opiť -je -jú dok.
1. omámiť alkoholickým nápojom: o. mladistvých
2. expr. omámiť, opojiť, očariť: o-tý vôňou hory;
nedok. opíjať -a
// opiť sa
1. (nadmerným) požitím alkoholického nápoja upadnúť do stavu omámenia, spiť sa: o. sa vínom, o. sa od žiaľu, o. sa do bezvedomia
2. expr. opojiť sa, omámiť sa, očariť sa: o. sa láskou
● expr. o. sa pod obraz (Boží), do nemoty, na mol, o. sa ako čík veľmi;
nedok. opíjať sa
opiť opije opijú (ne)opi! opil opijúc opitý opitie dok.
opiť sa opije sa opijú sa (ne)opi sa! opil sa opijúc sa opitý opitie sa dok.
opíjať -ja -jajú (ne)opíjaj! -jal -jajúc -jajúci -janý -janie nedok. (koho (čím)) 1. ▶ dávať niekomu piť alkoholický nápoj v nadmernom množstve, až do stavu opitosti: o. niekoho rumom, vodkou; Prečo ho ľudia opíjajú? Nosia mu fľaše, volajú ho do krčmy a potom sa mu smejú [...]. [P. Glocko] 2. expr. ▶ silno pôsobiť na niekoho, očarúvať, opájať: atmosféra tohto dňa ho opíjala; sladkosťou svojho hlasu ma opíjaš; Opíja ma každý pohľad, každučký detail na horských štítoch juhoamerických Ánd. [M. Ondrejka] 3. expr. ▶ privádzať niekoho do omylu, klamať: začal obrancov o. fintou; opíja vás sľubmi, ktorým chcete veriť; opíjal ju a omamoval ilúziami; u nás sa i tie náročnejšie médiá nechávajú o. lacnými argumentmi ◘ fraz. opíjať niekoho rožkom presviedčať niekoho nepravdivou informáciou, klamať niekoho na základe falošného, predstieraného záujmu; opíjať niekoho [sladkými] rečičkami pokrytecky, falošne niekoho o niečom presviedčať ▷ dok. ↗ opiť
opíjať sa -ja sa -jajú sa (ne)opíjaj sa! -jal sa -jajúc sa -jajúci sa -janie sa nedok. 1. (ø; čím) ▶ (častým) nadmerným požívaním alkoholických nápojov sa dostávať do stavu omámenia: denne, pravidelne sa o.; konečne sa prestal o.; V krátkosti by sa o ňom dalo povedať, že je to muž, ktorý sa po večeroch opíja vínom. [P. Jaroš] 2. expr. (čím) ▶ silno vnímať pôsobenie niečoho, opájať sa: Teš sa a čítaj básne, opíjaj sa životom. [NB 2008] ◘ fraz. expr. opíjať sa do nemoty/pod obraz Boží/na mol často, priveľa piť, v opitosti celkom strácať nad sebou kontrolu ▷ dok. ↗ opiť sa
opiť opije opijú (ne)opi! opil opijúc opitý opitie dok. (koho (čím)) 1. ▶ dať niekomu piť alkoholický nápoj v nadmernom množstve, až do stavu opitosti: chcel ho o. vínom a sám zostať triezvy; Poznám ho, minulý týždeň do mňa vlial štyri vodky a dve pivá a opil ma. [L. Ťažký] 2. expr. ▶ silno zapôsobiť na niekoho, očariť, opojiť: nedajme sa o. krátkodobým úspechom; tie kvety ma opili vôňou; spánok ma opil 3. expr. ▶ priviesť niekoho do omylu, oklamať: dal sa o. sľubmi; Mňa len tak neopijú skromnosťou a naivitou, ja sa im dostanem pod kožu. [I. Habaj] ◘ fraz. opiť niekoho rožkom presvedčiť niekoho nepravdivou informáciou, oklamať niekoho na základe falošného, predstieraného záujmu; opiť niekoho [sladkými] rečičkami pokrytecky, falošne niekoho o niečom presvedčiť ▷ nedok. ↗ opíjať
opiť sa opije sa opijú sa (ne)opi sa! opil sa opijúc sa opitý opitie sa dok. 1. (ø; čím) ▶ nadmerným požitím alkoholických nápojov sa dostať do stavu omámenia: veľmi, riadne sa o.; o. sa vínom, vodkou; o. sa v krčme, v bare s kamarátmi; o. sa od žiaľu, od radosti; o. sa do bezvedomia; ľahko sa opije; [...] futbalisti vyhrali v susednej dedine a všetci do jedného sa opili. [D. Dušek] 2. expr. (čím) ▶ dať sa niečím uchvátiť, omámiť sa, opojiť sa: o. sa mocou; asi sa opila vlastnou slávou; o. sa láskou ako vínom [Š. Žáry] ◘ fraz. expr. opiť sa ako čík/doga veľmi sa opiť; expr. opiť sa na mol/do nemoty/pod obraz Boží dostať sa do stavu ťažkej opitosti, celkom stratiť nad sebou kontrolu ▷ nedok. ↗ opíjať sa
omámiť 1. zbaviť jasného vedomia, zmyslov • expr. omariť • zmámiť: vôňa ho omámila, omarila; chodí ako zmámený • omráčiť: alkohol ho načisto omráčil • hovor. expr. oťapiť: horúčava nás oťapila • opiť • opojiť (alkoholom) • opantať (veľmi zaujať): svojou láskou, rečami muža celkom opantala • expr.: oblúzniť • odurmaniť: oblúznil ju úsmevom • otupiť (urobiť necitlivým, ľahostajným): otupiť myseľ drogami • hypnotizovať • zhypnotizovať (uviesť do stavu hypnózy) • narkotizovať (omámiť narkózou)
2. p. očariť
opiť p. omámiť 1
opiť sa nadmerným požitím alkoholického nápoja upadnúť do stavu omámenia • spiť sa • hovor. napiť sa: od žiaľu sa opil, spil; napil sa do nemoty • expr.: naliať sa • nalogať sa • naslopať sa • narezať sa • nastrebať sa • naťahať sa • nacicať sa • nacecať sa • nacengať sa • nadrať sa • nadrúľať sa • nalôchať sa • naťať sa • nadratviť sa • hovor.: natankovať • nachmeliť sa • nazvoniť sa • expr.: zrúbať sa • sťať sa • scápať sa • scapkať sa • zrezať sa • zdrať sa • zrichtovať sa • hovor. zmotorizovať sa • expr.: doťať sa • doťahať sa • doriadiť sa • dorichtovať sa • docengať sa • dotrundžiť sa • ocengať sa • otrundžiť sa • otrúliť sa • otrtúliť sa • hovor. ochmeliť sa • pejor.: ochľastať sa • ochleptať sa • oslopať sa • ožrať sa: na hostine sa všetci ochľastali, ožrali • fraz. dať si do nosa • podnapiť sa • podpiť sa • pripiť sa • hovor. expr. podgurážiť sa (trocha sa opiť) • ponapíjať sa (postupne; o viacerých osobách)
opisť sa, opije, opijú, rozk. opi sa dok. nadmieru sa napiť alkoholu, napiť sa (alkoholu), spiť sa: o. sa vínom, rumom; o. sa do bezvedomia; o. sa od radosti, od žiaľu; hovor. o. sa do nemoty, o. sa pod obraz boží, o. sa na mol úplne, tak, že stratí človek vedomie, kontrolu nad sebou;
pren. opojiť sa, omámiť sa: o. sa láskou (Žáry);
nedok. opak. opíjať sa, -a, -ajú
|| opiť (koho) nadmieru dať niekomu piť alkohol;
pren. omámiť, opojiť: seno vládze spiaceho aj opiť (Gab.);
nedok. opak. opíjať
opiť dok. omámiť (niekoho) alkoholom: Najprú ho opiľi a potom ho okradľi (Lazany MAR); Kedz ma cudzí chce opic, ja ujdzem (Súľov BYT); Kej ho (koňa) opiľi, tag bol cichší, to robeľi prekupci! (Podmanín PB)
opiť sa dok. strsl, zsl omámiť sa alkoholom, spiť sa: A ke_ca kovádž opije, pozabuďe na žeľezo, zhorí mu šetko (Malatiná DK); Gdože sa išiou̯ opiď na zábave!? (Ležiachov MAR); Furt se mi opije, a potom nezgazdujem s nim (Nandraž REV); Opiť sa vedel poriadne (Koniarovce TOP); Spagruki trúneg ňikomu ňenaliévaj, lebo sa opije (Bošáca TRČ)
opíjať sa, opíjavať sa p. opiť sa
opiť sa dk (čím) priviesť sa do stavu opilosti (niečím), spiť sa: w gedneg (záhrade), kdy som sa byl opyl, ležel som (TRENČÍN 1613); wetsy blazon, gdo da pity, než gdo se opige (BARDEJOV 1664); nabereme sobe wina a opigeme se napogem opognim (CO 17. st); pili ste, a neopili ste sa; ginssy posmjwagjcy se powjdali, že musstem sa tyto opili (KB 1756); opigu-ly se mnozy z wina, proto nemusy se wikopaty winny koren (MC 18. st); opíjať sa, opíjavať sa ndk frekv: (obvinená vyznala) že za toho Yanossa se newdala, že se opigal a diwne mrawy gmel ((SKALICA) 1616); a neopigagte se winem, w nemžto gest rostopassnost (TC 1631); neb tato (neviestka) krom smilstwa opjgáwala se (MP 1718); (Adam) neprotiwil se wrchnosti, neprowodil lakomstwj s penezmj, neopigel se paleneho, neb techto wecj gesste nebylo (LKa 1736); inebrio: opogugem, opjgám se, ožhráwám se (KS 1763); x. pren kterikoliw winem Ducha s. se opigagu, prediwne wymluwni k Bohu y k lidem bywagu (Káz 18. st) vyznávajú Ducha svätého