Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

oplakať -če -čú dok. plačom prejaviť žiaľ: o. mŕtveho, pren. i oželieť;

nedok. oplakávať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
oplakať ‑če ‑čú ‑kal dok.

oplakať -lače -lačú oplač! -lakal -lačúc -lakaný -lakanie dok.

oplakať -lače -lačú oplač! -lakal -lačúc -lakaný -lakanie dok. 1. (koho, čo) ▶ (plačom) prejaviť žiaľ, obyč. nad stratou blízkej osoby; zmieriť sa so stratou niekoho, niečoho, oželieť: o. mŕtveho; úprimne, horko o. brata, rodičov; v tichosti už oplakala smrť dieťaťa; oplačem každú knihu, ktorú mi priatelia zabudnú vrátiť; bicykel jej ukradli, dávno ho už oplakala; naša mať v žiali za svojím chlapcom oplače všetkých synov vojakov [L. Ťažký]; Mňa už aj žena oplakala, no ja som jej jednej noci, keď už všetci spali, vhupol rovno do izby [...]. [V. Šikula]
2. expr. (čo) ▶ prejaviť dodatočnú ľútosť nad svojím konaním, oľutovať: svoj hriech neraz oplakala; Na staré kolená oplakala všetko, čo v živote robila, a ešte väčšmi, čo nerobila. [D. Dušek]; Pred pár dňami oplakali premárnenú šancu na postup basketbalistky. [Šp 2007]
nedok.oplakávať


oplakávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok. 1. (koho, čo) ▶ (plačom) prejavovať žiaľ, obyč. nad stratou blízkej osoby; zmierovať sa so stratou niekoho, niečoho; syn. želieť: o. stratu matky, otca; rodičia dlho oplakávali smrť syna; [...] začali [ženy] hlasno vzlykať a nebolo ťažké sa dovtípiť, že oplakávajú svojich mužov a synov. [J. Lenčo]; [...] husle [rozbité] dlho oplakával, kdekomu sa s tým žalujúc. [M. Zelinka]
2. expr. (čo) ▶ prejavovať dodatočnú ľútosť nad svojím konaním, ľutovať: o. svoje omyly, viny; ľutuje všetko, oplakáva svoj čin
dok.oplakať

oľutovať 1. prejaviť ľútosť (nad svojím konaním) • hovor. obanovaťoželieť: oľutoval, obanoval svoju chybu; už oželel, že s návrhom súhlasiloplakať: už svoj hriech neraz oplakala

2. hovor. zmieriť sa so stratou • oželieť: oželel, oľutoval svoju dovolenku a pomohol námzried. ožialiť: ožialila synaoplakať: oplakať stratenú mladosťhovor. obanovať: stratu roka nikdy neobanoval


oplakať p. oľutovať 1, 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

oplakať, -če, -čú, rozk. oplač dok. (koho, čo) plačom prejaviť žiaľ nad niekým al. niečím (obyč. nad stratou nejakej milej osoby al. veci), oželieť: o. mŕtveho; Mať už otca oplakali. (Rys.) No však ty to ešte oplačeš! (Jégé); oplakať stratenú mladosť (Botto);

nedok. oplakávať, -a, -ajú

oplakať dok. strsl, zsl plačom prejaviť žiaľ, oželieť stratu niekoho al. niečoho: Aj to veru oplakau̯, chudáčisko, čo urobiu̯ (Hor. Lehota DK); Už sme hu oželeli, oplakali (V. Rovné BYT); Ona to nesceu̯a, že ona ho mosí oplakat (Jablonové MAL)
F. uš_o oplakali (Bošáca TRČ) - zomrel

oplačovať p. oplakať


oplakať dk
1. koho, čo prejaviť žiaľ, dojatie plačom nad niekým, niečím: pani welkomosna tak zle bola, že sme (ju) seci oplakali boli (RADVAŇ 1705); synowe yzraelssti smrtu rozličnych nemoci pomru, nebudu oplakani ani pochowani (MS 1758); (René) Fattimu oplakagíc naríkal nad Don Varletem taťíkem (BR 1785); kdo z was dosti oplakat može geho (Kristovo) prehorke umučeny (MiK 18. st)
2. čo prejaviť plačom ľútosť nad niečím, obyč. nad vinou: racz nas hrychow oplakacy (V-V 14. st) odpustiť nám hriechy; kdo mi to da, aby hlawa ma byla wodu a oči me pramenem slzy, abych dnem y nocy oplakati mohl zmordowanych ctnosty (CO 17. st); mnozj tichto morskich Syren oplakali muziku (KC 1791) ťažko na ňu doplatili; ach, sloboda moja, drahý poklad, už sem ťa oplakal stotisíckrát (AD 18. st) veľmi mi je žiaľ za tebou
F. gak posluchass sweta, oplačess twe leta (GŠ 1758); oplakovať1, oplačovať ndk k 1, 2: lugeo: oplaczugem (VT 1648); rozwazuguce ia rozmanite moge zle skutky a uczinky, sam u sobe zaluguc a oplakuguc, zebich gse mohol uwolnit a oslobodit (BARDEJOV 1694); prišlo divča pred vraty, oplakuge swogi cnoty (PV 1798); -ávať, -úvať frekv k 1: fleo: plačem, oplakáwám, kwjljm, slzjm, žalost mám, wzdychám (KS 1763); mj nassu psotu a nudzj oplakuwat musjme (P. ĽUPČA 1768); gakowe bylo Jakoba patriarchi (súženie), kteri sjna sweho Jozefa dwa a dwacet let oplakawal (CS 18. st); k 2: at bychom se z hrýchůw káli a ge wždy oplakáwali (CC 1655); Graegorius papež gakž widel, že tak mnoho tisic detinskjch hlawjček z gednoho ribnjka witaženo bilo, celibat oplakawal (WO 1670); oplakáwá prorok, že tak nemnozy sú, ktery by nebywali nesprawedliwy (KB 1757); (mládenec) swúg ssibalski žiwot oplakawal (VP 1764)


oplakovať1 p. oplakať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu