Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

opatriť dok.

1. postarať sa, aby niekto mal, čo potrebuje, aby niečo bolo v poriadku: o. deti, o. chorého, o. hydinu, dom

2. kniž. obstarať, zadovážiť: o. si peniaze

3. kniž. dať niečo niekam, vystrojiť, vybaviť: list o. pečaťou; zväzky o-ené číslami;

nedok. opatrovať

● o. niečo ako oko v hlave úzkostlivo chrániť

opatriť -rí -ria -ri! -ril -riac -rený -renie dok.

opatriť sa -rí sa -ria sa -ri sa! -ril sa -riac sa -rený -renie sa dok.

opatriť si -rí si -ria si -ri si! -ril si -riac si -rený -renie si dok.

opatrenie -nia -ní s. i admin. (i proti čomu, proti komu) ▶ zásah, ktorým sa má niečo zabezpečiť, docieliť: cenové, rozpočtové o.; opatrenia sociálnej politiky; balíček úsporných opatrení vlády; podniknúť prísne, rázne, účinné o.; prijať opatrenia proti zlodejom; policajné orgány zvýšili bezpečnostné opatrenia; mesto urobilo potrebné opatrenia proti šíreniu vírusu; nedostatočné protipovodňové opatrenia mali katastrofálne následky ▷ ↗ i opatriť

opatriť -rí -ria -ri! -ril -riac -rený -renie dok. 1. (koho, čo) ▶ istými pravidelnými úkonmi sa všestranne o niekoho, o niečo postarať: o. chorého, invalidného otca; o. statok, kone, zajace; opatrovateľka opatrí ležiaceho pacienta; na starobu ju syn opatrí; doma čaká uprataný byt, opatrené deti, pripravená večera [A. Baláž]; A ja už dáko s otcom dom opatrím. [J. Bodenek]; Sama sa musí [dcéra] opatriť, keď nás nebude. [A. Habovštiak]
2. kniž. (čo (komu)) ▶ cieľavedome nadobudnúť, dosiahnuť niečo, obstarať, zadovážiť, získať: o. si dostatok potravy; môžeš byt predať a za peniaze si o. niečo iné; prosil ju, aby mu opatrila lieky; Preto jeho túžbou zostávalo opatriť si, ako v detektívkach, nepriestrelnú vestu. [Š. Žáry]
3. kniž. (čo čím) ▶ doplniť, dodať niečo potrebné, vybaviť, zabezpečiť niečím: o. list známkou; o. zápisnicu úradnou pečiatkou; o. radiátor kovovou mriežkou; firma opatrí most špeciálnym ochranným náterom; ilustrácie opatrili sprievodnými textami; protokoly sú opatrené podpismi kompetentných
▷ nedok. ↗ opatrovať

opatrovať -ruje -rujú -ruj! -roval -rujúc -rujúci -rovaný -rovanie nedok. 1. (koho, čo) ▶ všestranne sa o niekoho, o niečo starať; udržiavať niečo v dobrom, vyhovujúcom, zachovalom stave, dbať: o. dieťa, pacienta; o. ťažko chorého manžela; o. kvety, hrob; plot sa dôsledne opatroval, natieral; agentúra ponúka opatrovanie detí a starostlivosť o seniorov; Huncokár má dve kravičky, svinku si opatruje [...]. [V. Šikula] chová □ opatruj(te) sa al. (pekne) sa (tu) opatruj(te) pozdrav pri lúčení, dávaj, dávajte na seba pozor, buď opatrný, buďte opatrní!

2. (čo) ▶ mať uložené, uschované obyč. niečo, čo sa považuje za vzácne, hodnotné, uchovávať: múzeum opatruje umelecké predmety nevyčísliteľnej hodnoty; listy si dlho opatrovala na pamiatku; [Cechmajstri] opatrovali pečať a pokladnicu, zvolávali zhromaždenia majstrov. [VNK 2001]; pren. Dlho a starostlivo som ho opatrovala v pamäti, verila som, že navždy patríme k sebe. [K. Lászlová]
3. kniž. zried. (čo (komu)) ▶ cieľavedome nadobúdať, dosahovať niečo, obstarávať, zadovažovať, získavať: o. si živobytie, stravu; o. si povolenia na prácu v inom štáte
4. kniž. (čo čím) ▶ dopĺňať, dodávať niečo potrebné, vybavovať, zabezpečovať niečím: o. listiny pečaťou; škatule opatroval nálepkou
◘ fraz. opatrovať niečo ako oko v hlave úzkostlivo niečo chrániť; opatrovať niečo ako poklad/drahokam/[vzácnu] relikviu s úctou niečo uchovávať; Boh ťa/vás opatruj! želanie, výraz odovzdania pod Božiu ochranu
▷ dok. k 1, 3, 4 ↗ opatriť

opatriť, -í, -ia, rozk. opatri dok.

1. (čo, koho) všestranne sa o niečo al. o niekoho postarať (nakŕmiť, nachovať, ošetriť, dať pozor ap.): o. statok, kone, kravy, svine, hydinu; o. dom; o. dieťa (previnúť, obliecť, umyť, nakŕmiť ap.); o. ranených (Stod.); Ak sa neoženia, že ich my i na starosť opatríme. (Tim.) Dobre ho opatri na cestu (Taj.) vystroj, vyprav. Stará, opatri dvor za ten deň sama. (Gab.) Peniaze dobre opatri. (Jil.)

2. kniž. (čo) zadovážiť, obstarať, zaopatriť: Reptiš opatril ranenému prvé lekárske ošetrenie. (Tat.) Opatrím si, len mi dočkajte. (Taj.)

3. kniž. (čo, koho čím) vybaviť, vystrojiť: železnými šrankami opatrený plot (Taj.); list opatrený pečaťou (Ráz.); poslov opatriť treba rozkazmi (Hviezd.);

nedok. k 1 opatrovať

|| opatrovať sa všestranne sa o seba postarať: Nech si hľadá službu a opatrí sa, ako vie. (Dobš.) Aspoň teraz, keď má prístup ku všetkému, opatrí sa. (Tim.);

nedok. opatrovať sa

opatrovať, -uje, -ujú nedok. (čo, koho) všestranne sa o niečo al. o niekoho starať (kŕmiť, chovať, ošetrovať, dozerať, dávať pozor ap.): o. statok, hydinu, kone, o. chorého, o. deti; o. niekoho ako malé decko; o. dom, kľúče; o. niečo ako oko v hlave; pren. v kútiku duše opatruje veľa pekných obrazov (Ráz.-Mart.) prechováva, skrýva

● trochu arch. boh chráň a opatruj (úsl.) nedajbože;

opak. opatrovávať i opatrúvať, -a, -ajú;

dok. opatriť

|| opatrovať sa starať sa o seba: Mladí Záhonovci opatrovali sa dobre. (Taj.) Opatrujte sa a do videnia! (Ondr.);

dok. opatriť sa

opatrieť i opatriť¹ dok.
1. vsl pozrieť, preskúmať, skontrolovať; prezrieť, obhliadnuť: To vaz dafto kontroloval? - Zo zavodu priśľi opatrec (Smižany SNV); Prišľi opatridz muku (V. Šariš PRE); Dochtor ce opatrel (Dl. Lúka BAR); Ňezna, dze jej hlava stoji, či daco prerajbac, či dzecom opatrec pisanki, abo še do vareňa puščic (Brezina TRB); To tag na mňe opatriu̯ (Sobrance)
2. vsl vykonať návštevu, navštíviť: Idzem opatredz horeho oca do špitaľa (Spiš. Štvrtok LVO); Ta som muśela ju izdz opatrec (Michaľany TRB); Ta ňejdzež Maňu opatric? (Fintice PRE)
3. ísť pozrieť zosnulého: Ket śe idze dakeho opatric, ta to ľem ftedi, ket je umarti, k živemu śe chodzi na naštivu (Ostrovany SAB)

opatriť sa dok.
1. zaopatriť sa niečím, zadovážiť, obstarať Choďile zme ta dou̯ na Maďare na ňu (kapustu), za ovocia na čaru zme sa opatrile o kapustu (Čelovce MK); Dau̯ si stuňu vŕtaťi a tak sa o vodu opatrili (Čelovce MK)
2. postarať sa (všestranne) o seba: Tag mu zišlo na rozum, že ako sa opatrí (Ľuboreč LUČ); Opatriľi zmo sa, ako sa patrí (Klenovec RS); Koze sa pri koťeňí samej opatrile (Čelovce MK)

opatriť² dok.
1. strsl, zsl všestranne sa o niečo al. niekoho postarať, ošetriť, dať do poriadku: Kuoň, ke_ci odrobiu̯ svoje, nu ho v maštaľi opatriľi (Žaškov DK); Mak, ťem zme hľaďele žďi opatriťi (Čelovce MK); Ja som uš potom na brata volala, no a ten uš potom ma opatriu̯, lebo som bola dolakaná (Poniky BB); Ľiďí način opatriťi, prišľi z ďeľaka (Kalinovo LUČ); Lichvu zme už opatrili (Návojovce TOP); Opatrení abi bou̯ človek, keď iďe mezi svet (Lieskovec ILA); Já sem moseu̯a opatrit prasce, slépki (Stupava BRA); Opatrev lichvu a išóv do krčmi (Lapáš NIT); Kón bol opatrení (Ružindol TRN); Mišo, opatrel si statek? (Myjava)
F. ten už je opatrení, čo bude ščil robit? (Bzince p. Jav. NMV) - iron. postihlo ho nešťastie, nehoda, dostal sa ťažkostí
2. zaobstarať, zadovážiť: Miselo sa miakuškuo pláťence opatriťi (Čelovce MK); Opatrili si (včelári) dbou̯ce z rámikámi (Čelovce MK); Opatrite mi ňejakú dobrú službu (Bošáca TRČ)

opatriť dk
1. čo prezrieť, preskúmať, skontrolovať, ohodnotiť niečo: my rada swrchupsana opatřiwsse ten flek zemie giž psany, odali sme gmenowanemu Matieyowi Sukenikowi (ŽK 1478); 8. january bylo zase mesto spolu y nassly gsau meczy sebuw, abichme opatrely wssliakowe miry: lokte, zaydle, lukna aby sprawedlywe vstanowene byly (P. ĽUPČA 1579); tym lydem, ktery huoru opatrely, dalo se wyno (ŠTÍTNIK 1639); pugdeme do sweta a ohledneme (:opatrime:) wssecky wecy (OP 1685); mystrsstuk mystrj opatrylj uznagjcze pak, že by nebyl tak gako naležy udelany (LIPTOV 1717/ 1731); já smi tvoj Pán Buoh, chtori opatrim ottzóvszké vini u szinoch do tretzoho a stvártoho pokolyená (MCa 1750); naših panoh urednikoh zme na te luky vyvodzili, aby jih opatreli, že jaku krivdu mame s tyh lukoh (NEMCOVCE 1787 LP)
2. čo dohliadnuť, dať pozor na niečo; prihliadnuť na niečo: (rychtár) ma opatrziti, gestli ktery k tomu (dedičstvu) sahati bude (ŽK 1473); (mäsiari) aby to opatrily, aby howado oblupily a strewa s neho winaly, nohy y hlawu odtyaly (P. BYSTRICA 1506); z Lyborcze gych gest take pyet wozou, a protož giž opatrete, yak mnoho kteremu nalozyte (TRENČÍN 1597); dobre magy w mestecžku neb w dedyne opatryty, aby neznamym a prysslim lydem, ktery bydla od hospodare zadagy nebo od hosstatnyka, bez obecny wule nedaly (s. l. 1611); aby giny mistry opatrily, zeby se ffortilne a ffalesne nedelalo (CA 1714)
3. koho, čo dobre sa o niekoho/niečo postarať, priviesť do poriadku, zabezpečiť, urobiť niečo potrebné: (ak by ste kráľovský dlh) nedaly wydat, tehdyť chczeme to tak opatrzyczy iako gest obyczey (KLÁŠTOR p. Z. 1446-53) rozhodnúť; gestli by se od mladssyho (brata) rozbroy yaky w temze narownany nachazel, tehgy to magi wsse dobry lidde oppatriti (P. ĽUPČA 1540); abychme wedla prawa nassieho, czo by na neho (na Tomáša Vilka) prinalezelo, oppatreli a gemu s toho statku diel wydali (ŽILINA 1572); racžte, Wassa Milostt Panska, opatrit, abychme wyn y na krčmy mohly mytj (s. l. 1605); abi aurad opatril, pri kom bi gieg (manželky Jána Skorupku) dil zustawati miel (ŽILINA 1617); sin muog, widiss, že sem samotny, kdo mne opatry? (PUKANEC 1767); wssak (Ondriš) sam wý, že Ferencz dom náss opatril a od skazj zawarowal (S. ĽUPČA 1781); retkew, mrkew a gine korene opatri na zimu (PR 18. st) správne ulož
4. koho (čím) čo (komu) zaobstarať, zadovážiť, zaopatriť niekomu niečo: prosim, racz, Wa. Mi., to (glejt) opatrziti (MUSZYNA 1449); byli sme tebe (Jánovi Opadlému) poruczili, abi ste opatrili a dali sukno do sskoly, ale až posawad neny dane (TEPLIČKA n. V. 1599); kterych triczat zlatych tak nanahle nemohucze opatrit (PODHRADIE 1678); on gest ten opatrny Jozef, ktery w čas drahoty muže wecy potrebne opatrity (CO 17. st); gaki odew sy opatril, takym sa odiwa (GV 1755); felčer (Mateja) netoliko pod kuru prigal, ale y hospodu opatril (s. l. 1777); bratre, prosim te, opatri mne misto (CA 1780)
5. koho/čo čím vybaviť, vystrojiť niekoho, niečo niečím: prosym, zebi ste, Wasse Milost, raczyla mne na tento czas opatritj gednimy R 20 na winicze dilnikom (H. BEŇADIK 1579) poskytnúť; Pan Buh sina meho Joannesa stessliwegšim stawom opatril, nežly druhe moge ditky (ZVOLEN 1740) dožičil mu vzdelanie; covinus: s kosami opatreny vuz (LD 18. st)
L. právom (právnym spôsobom) o. koho, čo práv z úradnej moci vybaviť, rozhodnúť niečo: czo by se tklo o geho (Lavka Trbu) zachowalosty, zde pri nas my bychme to hnedky swim prawom opatrily y gedneho y druheho (HRADIŠTE 1576) vydali by sme úradné svedectvo; (Mikuláš Klimentovic a Ján i Ladislav Šarkan) oznamili gsu nam, kterak roku 1588 za prwssyho rychtarstwj Jana Royka prawom mestskym y panskym opatreno gest, zie Ssarkanowia za ty penize (18 zlatých a 25 peňazí) Mikulassowy Klimentowycowy zemu oracu y s lukou pol quentina založnym obyčegom oddati museli (P. ĽUPČA 1592); (žena Jána Zubáka) pro nyektere swe wystupky prawem opatrena a k rychtarowy do wezeny dana bila (LADCE 1640) bola odsúdená; prwey pak, nezly bi sme se k sudu chytyly a prawotnym spusobem tuto wecz opatryly (KRUPINA 1702); ja sem dal prawo opatryc memw soltysowy, ktery by kteremv byel by co dluzen (CHMEĽOV 1577) poskytol som mu právnu ochranu vo veci dlhov; -ovať ndk
1. k 1: czo wodu opatruge, Pribilkowj na službu dali sme fl 1; na swiecze, kdy sa listy opatrowaly, d 2 (ŽILINA 1586; 1610); kdi gu (ťarchavú Marianu) opatrowalj s panem dworskim, gak winsla wenku z izbj to powedala, že gu Palko odprowadit chce do Polskeg na geho kelcsiku (SPIŠ 1724)
2. k 2: protoz czy (!) wssechni (peniaze), ktere w sapisse mam, aby sie opatrowali (PLAVEČ 1455) chránili; aby dwuch panuw bratruw takowich poctiwý cech wiwolil, ktery by w čas garmočny poctiwé remeslo opatrowaly (VIEDEŇ 1687); dano Dlhossom, ktery w nocy ribnjk opatrowalj, swiecza den 1 1/4 (ŽILINA 1693-94) strážili; sami dwa bili pod celú túto reču a wenku toliko werný ten swúg služebník dwere opatrowal (BR 1785) strážil
3. k 3: kdyz gest neboztik Mikulass Nosko vmřel, potom Martin Massar opatrowal gest (Osannu a jej dieťa) (ŽK 1469) živil ich; teprow pak sljssjme, zebj se neyaczj ginssj pratele nachaczelj na ten statok a tedj, kdj w nemoczj bjla, ani se geden nenassel, czo by gj byl opatrowal (BÁTOVCE 1591); a opatrugem (dobytok) tak dobre, yak bi sama Wassa Milost bila pritomna (M. JÁN 1608); ne tedy chowagu, kone opatrugu, kdyz mass giž na wognu git (BV 1652) ošetrujú; bamberske byskupstwy, ktere opatruge a rýdi arcybyskup mogumtynsky (KrP 1760) spravuje; concuro: opatrugem, na ňečo starost aneb pečliwost mám (KS 1763)
4. k 4: aby gmenowanj knez Mattheg za vžitek dočtenjch penez ssyrotky k rostu schowal, potrebnymi wěcmi gjch oppatruwal (RUŽOMBEROK 1598); ya nerad musim ten statek inssemu pustit, ktery mne w mem zesslem weku potrebnymi wecmj opatrowat bude (LIPTOV 1605); mister, ma-li towarysse aneb učzne, ma gjch opatrowat statečznů žiwnostů (CA 1750) má im dávať dobrú stravu
5. (koho, čo, od čoho, proti čomu) chrániť, ochraňovať (niekoho niečím; niekoho, niečo pred niečím): plany cesnek (:scordium:) na prach zdelany a s tyžj gednoho qvintliku z winem piti obhaguge a opatruge (ľudí) proti mornimu neduhu (RN 17.-18. st); conservare patriam ab omni periculo: opatrowati dúm ode wsseckého nebezpečenstwá (KS 1763); (osladič s práškom klokočkovým) gich (svine) purguge a opatruge od moru (HK 18. st); počas zimi kwetini se w tepleg chiži aneb piwnici opatrugu (PR 18. st);
x. pren z wsseckeg pilnosti opatrug srdco twe, žebys ho čiste mywal (BlR 18. st) dbaj o duševnú čistotu
F. (Pán) obwáďal ho (ľud) y učil y opatrowal gako zretedlničku oka swého (BlR 18. st) chránil ako oko v hlave
6. čo (o zásadách, sklonoch ap.) zachovávať niečo, pridržiavať sa niečoho: ktery márnosti nadármo opatrugú, milosrdenstwy swé opússťagú; budess-ly po cestách mych chodit a prjkaz múg opatrowat (KB 1756); kdo opatruge rózkaz, opatruge dussu swú (KB 1757); opatrovávať frekv k 2: dwerári kosťelné dwére opatruwáwali (BN 1796); opatriť sa dk
1. pred kým opatrne sa správať voči niekomu, dať si pozor na niekoho: židowstj staršj napomjnali, aby se pred njmi (apoštolmi) každý gako pred swudcy opatril (SR 17. st)
2. v čom, o čo postarať sa o niečo: ty se opatrz o peczet a bez peczeti nikam nehod (BECKOV 1508 SČL); protos, Wassa Milost, w tom se opatrette, ssebi ste nieczo v tom nezamesskali (H. ŠTUBŇA 1569 KL)
3. zabezpečiť sa, zariadiť sa; postarať sa o seba: kdyz gemv to bude nagydeno w ortelu, potom sy wymluwa, gestli by se w czem potkl anebo w czem zamesskal a zase by se mohl opatrziti, aby gemv to nesskodilo (ŽK 1473); pane Janoš, račte se opatrit u vas tak, jak nejlepšie viete (BREZNO 1592 RaT); ponewaz nam platu zmluwczieho vtrhate, my tez musime se opatrity yako budeme moczy (TRNAVA 1620); nadarmo chce múdrým byty, kdo se neví opatriti (RL 1642); proč gsem se gá bidný lépe neopatril (KO 1782)
4. zabezpečiť sa materiálne; zaopatriť sa, ošetriť sa: na wiprawani syna do sskuol nemagice odkud se opatriti, teda sem wizdwihol (peniaze) (DRAŽKOVCE 1738); (pacient) sa nemohol žadnim spusobem sam opatryty any retowaty (PUKANEC 18. st)
5. kým/čím zadovážiť si, zaobstarať si, vziať si niekoho al. niečo: (obžalovaný Blažej Šebcoviech) mal dosty czasu swedomim se dosawad opatrytj (TRENČÍN 1592) zaobstarať si svedka; muog principal nykolikrat psanj vcinil panu swemu, abi se opatril vrednjkem, zie mug principal dale sluziti nebude (s. l. 1609); (remeselníci) wecmy potrawnymy (z) kadekolwek negzprawnegj (!) opatrity se moczy budu (B. ĎARMOTY 1730); log skupug a opatri se s nim na zimu (PR 18. st) zásob sa; opatrovať sa ndk
1. rozhliadať sa, dívať sa, pozerať sa dookola: circumspecto: ohlédám se, na wssecky strani pohlédám, dobre se opatrugem (KS 1763)
2. k 1: opatruj se teda dobře, by ťe nepřemohli nepřátelé, varuj se (ASL 1740)
3. k 3: Vašim Milostem oznamujem, žeby se Vaša Milost opatrovali jako najlepšie viete (D. NIVA 1575 RaT); nenj možna wec se nam pri nassem hospodarstwy opatrowati a obecne terchy odbawowati (TURANY 1789 E) živiť sa z neho; (Juraj Láni a manželka) gedno - druhe hladayce statočne se opatruwaly (PUKANEC 18. st)
4. k 4: za tu pryčzynu tato lekarstwy gsu pred očzy lydem wydana, kdož by toho duležytu potrebu mal anebo znal, aby bylynkamy sprostymy sam se opatrowal (KLe 1740)

opatrovať, opatrovať sa p. opatriť