Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

opanovať dok. ovládnuť (význ. 1, 2, 4, 5): chcieť o. celý svet; o-la ich hrôza, radosť zmocnila sa;

nedok. opanúvať, opanovávať -a

// opanovať sa ovládnuť sa: ledva sa o-l;

nedok. opanúvať sa, opanovávať sa

opanúvať, opanovávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok.

opanúvať sa, opanovávať sa -va sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie sa nedok.

opanovať -nuje -nujú -nuj! -noval -nujúc -novaný -novanie dok. 1. kniž. (čo) ▶ získať hospodársku, politickú, vojenskú a pod. vládu, moc nad niečím, podriadiť si niečo, ovládnuť: o. cudzie územie, susednú krajinu; Turci opanovali južnú časť Uhorska; Lenže my chceme nasilu vyhrať, pol Európy opanovať! – ozval sa Ján Anosta. [P. Jaroš]; Muža a ženu [Boh] stvoril..., aby zaľudnili a opanovali zem. [KŽ 1967]
2. publ. (čo) ▶ výrazne sa presadiť, nadobudnúť prevahu nad niekým, niečím, obyč. aj zvíťaziť (v súťaži), ovládnuť: o. tímové preteky; pretekár opanoval štartovné pole; hokejový tím suverénne opanoval ligovú súťaž; najnižšie kategórie opanovali trojročné kone; Slovan hneď na začiatku sezóny opanoval čelo tabuľky a dlhý čas bol suverénnym lídrom súťaže [...]. [Šp 2007]
3. (čo) ▶ dostať pod kontrolu, vôľou, sebaovládaním premôcť, potlačiť, ovládnuť: o. svoje vášne, túžby; nevládala o. únavu; odvrátil sa, opanujúc svoju zvedavosť; Natískala sa mu úzkosť, no opanoval ju a umlčal. [L. Lahola]
4. (koho, čo) ▶ (o duševných al. telesných stavoch) vziať do svojej moci, premôcť niekoho, niečo, ovládnuť, zachvátiť: opanoval ho pocit úzkosti, bezmocnosti, strachu; srdce jej často opanuje súcit; opanovala ju triaška; Všetkých opanovala predtucha dobrej hostiny. [Ľ. Zelienka]; [...] odrazu ho však pomaličky, ale čoraz-čoraz väčšmi opanoval dojem, že nezamkol dvere. [J. Johanides]
▷ nedok. k 1, 3, 4 ↗ opanúvať, opanovávať

opanovať sa -nuje sa -nujú sa -nuj sa! -noval sa -nujúc sa -novaný -novanie sa dok. ▶ silou vôle potlačiť svoje obyč. negatívne pocity a ich prejavy, stlmiť svoj duševný stav, premôcť sa; syn. ovládnuť sa: niekedy sa nevie o.; nekrič na deti, opanuj sa!; tentoraz sa už neopanoval a povedal, čo si myslí; Mala chuť zatriasť tými úzkymi plecami, ale opanovala sa. [E. Čepčeková]; Zaťal päste, ale zložil sa na gauč, dozaista preto, aby sa ľahšie opanoval. [P. Hrúz]; Usilovala sa opanovať, rýchlo, hltavo fajčila. [K. Jarunková] ▷ nedok. ↗ opanúvať sa, opanovávať sa

opanovávať ↗ opanúvať

opanovávať sa ↗ opanúvať sa

opanúvať, opanovávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok. 1. kniž. (čo) ▶ získavať hospodársku, politickú, vojenskú a pod. vládu, moc nad niečím, podriaďovať si niečo, ovládať: o. iný kontinent; moravskosliezske železiarne postupne opanovávali slovenský železiarsky trh; Smelé experimentovanie. Umenie dneška v znamení týchto požiadaviek opanúva svet. [R. Chmel]; pren. jar už opanúva vrchy a vyššie položené lúky
2. (čo) ▶ dostávať niečo pod kontrolu, vôľou, sebaovládaním premáhať, potláčať, ovládať: snaží sa o. výbuchy zlosti; len ťažko opanúva svoju žiarlivosť
3. (koho, čo) ▶ (o duševných al. telesných stavoch) brať do svojej moci, premáhať niekoho, niečo, zmocňovať sa, ovládať, zachvacovať: opanúvajú ma čudné myšlienky, pocity; opanováva ju bezmocnosť; opanovával ho hnev; Cítil, ako ho opanúva strach. [J. Johanides]; Vzbura v nej silnela, rozvíjala sa a opanovávala jej dušu. [K. Lászlová]
▷ dok. ↗ opanovať

opanúvať sa, opanovávať sa -va sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie sa nedok. ▶ silou vôle potláčať svoje obyč. negatívne pocity a ich prejavy, vedieť sa kontrolovať, premáhať sa, ovládať sa: opanúva sa zo všetkých síl; opanovávala sa, no nemohla zatajiť strach; hoci sa opanúvala, nevedela zatajiť vzrušenie; rástol v ňom hnev, čoraz ťažšie sa opanúval ▷ dok. ↗ opanovať sa

opanovať, -uje, -ujú dok.

1. (čo. koho) získať moc, vládu nad niečím, nad niekým, obsadiť, zaujať vojenský al. ovládnuť politicky: o. krajinu, územie, o. svet; pren. bieda opanovala dom (Rys.) žilo sa tam v biede; čierna noc opanovala Viedeň (Kal.) nastala tam tma;

2. (koho) premôcť, získať vplyv, prevahu nad niekým, zmocniť sa, duševne ovládnuť: opanovala ma nedočkavosť, hrôza, zlosť, radosť, istota; opanoval ho strach, hnev; rozum opanovala náruživosť (Hviezd.); dať sa niečomu, niečím o.;

nedok. opanúvať, zried. i opanovávať, -a, -ajú

|| opanovať sa vôľou ovládnuť svoje city, ovládnuť sa, premôcť sa: nemôže, nevládze, nevie sa o., ťažko sa opanuje; ledva som sa opanoval (Fig.);

nedok. opanúvať sa i opanovávať sa

opanúvať, opanúvať sa p. opanovať, opanovať sa

opanúvať nedok. zmocňovať sa, pociťovať niečo: Jakási nevládnoz ma opanúvala, slabota (Podolie NMV)

opanovať dk
1. čo (o majetku) získať do vlastníctva niečo, stať sa vlastníkom niečoho: Jan Hniezdo ma ten wsseczek dom z manzelku swu swobodne opanowati a zavgati (P. ĽUPČA 1567); ktery papež poslal ruky swe na zeme, žeby y Egjpt a gegjch drahe wecy opanoval? (TP 1691) získal pod svoju právomoc; dom rodičowsky w ringu (!) wystawenj toliko za sto zlatj chce (Paullus) sám opanowat (PUKANEC 1774)
L. vsucapere: opanowati skrze dluhé wládnauti (CL 1777 práv) získať vydržaním
2. (koho, čo) zmocniť sa násilím niekoho, niečoho, vojensky obsadiť, okupovať niečo: y wogensky riditel wždycky mysli, kterak by toto neb druhé město mohel dobiwati, tuto neb druhu kraginu opanowati (SSt 1742); debello: opanowati neprjtele, neprjtele premocy (WU 1750); occupatitius: čo se zaugati, opanowati a obdržati može (KS 1763); (cisárski vojaci) hned Nitru opanowali a Nowé Zámky dobyli (ASL 18. st)
3. koho, čo ovládnuť niekoho, niečo, podriadiť svojmu vplyvu: gaknahle (Panna Mária) oči swe čisteg a panenskeg laski na slowo boske, to gest na Syna Božiho obratila, tak ho opanowala, že Otce sweho nebeskeho za dowoleni žadal, abi ho na tento swet prepustil (MS 1749); gesly sem nassel milost pred obljčagem twym, Pane, prosym, abys gissel s nama a nás dedične opanowal (KB 1757); mnostwy hrjssnych zadostj opanowali guž srdca lidzke (SJ 18. st); opanúvať ndk k 3: pren gak hrozny gest den tento pri wichodu swem, zatmiwagu ho tmi a opanuwa ho mrakota (MK 18. st) premáha ho