Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn

opantať -ce/-tá -cú/-tajú -ci/-taj! -cúc/-tajúc dok. expr.

1. omotať, o(b)krútiť: noha o-ná handrou

2. zmocniť sa, zaujať: hudba ho celkom o-la; muža si načisto o-la;

nedok. opantávať -a

// opantať sa omotať sa, o(b)krútiť sa: šnúra sa mu o-la okolo nôh;

nedok. opantávať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
opantať ‑ce/‑tá ‑cú/‑tajú ‑ci/‑taj! ‑tal ‑cúc/‑tajúc dok.; opantať sa

opantať sa -tá sa -tajú sa -taj sa! -tal sa -tajúc sa -taný -tanie sa dok.


opantať -tá -tajú -taj! -tal -tajúc -taný -tanie dok.

opantať -tá -tajú -taj! -tal -tajúc -taný -tanie dok. expr. 1. (koho, čo) ▶ ovládnuť, premôcť, opanovať niekoho, niečo, zmocniť sa niekoho, niečoho; silno zasiahnuť niečiu myseľ al. city: pokušenie, žiarlivosť, vášeň môžu o. (srdce, dušu) každého; táto téma zakaždým opantá verejnú debatu; nenávisť a myšlienky na pomstu si ťa celkom opantajú; majetok opantal myslenie i konanie starého skupáňa; tá hlúpa predstava jej celkom opantala hlavu, zmysly; Nie a nie sa zbaviť toho nápevu! Niekedy vás tá melódia tak opantá, že s ňou strávite celý deň. [J. Satinský]; Nervozita z blížiaceho sa podujatia nás ešte neopantala. [Šp 2010]
2. iopantať si (koho (čím)) silno zapôsobiť na niekoho a celkom, bezvýhradne si ho získať až ovládnuť: vnúčatá si starých rodičov rýchlo opantajú; čím (si) vás opantala vaša priateľka?; opantal ju sladkými rečami; Chlebnikov si ma opantal, milujem ho a čítam si ho dodnes. [J. Štrasser – K. Peteraj]
3. zried. (čo, koho (čím)) ▶ ovíjaním upevniť niečo niekde, omotať, oviť: Tenkými vláskami korienkov [sadeničky kosodreviny] skalu opantajú, do tvrdej zeme sa krivými prstami zakvačia. [J. Zdražil]; [...] bol som nimi [spleťou po­vrazov a drôtov] celý opantaný, ruky aj nohy som mal poviazané, ústa zapchaté vreckovkou. [A. Marenčin]
nedok.opantávať, k 2 i opantávať si


opantávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok. expr. 1. (koho, čo) ▶ ovládať, premáhať, opanúvať niekoho, niečo, zmocňovať sa niekoho, niečoho; silno zasahovať niečiu myseľ al. city: opantáva ma smútok, strach, pocit neistoty; žiarlivosť ju opantáva; cíti, ako ho opantáva sen; úžasná atmosféra všetkých opantávala; Zrejúca vysoká tráva mu opantávala myseľ, ohurovali ho nesmierne zvuky hmyzu [...]. [J. Balco]; Uvedomoval som si, že ma opantáva šialenstvo, ale ani mi nenapadlo, aby som sa tomu bránil. [D. Kováč]
2. iopantávať si (koho (čím)) silno pôsobiť na niekoho a celkom, bezvýhradne si ho získavať až ovládať: deti si rodičov opantávajú svojou bezmocnosťou a nevinnosťou; neviem, čím ťa ustavične opantáva; stále viac a viac si ho opantávala; Pľuhák pľuhavý, vedel, ako na neho. – Uváž, Jožo, – opantával ho zakaždým, keď sa stretli. [M. Luk]
3. zried. (čo, koho (čím)) ▶ ovíjaním upevňovať niečo niekde, omotávať, ovíjať: pavučina čoraz väčšmi opantávala metajúcu sa muchu; cítil, ako ho jej ruky opantávajú; [Spieval som], akoby som svojich poslucháčov opantával štrnásťkarátovou reťazou. [P. Karvaš]
dok.opantať, k 2 i opantať si

nadchnúť vzbudiť v niekom nadšenie, zápal • oduševniť: svojím spevom nadchla, oduševnila celé publikumrozohniťrozpáliťrozvášniť (vo veľkej miere): nové idey ich rozohnili, rozvášnilikniž.: zapáliťroznietiťrozplameniťzried. zanietiť: zapálil, zanietil masy za národočariťočarovaťexaltovať (vyvolať silný kladný citový zážitok): prednes ho očaril, exaltovaluniesťstrhnúťovládnuťopanovaťchytiť (nadšením vziať do svojej moci): krása hôr ho celkom uniesla, opanovala, strhlaexpr. opantaťkniž. uchvátiť: more ho opantalo, uchvátilo svojou krásouvzrušiťrozrušiťrozochvieťrozohriaťpohnúťdojať (vyvolať citové pohnutie): verše ju rozochveli, dojali


omámiť 1. zbaviť jasného vedomia, zmyslov • expr. omariťzmámiť: vôňa ho omámila, omarila; chodí ako zmámenýomráčiť: alkohol ho načisto omráčilhovor. expr. oťapiť: horúčava nás oťapilaopiťopojiť (alkoholom) • opantať (veľmi zaujať): svojou láskou, rečami muža celkom opantalaexpr.: oblúzniťodurmaniť: oblúznil ju úsmevomotupiť (urobiť necitlivým, ľahostajným): otupiť myseľ drogamihypnotizovaťzhypnotizovať (uviesť do stavu hypnózy) • narkotizovať (omámiť narkózou)

2. p. očariť


omotať umiestniť motaním dookola niečoho; takýmto spôsobom niečo obaliť • obmotaťokrútiťobkrútiťotočiťobtočiť: omotať, obmotať špagát okolo škatule; okrútiť, obkrútiť nohy onucami; otočiť, obtočiť hlavu uterákomovinúťobvinúťoviťobviť (vinutím): ovinúť, oviť šál okolo krku; obvinúť, obviť strom lykomkniž. zviť (Matuška)obviazaťoviazaťpreviazať (viazaním) • ofačovaťpofačovať (ranu) • opriasťobsnovaťosnovať (pradivom, vláknom): pavúk opriadol pavučinou luster; ihla obsnovaná niťouopliesť (pletivom): plot oplietli pichľavým drôtomexpr. opantať: opantal sa reťazamizapriasťzasnovať (omotať vláknom, pradivom): mucha zapradená do pavučinyzabaliť: hlavu si zabalila do teplého šálupookrúcaťpoobkrúcaťpoobtáčaťpoopletaťpooplietať (viackrát, postupne, viac vecí)


opantať 1. p. omotať 2. p. ovládnuť 1, zmocniť sa 2


ovládnuť 1. nadobudnúť moc, vládu, vplyv nad niečím • opanovaťzmocniť sa: túžba ovládnuť, opanovať svet, prírodu; zmocniť sa trhovpodmaniťpodrobiťpodriadiť (obyč. násilne, vojenskou silou): podmaniť, podrobiť si národy; podriadil si ľahko celú rodinuspútať (obmedziť vo voľnosti): spútať prírodu, ducha človekaposadnúť (o čertovi, diablovi a pod.): zlý duch ho posadolzachvátiťpremôcťpreniknúťprejaťzried. zvládnuť (o duševných stavoch): zachvátila ho tieseň; premohla, prenikla, prejala ho radosťnadísťobísť (o telesných al. duševných stavoch): studený mráz ho nadišiel, obišielprepadnúťpopadnúťzried. spopadnúť: (s)popadol ho strachvlúdiť savojsť (nebadane preniknúť do vnútra človeka; o citoch, javoch): žiaľ sa jej vlúdil do srdca; jej hlas sa mu vlúdil do dušeexpr. opantať: smútok ju opantalzaľahnúťdoľahnúť: zaľahli, doľahli na nás starosti

2. vôľou prekonať city, telesné stavy a pod. • premôcťpotlačiťopanovať: ťažko premohol, potlačil smiech, zvedavosť, únavu; opanoval svoju radosťskrotiť: nevedel skrotiť vzmáhajúci sa hnevexpr.: osedlaťzazubadliťozubadliť: osedlať, zazubadliť vášnezvíťaziť (nad čím): zvíťaziť nad vlastnou pýchou

3. nadobudnúť schopnosť zapamätať si niečo al. schopnosť narábať s niečím • naučiť sazvládnuť: ovládnuť, naučiť sa látku, zvládnuť učivo; ovládnuť techniku, stroj; naučiť sa hre na klavíriosvojiť si: ľahko si osvojil angličtinu


zajať 1. odňať slobodu nepriateľovi v boji • vziať do zajatia: zajali ich tesne pred koncom vojnyzadržaťchytiť: vojakov zadržali, chytili nepriateľské vojskáodviesťzlapaťlapiť: keď ich nepriatelia odviedli, zlapali, lapili, pridali sa k nimpozajímať (postupne zajať)

2. nadobudnúť moc nad niekým (o duševných stavoch, citoch) • zmocniť saovládnuťexpr. opantaťopanovať: celého ho zajala, ovládla, opanovala túžba vrátiť sa domovzachvátiťexpr. schvátiťpremôcťzmôcť: zachvátil, premohol ma žiaľpreniknúťprejať: bôľ mu prenikol, prejal srdcezájsť: zašiel ju zármutok nad stratenou mladosťoukniž.: pojaťjať: (po)jala ma úzkosť


zmocniť sa 1. mocou, silou získať, násilím si privlastniť • dobyťopanovaťovládnuť: zmocniť sa rodinného majetku; dobyť, opanovať trhy; vojensky sa zmocniť územia, ovládnuť územieuchvátiťuchytiťkniž. uzurpovať si: uchvátiť, uzurpovať si moc v štátekniž. urvať: urvať si kus chlebastrhnúť: vládu strhli na seba víťazné stranychytiťzlapať: vinníkov chytili, zlapali až o niekoľko dní

2. zrazu, náhle postihnúť (o psychických al. fyzických stavoch, rozpoloženiach) • zachvátiťexpr. schvátiť: zmocnil sa ma žiaľ, kašeľ; zachvátila, schvátila ju čitateľská vášeňzasiahnuť: rakovina mu zasiahla pľúcaschytiťpochytiť: z ničoho nič matku schytí, pochytí zlá predtuchaovládnuťopanovaťzaujať: bolesť ho celého ovládla, opanovala, zaujalaexpr.: posadnúťopantať: posadla ho túžba vlastniť; opantala ma pochybnosťpopadnúť: naraz ma popadol strachpremôcťzmôcťpreniknúť: pri pohľade na rozkladajúce sa telo ma premohol, zmohol, prenikol odporzájsťnadísť: znezrady ju zašiel, nadišiel smútok za domovomprísť (na niekoho): prišla naňho nečakaná zlosťvojsť (do niekoho): vošiel doňho hnevkniž.: pojaťjať: (po)jala ich tieseňpren. zajesť sačastejšie nedok. zajedať sa: cíti, ako sa ho zajedá zlosť, skleslosť

3. p. zvládnuť 1, 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

opantať, -tá/-ce, -ajú/-cú dok. expr. (koho, čo čím)

1. ovinúť, obkrútiť, opliesť, omotať: Ani sa nepohol, keď ho Ctibor opantal ťažkým batohom. (Laz.); kufre opantané reťazami (Tat.); pren. život opantaný starosťou (Šolt.) plný starostí;

2. zaujať, zmocniť sa: Jej oči ma celkom opantali nežnosťou. (Fig.) Ľudí nemožno uspať a opantať opojnými valčíkmi. (Letz); opantal mi dušu ešte väčší smútok (Min.);

nedok. opantávať, -a, -ajú opantať sa expr.

1. ovinúť sa, obkrútiť sa, omotať sa;

2. zried. (s kým) zamotať sa, zapliesť sa s niekým: Ako si sa s Betou opantal, od tých čias ti je taká nemilá. (Taj.);

nedok. opantávať sa

opantať dok. (opentac)
1. csl dostať pod svoj vplyv, ovládnuť: Kod ožlkeľ voľakoho opance, je ňedobre (Čelovce MK); Mariša si ho tag opantala, že jej šecko robí po vuoľi (Pukanec LVI); Ňehľaďí na ňišt, na ďeťi, ženu, len choďí za ňou, tag ho opantala (Návojovce TOP); Opantala ho nadobre (Prosné PB); Tag ho opantala celá roďina, že si hu nakoňédz zav (Lapáš NIT); S timi rečami ho opentala, ta zochabil svoju ženu i dzeci a gu ňej pošol (V. Šariš PRE)
F. čerd hu opantau̯ (St. Hory BB) - začala robiť niečo zlé, stala sa zlou; sen ma opantau̯ (Východná LM) - zaspal som
2. obviazať, omotať, ovinúť: Opantal to bárjako (Prosné PB); Oprati opantal o mreže a koňa ňechal pret krčmu (Rajec ŽIL); Opantal sa poránno, zima bola (Lukáčovce HLO); opantať sa do šiat (V. Bielice TOP)


opantať sa dok.
1. okrútiť sa, omotať sa, ovinúť sa: Vreťeňica sa mu opantala okolo nohi (St. Hory BB)
2. zapliesť sa do vzťahu s niekým, nechať sa ovládnuť: Opantau̯ sa s ňú, škoda ho (Bánovce n. Bebr.)


opentať p. opantať

opantať opantať opantať sa opantať sa

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu