operatívny príd. ‹l›
1. vzťahujúci sa na operáciu 2, operačný: o. zákrok, o-a chirurgia
2. pohotový, iniciatívny; účinný, pôsobivý, výkonný: o. postup; adm. o-e výkazy vystavované pri výkone rozličných bankových činností, ktoré sú súčasťou účtovníctva banky; – o-e riešenie, riadenie;
operatívne prísl.;
operatívnosť -ti ž. k 2