opilec -lca m.
1. opitý človek
2. pijan, alkoholik, korheľ
opilec -lca pl. N -lci m.
opilec -lca pl. N -lci m. 1. ▶ kto je omámený alkoholom, opitý človek: agresívny o.; o. za volantom prišiel o vodičský preukaz; pred krčmou počuť vykrikovanie nejakého opilca; ulice boli na Štedrý deň bez opilcov; niekto v noci zrazil opilca ležiaceho na ceste; V malej tmavej pivnici s výčapom sa tlačia pri stoloch vyspevujúci opilci, robotníci, študenti. [S. Háber] 2. ▶ kto často a nadmieru pije alkoholické nápoje; kto je závislý od alkoholu, alkoholik, pijan: notorický o.; miestny o. a výtržník; v okolí nemal dobrú povesť, bol to známy o.
alkoholik človek, ktorý nemierne požíva alkoholické nápoje • pijan: notorický alkoholik, pijan • opilec • hovor. expr. logaj • hovor. pijak: opilcov, pijakov tam bolo dosť • hovor. notorik (notorický alkoholik) • hovor. pejor. korheľ • pejor. ožran • hrub. chľastoš • pejor. zried. ožranec (Vajanský) • expr. zried.: glgáč (Hviezdoslav) • glgač (Letz) • expr.: lump • lumpák
opilec opitý človek; kto podľahol alkoholu, kto veľa pije • pijan • alkoholik • hovor.: pijak • notorik: známy miestny opilec, alkoholik, pijan, pijak, notorik • hovor. pejor. korheľ • pejor. ožran • expr. zried.: ochmelenec • ožranec: korheli, ožrani buntošili svojím spevom • kraj. expr. čučar (kto sa opíja lacným vínom)
opilec, -lca m.
1. opitý človek;
2. človek, ktorý nadmieru píja alkohol, alkoholik, pijan
opilec m. 1. kto sa často opíja, pijan; opitý človek: Takieho opilca nigde nechcú (Rochovce ROŽ); Gdo bi s takím opilcom vidržav? (Lapáš NIT) F. horší nedbalec jako opilec (Červeník HLO), ľepší opiľedz jako ňedbaľec (Breza NÁM) - o zlom hospodárovi 2. miest. jstrsl i zsl druh buriny v obilí, bot. mätonoh mámivý (Lolium temulentum): Opiledz bola tráva ve zboží, ked zedól s neho chleba, ból opití (Dol. Orešany TRN); Skoro zme pomreli od opilca (Vaďovce MYJ); Obilié bolo samí opilec (Bošáca TRČ); Aj opiľec tu rosňe (Mur. Zdychava REV) 3. kys močiarny vták, zool. cíbik chochlatý (Vanellus vanellus): opilec (Riečnica KNM) 4. žart. druh múčneho jedla, slivková knedľa: opilec (Svätoplukovo NIT)
opilec m 1. opitý človek: wtom hned prissly tito opylci: Palassti Gabor, pana Dulowj pacholcj, Iura Horvatiho Dudass a Balogiho pacholok a hned Zachara uderil (KRUPINA 1643) F. bludi gako opilec pri vivratu (SS 18. st) 2. kto sa oddáva nadmernému pitiu alkoholických nápojov, pijan: ale musý byskup býti bez auhony, zpusobný k včenij, ne opilec wijna (BK 1581); ožralcy a opilcy opigegj se, potačegj se (OP 1685); nenj pekne, kdy na nektereho prstem ukazugi a rikagi, že gest opilec, ožralec, lakomec, zlodegce, zwadliwj, nepokogny (SP 1696); comessabundus: hodowny ožralec, opilec, který wždycky u korbela sedi (WU 1750); bibax: pigak, opilec, ožhralec (KS 1763) F. opil sá opilec gako swiňa (BU 1795)