oplan -a m. pejor. podliak, naničhodník (obyč. v nadávkach);
oplanský príd.: expr. oplan o.;
oplanstvo -a -tiev s.
1. iba jedn. k oplan
2. podlý skutok;
oplanisko -a -nísk s. i m. zvel.
oplan -na pl. N -ni m.
oplan -na pl. N -ni m. pejor. ▶ človek so zlými charakterovými vlastnosťami a bez morálnych zásad (často ako nadávka); syn. naničhodník, ničomník: odporný, podlý o.; nadával mu do oplanov; Ej, že ťa vidím, ty oplan, ničomník! – pustil sa krčmár do chudáka. [O. Sliacky]; Tí oplani by si boli na mieste zaslúžili poriadnu bitku. [V. Krupa] ▷ oplanisko -ka pl. N -ká G -nísk s. i -ka pl. N -kovia G -kov m. zvel.: jeho syn je rozmaznané o.; to mohol urobiť len dáky o.!
naničhodník pejor. naničhodný človek (často v nadávkach) • pejor. ničomník • podliak • pejor. zried. podlina (Jesenská) • oplan • expr.: lump • lumpák • darebák • mizerák • paskuda • paskudník • lotor • mrcha • mrchavec • mršina • neosožník • žobrák • bezbožník • špina • špinavec • ledačina • ledačo • lapikurkár • pohan • planina • pliaga • pekný vták • zgerba • hovor. expr. anciáš • trocha pejor.: lapaj • lagan • pejor.: niktoš • mamľas • obšivkár • šklban • pľuha • pľuhák • pľuhavec • pľuhavník • všivák • galgan • bitang • smrad • hnusoba • hnusák • hnusota • hnusník • hovor. pejor.: vagabund • papľuh • gauner • nepodarenec • nevydarenec • nepodarok • nezdarník • pejor. zried. nezdarenec • kniž. nehodník • hrub.: sviňa • kurva
oplan p. naničhodník, podliak
podliak podlý človek (často v nadávke) • nehanebník • expr.: darebák • lump • lumpák • lotor • špinavec • špina • pejor.: naničhodník • ničomník • nehanblivec • mizerák • smrad • hnusoba • hnusota • hnusák • hnusník • oplan • niktoš • pejor. zried. podlina (Jesenská) • hovor. pejor. gauner • expr. zried.: ohavník • ohavec • odporník • hrub.: sviňa • kurva
oplan, -a m. expr. zlý, ničomný človek, naničhodník, ničomník, podliak; nadávka takémuto človeku: Ešte je malý a už je oplan. (Tim.) Bože môj, a deti, nie ti je ich ľúto, ty oplan? (Skal.);
oplanský príd.: expr. oplan oplanský (Jes-á) nadávka;
oplanstvo, -a, -tiev str.
1. (bez mn. č.) vlastnosť oplana, ničomnosť, naničhodnosť;
2. zlé, podlé konanie, podlé skutky: Lidnovský páchal zväčša samé oplanstvá. (Heč.);
oplanisko, -a, mn. č. -á/-ovia str. i m. zvel. expr.
oplan m. strsl, zsl pejor. naničhodník, podliak, leňoch: Oplanon sa pridau̯ (Kalinovo LUČ); Počkaj, ti oplan, vet ti dostaneš! (Rochovce ROŽ); Pre takého oplana sa ňebuďeš sužovaťi, keť ťa tag ňehau̯ (Bánovce n. Bebr.); Vieš, čo mi ten oplan spraveu̯? - Pusťeu̯ kravi do našeho polouňíka! (Návojovce TOP); Ten muoj šimeľ je strašní oplan, kej sa mu ňechce, ňecahá! (Prosné PB); oplanský príd.: Oplan jeden oplanskí, slami krížom ňepreloží! (Koniarovce TOP)