opantať -tá -tajú -taj! -tal -tajúc -taný -tanie dok. expr. 1. (koho, čo) ▶ ovládnuť, premôcť, opanovať niekoho, niečo, zmocniť sa niekoho, niečoho; silno zasiahnuť niečiu myseľ al. city: pokušenie, žiarlivosť, vášeň môžu o. (srdce, dušu) každého; táto téma zakaždým opantá verejnú debatu; nenávisť a myšlienky na pomstu si ťa celkom opantajú; majetok opantal myslenie i konanie starého skupáňa; tá hlúpa predstava jej celkom opantala hlavu, zmysly; Nie a nie sa zbaviť toho nápevu! Niekedy vás tá melódia tak opantá, že s ňou strávite celý deň. [J. Satinský]; Nervozita z blížiaceho sa podujatia nás ešte neopantala. [Šp 2010]
2. i ▶ opantať si (koho (čím)) silno zapôsobiť na niekoho a celkom, bezvýhradne si ho získať až ovládnuť: vnúčatá si starých rodičov rýchlo opantajú; čím (si) vás opantala vaša priateľka?; opantal ju sladkými rečami; Chlebnikov si ma opantal, milujem ho a čítam si ho dodnes. [J. Štrasser – K. Peteraj]
3. zried. (čo, koho (čím)) ▶ ovíjaním upevniť niečo niekde, omotať, oviť: Tenkými vláskami korienkov [sadeničky kosodreviny] skalu opantajú, do tvrdej zeme sa krivými prstami zakvačia. [J. Zdražil]; [...] bol som nimi [spleťou povrazov a drôtov] celý opantaný, ruky aj nohy som mal poviazané, ústa zapchaté vreckovkou. [A. Marenčin]
▷ nedok. ↗ opantávať, k 2 i opantávať si
opantávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok. expr. 1. (koho, čo) ▶ ovládať, premáhať, opanúvať niekoho, niečo, zmocňovať sa niekoho, niečoho; silno zasahovať niečiu myseľ al. city: opantáva ma smútok, strach, pocit neistoty; žiarlivosť ju opantáva; cíti, ako ho opantáva sen; úžasná atmosféra všetkých opantávala; Zrejúca vysoká tráva mu opantávala myseľ, ohurovali ho nesmierne zvuky hmyzu [...]. [J. Balco]; Uvedomoval som si, že ma opantáva šialenstvo, ale ani mi nenapadlo, aby som sa tomu bránil. [D. Kováč]
2. i ▶ opantávať si (koho (čím)) silno pôsobiť na niekoho a celkom, bezvýhradne si ho získavať až ovládať: deti si rodičov opantávajú svojou bezmocnosťou a nevinnosťou; neviem, čím ťa ustavične opantáva; stále viac a viac si ho opantávala; Pľuhák pľuhavý, vedel, ako na neho. – Uváž, Jožo, – opantával ho zakaždým, keď sa stretli. [M. Luk]
3. zried. (čo, koho (čím)) ▶ ovíjaním upevňovať niečo niekde, omotávať, ovíjať: pavučina čoraz väčšmi opantávala metajúcu sa muchu; cítil, ako ho jej ruky opantávajú; [Spieval som], akoby som svojich poslucháčov opantával štrnásťkarátovou reťazou. [P. Karvaš]
▷ dok. ↗ opantať, k 2 i opantať si