opatrný príd. (opaterní, opaťerní)
1. zsl, stršar kto dáva pozor, aby sa nestalo niečo nepriaznivé, obozretný, ostražitý, bedlivý: Pri šťepeňí mosíž bit hrube opaťerní (Ludanice TOP); Bou̯ ždi pri šetkom opaterní (Bánovce n. Bebr.); Na to každí jeden vinohradníg má bit tag opatrní (Myslenice MOD); opatrni chlop (Remeniny GIR)
F. aj opatrnému niekedi stodola zhorí (Bošáca TRČ) - nešťastie sa môže prihodiť každému
2. or, hont-novohr, pov kto si vie odkladať a šetriť, uvážlivý, šetrný: Hej, opaťernuo chlape, to vaše, ako si vie šetko šanuvať (Dol. Lehota DK); Keď bou̯ žebrág opaťerní, nuž mohou̯ biď aj pán (Tvrdošín TRS); Každej chlap, čo_e opaťernej, naotkladá si šakovuo drevo (Čelovce MK); Gdo bóv opaterní, nachistav si na zimu dosci kŕmi pre lichvu (Šípkové PIE)
3. trn mysliaci aj na druhých, starostlivý, pozorný: Jaké je to ti dzeci jedno na druhé opatrné - že dajte mi bapka, ale aj Katke (Suchá n. Par. TRN); opatrne i opatrno prísl. k 1: Opatrňe kráčala nat priepasťú (Bánovce n. Bebr.); Ten vús tak aj nadletovau̯, ale já opatrňe, pomálučki na tích kravách (Mokrý Háj SKA); Musel som opatrno s tím žriebatkom, vec to bolo ešče maľučké (Rajec ŽIL)