Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

opanovať dok. ovládnuť (význ. 1, 2, 4, 5): chcieť o. celý svet; o-la ich hrôza, radosť zmocnila sa;

nedok. opanúvať, opanovávať -a

// opanovať sa ovládnuť sa: ledva sa o-l;

nedok. opanúvať sa, opanovávať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
opanovať ‑uje ‑ujú dok.; opanovať sa

opanovať -nuje -nujú -nuj! -noval -nujúc -novaný -novanie dok.


opanovať sa -nuje sa -nujú sa -nuj sa! -noval sa -nujúc sa -novanie sa dok.

opanovať -nuje -nujú -nuj! -noval -nujúc -novaný -novanie dok. 1. kniž. (čo) ▶ získať hospodársku, politickú, vojenskú a pod. vládu, moc nad niečím, podriadiť si niečo, ovládnuť: o. cudzie územie, susednú krajinu; Turci opanovali južnú časť Uhorska; Lenže my chceme nasilu vyhrať, pol Európy opanovať! – ozval sa Ján Anosta. [P. Jaroš]; Muža a ženu [Boh] stvoril..., aby zaľudnili a opanovali zem. [KŽ 1967]
2. publ. (čo) ▶ výrazne sa presadiť, nadobudnúť prevahu nad niekým, niečím, obyč. aj zvíťaziť (v súťaži), ovládnuť: o. tímové preteky; pretekár opanoval štartovné pole; hokejový tím suverénne opanoval ligovú súťaž; najnižšie kategórie opanovali trojročné kone; Slovan hneď na začiatku sezóny opanoval čelo tabuľky a dlhý čas bol suverénnym lídrom súťaže [...]. [Šp 2007]
3. (čo) ▶ dostať pod kontrolu, vôľou, sebaovládaním premôcť, potlačiť, ovládnuť: o. svoje vášne, túžby; nevládala o. únavu; odvrátil sa, opanujúc svoju zvedavosť; Natískala sa mu úzkosť, no opanoval ju a umlčal. [L. Lahola]
4. (koho, čo) ▶ (o duševných al. telesných stavoch) vziať do svojej moci, premôcť niekoho, niečo, ovládnuť, zachvátiť: opanoval ho pocit úzkosti, bezmocnosti, strachu; srdce jej často opanuje súcit; opanovala ju triaška; Všetkých opanovala predtucha dobrej hostiny. [Ľ. Zelienka]; [...] odrazu ho však pomaličky, ale čoraz-čoraz väčšmi opanoval dojem, že nezamkol dvere. [J. Johanides]
nedok. k 1, 3, 4opanúvať, opanovávať


opanovať sa -nuje sa -nujú sa -nuj sa! -noval sa -nujúc sa -novaný -novanie sa dok. ▶ silou vôle potlačiť svoje obyč. negatívne pocity a ich prejavy, stlmiť svoj duševný stav, premôcť sa; syn. ovládnuť sa: niekedy sa nevie o.; nekrič na deti, opanuj sa!; tentoraz sa už neopanoval a povedal, čo si myslí; Mala chuť zatriasť tými úzkymi plecami, ale opanovala sa. [E. Čepčeková]; Zaťal päste, ale zložil sa na gauč, dozaista preto, aby sa ľahšie opanoval. [P. Hrúz]; Usilovala sa opanovať, rýchlo, hltavo fajčila. [K. Jarunková]nedok.opanúvať sa, opanovávať sa


opanúvať, opanovávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok. 1. kniž. (čo) ▶ získavať hospodársku, politickú, vojenskú a pod. vládu, moc nad niečím, podriaďovať si niečo, ovládať: o. iný kontinent; moravskosliezske železiarne postupne opanovávali slovenský železiarsky trh; Smelé experimentovanie. Umenie dneška v znamení týchto požiadaviek opanúva svet. [R. Chmel]; pren. jar už opanúva vrchy a vyššie položené lúky
2. (čo) ▶ dostávať niečo pod kontrolu, vôľou, sebaovládaním premáhať, potláčať, ovládať: snaží sa o. výbuchy zlosti; len ťažko opanúva svoju žiarlivosť
3. (koho, čo) ▶ (o duševných al. telesných stavoch) brať do svojej moci, premáhať niekoho, niečo, zmocňovať sa, ovládať, zachvacovať: opanúvajú ma čudné myšlienky, pocity; opanováva ju bezmocnosť; opanovával ho hnev; Cítil, ako ho opanúva strach. [J. Johanides]; Vzbura v nej silnela, rozvíjala sa a opanovávala jej dušu. [K. Lászlová]
dok.opanovať


opanúvať sa, opanovávať sa -va sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie sa nedok. ▶ silou vôle potláčať svoje obyč. negatívne pocity a ich prejavy, vedieť sa kontrolovať, premáhať sa, ovládať sa: opanúva sa zo všetkých síl; opanovávala sa, no nemohla zatajiť strach; hoci sa opanúvala, nevedela zatajiť vzrušenie; rástol v ňom hnev, čoraz ťažšie sa opanúvaldok.opanovať sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

nadchnúť vzbudiť v niekom nadšenie, zápal • oduševniť: svojím spevom nadchla, oduševnila celé publikumrozohniťrozpáliťrozvášniť (vo veľkej miere): nové idey ich rozohnili, rozvášnilikniž.: zapáliťroznietiťrozplameniťzried. zanietiť: zapálil, zanietil masy za národočariťočarovaťexaltovať (vyvolať silný kladný citový zážitok): prednes ho očaril, exaltovaluniesťstrhnúťovládnuťopanovaťchytiť (nadšením vziať do svojej moci): krása hôr ho celkom uniesla, opanovala, strhlaexpr. opantaťkniž. uchvátiť: more ho opantalo, uchvátilo svojou krásouvzrušiťrozrušiťrozochvieťrozohriaťpohnúťdojať (vyvolať citové pohnutie): verše ju rozochveli, dojali


opanovať p. ovládnuť 1, 2, prepadnúť 3


opanovať sa p. zdržať sa 3


ovládnuť 1. nadobudnúť moc, vládu, vplyv nad niečím • opanovaťzmocniť sa: túžba ovládnuť, opanovať svet, prírodu; zmocniť sa trhovpodmaniťpodrobiťpodriadiť (obyč. násilne, vojenskou silou): podmaniť, podrobiť si národy; podriadil si ľahko celú rodinuspútať (obmedziť vo voľnosti): spútať prírodu, ducha človekaposadnúť (o čertovi, diablovi a pod.): zlý duch ho posadolzachvátiťpremôcťpreniknúťprejaťzried. zvládnuť (o duševných stavoch): zachvátila ho tieseň; premohla, prenikla, prejala ho radosťnadísťobísť (o telesných al. duševných stavoch): studený mráz ho nadišiel, obišielprepadnúťpopadnúťzried. spopadnúť: (s)popadol ho strachvlúdiť savojsť (nebadane preniknúť do vnútra človeka; o citoch, javoch): žiaľ sa jej vlúdil do srdca; jej hlas sa mu vlúdil do dušeexpr. opantať: smútok ju opantalzaľahnúťdoľahnúť: zaľahli, doľahli na nás starosti

2. vôľou prekonať city, telesné stavy a pod. • premôcťpotlačiťopanovať: ťažko premohol, potlačil smiech, zvedavosť, únavu; opanoval svoju radosťskrotiť: nevedel skrotiť vzmáhajúci sa hnevexpr.: osedlaťzazubadliťozubadliť: osedlať, zazubadliť vášnezvíťaziť (nad čím): zvíťaziť nad vlastnou pýchou

3. nadobudnúť schopnosť zapamätať si niečo al. schopnosť narábať s niečím • naučiť sazvládnuť: ovládnuť, naučiť sa látku, zvládnuť učivo; ovládnuť techniku, stroj; naučiť sa hre na klavíriosvojiť si: ľahko si osvojil angličtinu


podrobiť (si) uviesť niekoho, niečo do závislosti, zbaviť slobody • podmaniť si: kmene si podrobili, podmanili celú krajinuzotročiťporobiťujarmiť (uvrhnúť do otroctva) • zried. zjarmiť (Hviezdoslav)podriadiť si: podriadenie si domorodcovovládnuťopanovať: ovládnuť, opanovať východoeurópsky trhuchvátiťzmocniť sa (násilne): uchvátenie, zmocnenie sa mociexpr. zried. zgalejníčiť (Bodenek)


premôcť sa vôľou stlmiť, potlačiť svoje city a ich prejavy al. telesné stavy • ovládnuť saopanovať sa: usiluje sa premôcť, ovládnuť, opanovať, aby neplakala; nevládal sa už premôcť, opanovať a vybucholzdržať saudržať sa: dieťa bolo smädné, ale zdržalo sa; už sa neudržal a rozosmial safraz. expr. stisnúť zuby: treba nám stisnúť zuby a čakaťzaprieť sa: zaprie sa a nepovie nič


premôcť 1. fyzickou al. duševnou silou nadobudnúť prevahu nad niekým, niečím • prekonať: je taký silák, že každého premôže, prekoná; svojou rozhodnosťou a odvahou prekonal protivníkaporaziťprevládaťprevládnuťuvládať: poraziť súpera; prevládal, prevládol staršieho brata; porazil, prevládol v matematike všetkýchhovor. položiť: jeho odvaha ma položilazvíťaziť (nad niekým): mužstvo zvíťazilo nad silným súperomnabiť (v športovom zápolení): nabiť súpera v hokejišport. slang. prevalcovať: mužstvo nás prevalcovalozdolaťzničiťzmôcť: vojsko zdolalo, zničilo mesto; všetky prekážky sme postupne zdolali, zmohlipopremáhať (postupne, viac osôb, prekážok a pod.) • zvládnuťkniž. preklenúť: zvládnuť, preklenúť hospodárske ťažkostipodrobiť sizdrviťrozdrviť: podrobiť si národ, zdrviť súperazlomiťprelomiťoblomiť: zlomiť, prelomiť synov odporzaprieť: musí zaprieť svoje vladárske chúťky

2. vôľou stlmiť city a ich prejavy, telesné stavy a pod. • prekonaťpotlačiť: premôcť, potlačiť smútok, zvedavosť, predsudky, plačnedať najavoudusiťzadusiť: nedala najavo svoju radosť; udusiť, zadusiť slzy, hnevzadržať: zadržať zlosťovládnuťopanovaťskrotiť: nemohol ovládnuť, opanovať svoj odpor k povýšenému správaniu sa; skrotiť zlosťexpr. ututlať: ututlať v sebe túžbu pomstiť sautajiť: utajiť radosťumlčaťprehlušiť (zabrániť prejaveniu sa): umlčať, prehlušiť výčitky svedomia

3. (o citoch a ich prejavoch, o telesných stavoch) nadobudnúť u niekoho prevahu • opanovaťovládnuť: po namáhavej ceste nás premohla, opanovala, ovládla únavapreniknúť: prenikol ma pri tej predstave strachzmôcť: zmohol ho hladprevládnuť: prevládla v ňom túžba po pomstehovor.: vziaťzobrať: choroba ho vzala, zobrala


preniknúť 1. vykonať pohyb cez niečo, cez nejakú prekážku • prejsťdostať sa: hlas prenikne, prejde cez stenu; dnu neprenikol, neprešiel, nedostal sa ani lúč slnka; vojsko preniklo, dostalo sa cez priesmykdoľahnúť: krik detí doľahol až k námprestúpiť: puklinami prestúpená stenapreraziť: pokúšame sa preraziť cez les; huba prerazila dlážkuexpr. presekať saprerúbať saprebiť sa (preniknúť bojom): presekať sa, prebiť sa k hraniciampreryť sa (preniknúť rytím): krt sa preryl cez trávnik; expr. myšlienka sa preryla na povrchexpr. predrať sapretlačiť sapretisnúť sa (ťažko, s námahou preniknúť): nevládali sme sa cez dav predrať, pretlačiť na druhú stranu; svetlo sa predralo cez škáryexpr. prepchať sa: zlodej sa prepchal oblokom do bytupresiaknuť (o tekutine al. plynnej látke): voda presiakla múrom; vôňa presiakla celý bytnasiaknuť (prijať do seba): dymom nasiaknuté, preniknuté záclony, šatyvojsťvstúpiťexpr.: vraziťudrieť: červeň mu vstúpila, vrazila do líc; víno vstúpilo, udrelo do hlavy

2. silno zapôsobiť na organizmus, zmysly, city a pod. • premknúťprejaťprejsť: prenikol, premkol, prejal nás všetkých veľký strach; mráz prenikne, prejde, premkne až do kostíovládnuťopanovaťzachvátiťzasiahnuťzmocniť sa (vziať do svojej moci): celého ho ovládol, zachvátil, zasiahol žiaľ; pri pohľade na dieťa sa matky zmocnila, matku zachvátila radosťprestúpiť: prestúpila nás naraz Božia bázeňkniž.: predchnúťprechvieť (celkom preniknúť): byť predchnutý láskou k domovine; prechvela ho bolesť sklamaniadoľahnúť: doľahla na mňa úzkosť, prenikla ma úzkosťnaplniť: naplnil ma duch slobodyvrezať sazarezať sa (nepríjemne preniknúť): ostrý zvuk sa vrezal, zarezal do ušízájsť: zašiel ho pocit žiaľu, nešťastia

3. p. rozšíriť sa 3

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

opanovať, -uje, -ujú dok.

1. (čo. koho) získať moc, vládu nad niečím, nad niekým, obsadiť, zaujať vojenský al. ovládnuť politicky: o. krajinu, územie, o. svet; pren. bieda opanovala dom (Rys.) žilo sa tam v biede; čierna noc opanovala Viedeň (Kal.) nastala tam tma;

2. (koho) premôcť, získať vplyv, prevahu nad niekým, zmocniť sa, duševne ovládnuť: opanovala ma nedočkavosť, hrôza, zlosť, radosť, istota; opanoval ho strach, hnev; rozum opanovala náruživosť (Hviezd.); dať sa niečomu, niečím o.;

nedok. opanúvať, zried. i opanovávať, -a, -ajú

|| opanovať sa vôľou ovládnuť svoje city, ovládnuť sa, premôcť sa: nemôže, nevládze, nevie sa o., ťažko sa opanuje; ledva som sa opanoval (Fig.);

nedok. opanúvať sa i opanovávať sa

opanovať dok.
1. zmocniť sa, ovládnuť, zachvátiť: Takí hňeu ma opanuvau̯ aš strach (Košťany n. Tur. MAR); Hlad veľkí ho opanuvav (Ľuboreč LUČ);
2. naučiť sa, osvojiť si, zvládnuť: Dva roki chodzil do tich školoch, aľe ňeznal ras sebe toto, co śe učiľi, opanovac, ta ho viruciľi (Široké PRE)


opanovať sa dok. ovládnuť sa, kontrolovať svoje správanie: Šecko som hádzau̯, čo som sa ňemohou̯ opanuvať (Košťany n. Tur. MAR); Ten sa ale nevie opanuvat! (Ban. Hodruša BŠ); Ňiegdo sa to ňevládze opanuvať sama seba (Vieska n. Žit. ZM)

opanovať dk
1. čo (o majetku) získať do vlastníctva niečo, stať sa vlastníkom niečoho: Jan Hniezdo ma ten wsseczek dom z manzelku swu swobodne opanowati a zavgati (P. ĽUPČA 1567); ktery papež poslal ruky swe na zeme, žeby y Egjpt a gegjch drahe wecy opanoval? (TP 1691) získal pod svoju právomoc; dom rodičowsky w ringu (!) wystawenj toliko za sto zlatj chce (Paullus) sám opanowat (PUKANEC 1774)
L. vsucapere: opanowati skrze dluhé wládnauti (CL 1777 práv) získať vydržaním
2. (koho, čo) zmocniť sa násilím niekoho, niečoho, vojensky obsadiť, okupovať niečo: y wogensky riditel wždycky mysli, kterak by toto neb druhé město mohel dobiwati, tuto neb druhu kraginu opanowati (SSt 1742); debello: opanowati neprjtele, neprjtele premocy (WU 1750); occupatitius: čo se zaugati, opanowati a obdržati može (KS 1763); (cisárski vojaci) hned Nitru opanowali a Nowé Zámky dobyli (ASL 18. st)
3. koho, čo ovládnuť niekoho, niečo, podriadiť svojmu vplyvu: gaknahle (Panna Mária) oči swe čisteg a panenskeg laski na slowo boske, to gest na Syna Božiho obratila, tak ho opanowala, že Otce sweho nebeskeho za dowoleni žadal, abi ho na tento swet prepustil (MS 1749); gesly sem nassel milost pred obljčagem twym, Pane, prosym, abys gissel s nama a nás dedične opanowal (KB 1757); mnostwy hrjssnych zadostj opanowali guž srdca lidzke (SJ 18. st); opanúvať ndk k 3: pren gak hrozny gest den tento pri wichodu swem, zatmiwagu ho tmi a opanuwa ho mrakota (MK 18. st) premáha ho

opanowať_1 opanowať opanowať_2 opanowať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu