazdy, z letu na vetroni; o. krásou; o. prírodou; už v mladosti zažil diktátor chvíľkové o. mocou; prežívať pocit opojenia z víťazstva; Ti starší sa ešte pamätali na opojenie z rabovačiek po poslednej vojne. [A. Baláž]; V ľúbostnom opojení zabudnete na všetky problémy a najdôležitejšie pre vás bude šťastie toho druhého. [Zd 2007]
◘ fraz. byť v opojení zmyslov byť v citovom rozpoložení so stratou jasného vedomia
▷ ↗ i opojiť

opojený -ná -né príd. zried. (i čím) ▶ silno zasiahnutý kladným citovým zážitkom; svedčiaci o tom, omámený: Celý svet sa mi vysmieva. Svet i výsmech si vymyslela moja túžba, po láske opojená hlava. [L. Ťažký]; Všetci ma obklopujú a gratulujú mi. Som úplne opojený. [P. Vilikovský] ▷ ↗ i opojiť, opojiť sa

opojiť -jí -ja opoj! -jil -jac -jený -jenie dok. 1. (koho) ▶ (obyč. o alkohole) dočasne zbaviť jasného vnímania skutočnosti pôsobením na vedomie, opiť; syn. omámiť: trpkasté víno mládenca opojilo; negatívom večera bol alkohol, ktorý ma opojil; [...] keď večer pokročí, výletníci nebudú už takí zažiadaní hudby, opojí ich víno... [A. Baláž]
2. (koho čím) ▶ dočasne oslabiť vedomie, otupiť zmysly obyč. alkoholom al. omamnými látkami; syn. omámiť: o. hostí pivom, burčiakom; opojil nás alkoholom; podozrivý z trestného činu opojil obeť drogou
3. (koho) ▶ vyvolať silný (obyč. kladný) citový al. zmyslový zážitok; syn. očariť, omámiť: farebný Orient vás opojí; opojil ho úspech, víťazstvo; príliš ho opojila moc; opojila nás príjemná vôňa; sedela opojená radosťou nad dobrou správou
◘ fraz. byť opojený vidinou úspechu/šťastia/víťazstva rojčiť, snívať o kladnom vývoji niečoho
▷ nedok. ↗ opájať

opojiť sa -jí sa -ja sa opoj sa! -jil sa -jac sa -jený -jenie sa dok. (čím) 1. ▶ dočasne si oslabiť vedomie, otupiť si zmysly, obyč. požitím alkoholu al. pôsobením narkotických látok; syn. omámiť sa: vracal sa až za bieleho dňa opojený pijatikou; Števo, ktorý sa v noci dobrovoľne opojil makovicovým odvarom, [...]. [A. Baláž]; pren. Zlí ľudia sa nepotrebujú opájať narkotikami, sú opojení sami sebou. [V. Balla]
2. ▶ podľahnúť silnému (obyč. kladnému) citovému al. zmyslovému zážitku; syn. omámiť sa: o. sa pocitom šťastia, slobody; o. sa mocou, víťazstvom; nechceli sa o. prvým úspechom; [...] hoci je už starý corgoň, nastaví Anna svoje telo, svoju červenú ružu vo vlasoch, aby sa opojil jej ohnivou farbou. [S. Rakús]
▷ nedok. ↗ opájať sa

opojiť, -í, -a dok.

1. (koho čím) dať niekomu piť nadmerné množstvo alkoholu, otupiť zmysly omamným prostriedkom, opiť: o. niekoho vínom, alkoholom;

2. (koho) silno zapôsobiť na zmysly niekoho, omámiť, očariť: Každému mohla z nej (lásky) niečo dať, každého opojiť. (Urb.) Vôňa hory ho opojila. (Hor.);

nedok. opájať, -a, -ajú

|| opojiť sa

1. opiť sa, užiť nadmerné množstvo alkoholu: Okúsil ho a opojil sa ním (nápojom). (Hor.)

2. omámiť sa, očariť sa: Opojil som sa od vašich očú. (Tim.);

nedok. opájať sa

opojiť dok. csl, miest. zried. omámiť alkoholickým nápojom, opiť (niekoho): Rát pánou opojiu̯ a to sa mu ľúbilo, ke_ca opití krbáľaľi (Čajkov LVI); Staršíh dobre pošästovali, alebo aj opojeli (Rybník REV); Má s toho pasiju, ked druhého opojí (Súlovce TOP); Tag_o opojili, že ňemohél stát (Bošáca TRČ); Kamaraci ho opojiľi, co aš śe pochorel (Dl. Lúka BAR)

opájať p. opojiť

opojiť dk
1. koho (čím) dosýta napojiť niekoho niečím, dať niekomu hojne napiť sa niečoho: poculis aliqvem tingere: ňekoho opogiti (KS 1763);
x. pren (Pán) naplnil mňa horsskósťama, opogil mňa polynkem (KB 1756) dal mi pocítiť horkosť života
2. čo zaliať, zavlažiť, ovlažiť niečo: gako potopa suchú zem opogila, tak hňev geho (Boha) národi, které ho nepohledáwali, wládat bude z dedičstwym (KB 1757); (Pane) nawsstiwil sy zemi a opogil sy gy a obohatil sy gi (VP 1764)
3. (koho čím) priviesť (niekoho niečím) do stavu opilosti, opiť: gedneho pak čzasu, kdy se spolu (Abraham s Eny Jánoškou) z Bystrice nawratili domou, Eni Janosse opogyli (ZVOLEN 1640); nebylo by to pekne a chwalitebne, gestli bych dobreho pritele meho z meho pribytku strizliweho propustil a neopogil (SP 1696); Loth opogen gsa z dceramj swymi objwal, z kterjchžto z mladssj splodil Amona, z starssj Moaba (SR 17. st); (staršia sestra k mladšej) poď, opogme ho (otca Lóta) z winem a spjme s nim, aby sme zachowatj mohly plémeno z otce nassyho (MP 1718); (Pán k Áronovi) wjna any žadného nápoga, ktery opogiti može, pit nebudete (KB 1757); doswečili to pozatym te dwe dcery geho (Lótove), když ho z vinem opogili (SQ 1781); pán páter, opogen gsa tuze wjnem, takto kazati začal (ID 18. st)
4. koho omámiť niekoho: kdis ale (taká vodka) zbitečne a němirne se uzige, čloweka a gine žigice opogi, o rozum priněse a bolesti hlawi čini (PR 18. st)
5. koho (čím) nasýtiť, naplniť v hojnej miere, zahrnúť niečím; obdariť v hojnej miere: koho twá milost opogi, ten wi, zač Pan Gežyss stogi; geho (Kristovými) ranámi mne vkog a tým swatým krýžem opog (CC 1655); krew Krýstowa opog mňe (UZ 1722); oni byli opogeni Duchem s., a ne musstem nebo winem sprostym (HLOHOVEC 1760); opog mňa (Pane) strjzliwu lásku swú (BlR 18. st); opájať ndk k 3: dussa, která dobrorečj, roztúčnj sa a tén, ktery opoguge, on sám také opogeň bude (KB 1757); poto: ginssého opogugem (KS 1763); k 4: s. Ducha kořenj (:černé kořenj, čemerice, kýchawka, Helleborus:), timto ge (včely zlodejky) zemdljwati a opágeti potřebj (GO 1792); k 5: ragu wesely, který opogugess z rozpússtenú sladkostú wnjtrnég chuti; (Mária) twa wúňa swatych opoguge (BlR 18. st) opojiť sa
1. dk (čím) požitím alkoholického nápoja sa dostať do stavu omámenia, opiť sa: podte, naberu wyna a opogjme sa napogem opognym (SLK 1641-57); dagte pozor, kdiž sa opogj Amnon wjnem, uderte ho a zabjte ho (KB 1757); obruere se vino: wélmy se ožhrati, opogiti; invitavit se pluscum vino: opogil se, opil se (KS 1763); gezte, prátelé, a pjte a opogte se, neymilegssý (MPS 1777);
x. pren a dolú zendú s nyma (s barankami a capmi) gednoróžci y byci, opogj sa zem geych krwú; ten deň gest Pána Boha zástupúw deň pomstwi, stráwj meč a nasyci sa y opogj sa od krwi gejch (KB 1756; 1757)
2. (s) čím omámiť sa, očariť sa (niečím): co ma za cnost wyno nepiti a mežjtim hněwem a s nenawisti se opogiti? (SK 1697); pod, opógme sa s ceckami a požjwagme žádostiwé obgjmanj, dokud se nerozswetlj deň (KB 1757); (Pane) ctjm rúžowé rani twé, zamoč mňa do nych, abych uplňe sa očisstil a s twú lásku sa opogil (BlR 18. st); opojovať sa ndk k 1: gezte, prjtele, a pite y opogúgte sa, nagmilégssy (KB 1757); crapulor: opigam sa, ožjrám sa, opogugem sa; incalesco mero: opigám se, opogugem se (KS 1763);
x. pren s potokem bózskég rózkossi koňečne sa opogowat budess; (veriaci) oppogowat sa budú od hognosti domu twého; (veriaci) naglahodnegssú wlahu opogowat sa budú (BlR 18. st)