oplakať -če -čú dok. plačom prejaviť žiaľ: o. mŕtveho, pren. i oželieť;
nedok. oplakávať -a
oplakať -lače -lačú oplač! -lakal -lačúc -lakaný -lakanie dok.
oplakať -lače -lačú oplač! -lakal -lačúc -lakaný -lakanie dok. 1. (koho, čo) ▶ (plačom) prejaviť žiaľ, obyč. nad stratou blízkej osoby; zmieriť sa so stratou niekoho, niečoho, oželieť: o. mŕtveho; úprimne, horko o. brata, rodičov; v tichosti už oplakala smrť dieťaťa; oplačem každú knihu, ktorú mi priatelia zabudnú vrátiť; bicykel jej ukradli, dávno ho už oplakala; naša mať v žiali za svojím chlapcom oplače všetkých synov vojakov [L. Ťažký]; Mňa už aj žena oplakala, no ja som jej jednej noci, keď už všetci spali, vhupol rovno do izby [...]. [V. Šikula] 2. expr. (čo) ▶ prejaviť dodatočnú ľútosť nad svojím konaním, oľutovať: svoj hriech neraz oplakala; Na staré kolená oplakala všetko, čo v živote robila, a ešte väčšmi, čo nerobila. [D. Dušek]; Pred pár dňami oplakali premárnenú šancu na postup basketbalistky. [Šp 2007] ▷ nedok. ↗ oplakávať
oplakávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok. 1. (koho, čo) ▶ (plačom) prejavovať žiaľ, obyč. nad stratou blízkej osoby; zmierovať sa so stratou niekoho, niečoho; syn. želieť: o. stratu matky, otca; rodičia dlho oplakávali smrť syna; [...] začali [ženy] hlasno vzlykať a nebolo ťažké sa dovtípiť, že oplakávajú svojich mužov a synov. [J. Lenčo]; [...] husle [rozbité] dlho oplakával, kdekomu sa s tým žalujúc. [M. Zelinka] 2. expr. (čo) ▶ prejavovať dodatočnú ľútosť nad svojím konaním, ľutovať: o. svoje omyly, viny; ľutuje všetko, oplakáva svoj čin ▷ dok. ↗ oplakať
oľutovať 1. prejaviť ľútosť (nad svojím konaním) • hovor. obanovať • oželieť: oľutoval, obanoval svoju chybu; už oželel, že s návrhom súhlasil • oplakať: už svoj hriech neraz oplakala
2. hovor. zmieriť sa so stratou • oželieť: oželel, oľutoval svoju dovolenku a pomohol nám • zried. ožialiť: ožialila syna • oplakať: oplakať stratenú mladosť • hovor. obanovať: stratu roka nikdy neobanoval
oplakať p. oľutovať 1, 2
oplakať, -če, -čú, rozk. oplač dok. (koho, čo) plačom prejaviť žiaľ nad niekým al. niečím (obyč. nad stratou nejakej milej osoby al. veci), oželieť: o. mŕtveho; Mať už otca oplakali. (Rys.) No však ty to ešte oplačeš! (Jégé); oplakať stratenú mladosť (Botto);
nedok. oplakávať, -a, -ajú
oplakať dok. strsl, zsl plačom prejaviť žiaľ, oželieť stratu niekoho al. niečoho: Aj to veru oplakau̯, chudáčisko, čo urobiu̯ (Hor. Lehota DK); Už sme hu oželeli, oplakali (V. Rovné BYT); Ona to nesceu̯a, že ona ho mosí oplakat (Jablonové MAL) F. uš_o oplakali (Bošáca TRČ) - zomrel
oplačovať p. oplakať
oplakať dk 1. koho, čo prejaviť žiaľ, dojatie plačom nad niekým, niečím: pani welkomosna tak zle bola, že sme (ju) seci oplakali boli (RADVAŇ 1705); synowe yzraelssti smrtu rozličnych nemoci pomru, nebudu oplakani ani pochowani (MS 1758); (René) Fattimu oplakagíc naríkal nad Don Varletem taťíkem (BR 1785); kdo z was dosti oplakat može geho (Kristovo) prehorke umučeny (MiK 18. st) 2. čo prejaviť plačom ľútosť nad niečím, obyč. nad vinou: racz nas hrychow oplakacy (V-V 14. st) odpustiť nám hriechy; kdo mi to da, aby hlawa ma byla wodu a oči me pramenem slzy, abych dnem y nocy oplakati mohl zmordowanych ctnosty (CO 17. st); mnozj tichto morskich Syren oplakali muziku (KC 1791) ťažko na ňu doplatili; ach, sloboda moja, drahý poklad, už sem ťa oplakal stotisíckrát (AD 18. st) veľmi mi je žiaľ za tebou F. gak posluchass sweta, oplačess twe leta (GŠ 1758); oplakovať1, oplačovať ndk k 1, 2: lugeo: oplaczugem (VT 1648); rozwazuguce ia rozmanite moge zle skutky a uczinky, sam u sobe zaluguc a oplakuguc, zebich gse mohol uwolnit a oslobodit (BARDEJOV 1694); prišlo divča pred vraty, oplakuge swogi cnoty (PV 1798); -ávať, -úvať frekv k 1: fleo: plačem, oplakáwám, kwjljm, slzjm, žalost mám, wzdychám (KS 1763); mj nassu psotu a nudzj oplakuwat musjme (P. ĽUPČA 1768); gakowe bylo Jakoba patriarchi (súženie), kteri sjna sweho Jozefa dwa a dwacet let oplakawal (CS 18. st); k 2: at bychom se z hrýchůw káli a ge wždy oplakáwali (CC 1655); Graegorius papež gakž widel, že tak mnoho tisic detinskjch hlawjček z gednoho ribnjka witaženo bilo, celibat oplakawal (WO 1670); oplakáwá prorok, že tak nemnozy sú, ktery by nebywali nesprawedliwy (KB 1757); (mládenec) swúg ssibalski žiwot oplakawal (VP 1764)
oplakovať1 p. oplakať