opačný príd.
1. kt. je na náprotivnej strane, protiľahlý: o. pól; o-á strana domu, látky; pustiť sa o-m smerom naopak; začať niečo z o-ho konca i fraz. celkom ináč
2. kt. je protikladom, protichodný, protikladný, op. zhodný: o. postup, účinok; mať o. názor; mat. o-é číslo kladné vo vzťahu k zápornému (a naopak); v o-m prípade i fraz. za inej situácie;
opačne prísl.: prišiť o.; povedal to o. obrátene, naopak
opačný -ná -né príd.
opačný -ná -né príd. 1. ▶ nachádzajúci sa na strane ležiacej oproti tej, s ktorou porovnávame; syn. náprotivný, protiľahlý: o. pól zemegule; na opačnom konci mesta, ulice, miestnosti; ísť, pustiť sa opačným smerom; dedina leží na opačnej strane údolia; Preplávali rieku a vyškriabali sa na opačný breh. [V. Krupa] 2. ▶ majúci v porovnaní s niekým, s niečím úplne odlišné vlastnosti z určitého hľadiska; syn. protichodný; op. rovnaký, zhodný: o. typ človeka; osoba opačného pohlavia (z pohľadu muža) žena, (z pohľadu ženy) muž; mať, zastávať o. názor; liek má o. účinok; nastala paradoxne úplne opačná situácia; stretnúť sa s opačným extrémom; zápasy sa budú hrať v opačnom poradí; zvolil si o. postup; Stali sa, pravda, aj veci opačné. Že som napríklad očakával zaslúžený trest, a dostal pochvalu. [K. Jarunková] ▷ mat. opačné čísla dvojica čísel, ktorých vzdialenosť od nuly je rovnaká, ku kladnému číslu je opačné záporné číslo, k zápornému číslu je opačné kladné číslo; opačné znamienka v matematike znaky + a – vyjadrujúce vzťahy s protikladnými výrazmi 3. ▶ ktorý tvorí spodnú, druhú stranu mince, látky, tenkého predmetu, ktorý je opakom, rubový: opačná strana pohľadnice, pozdravu; preskúmať opačnú stranu mince ◘ fraz. s opačným znamienkom a) ktorý sa vlastnosťami, hodnotou diametrálne líši od porovnávaného b) celkom protikladne, s protikladným postojom; v opačnom garde a) z opačného hľadiska, z iného, obyč. opačného uhla pohľadu b) v opačnom poradí; v opačnom prípade za iných okolností; začať niečo z opačného konca iným spôsobom, inak
opačný 1. ktorý je umiestnený na strane ležiacej oproti tej, s ktorou porovnávame • protiľahlý • náprotivný • zried. protivný: dosiahnuť opačný, protiľahlý breh rieky; starí rodičia bývali na opačnej, náprotivnej strane ulice • druhý: ozvena sa vracala z druhého konca doliny • obrátený • odvrátený (umiestnený na tej strane, ktorú nevidieť): opačná, odvrátená strana Zeme • hovor. rubový (o látke; op. lícny): sukňa sa jej vyhrnula na opačnú, rubovú stranu • protismerný
2. ktorý je protikladom, ktorý je v protiklade (op. ten istý, rovnaký, zhodný) • protikladný • protichodný: majú opačné, protikladné, protichodné názory; sú to protikladné, protichodné povahy • kontrastný (úplne opačný): konflikt kontrastných záujmov • pren.: protipólny • protipólový: zaujať protipólny postoj • nesúhlasný • opozičný (ktorý je v protiklade s oficiálnym): nesúhlasná, opozičná mienka • kniž.: diametrálny • opozitný • menej časté: protivný • protivnícky: zaujať diametrálny, opozitný postoj • mat.: prevrátený • recipročný (vzájomne opačný): prevrátená, recipročná hodnota čísla • nepriateľský: ich pozície sú opačné, nepriateľské • zastar. odporný: odporná mienka
protikladný ktorý je protikladom iného, stojaci proti inému; obsahujúci v sebe protiklad, rozpor • protichodný: protikladné, protichodné informácie, názory • protismerný: protismerné tendencie, prúdy v umení • opačný • polaritný • zried. polárny: stoja na opačných, polaritných pozíciách • diametrálny: diametrálne postoje • opozitný • odb. antinomický: opozitná, antinomická dvojica • kontrastný • protipólny • protipólový: kontrastné pomery; kontrastné, protipólne, protipólové kategórie • protirečivý • kniž. rozporný • rozporuplný • kniž. kontroverzný (vnútorne protikladný): protirečivé, rozporné, rozporuplné, kontroverzné javy, city • odb. ambivalentný (protikladný vo vzťahu k tomu istému objektu): ambivalentný vzťah • paradoxný: paradoxné tvrdenie • antagonistický • antagonický: antagonické, antagonistické tábory, skupiny • odb.: kontradikčný • kontradiktický • kontradiktórny • kontradiktorický: kontradikčné, kontradiktórne, kontradiktické pojmy, znenie zákona • zastar. rozchodný (Jégé)
protiľahlý nachádzajúci sa oproti, na opačnej strane • náprotivný: protiľahlá, náprotivná budova • opačný • druhý (z dvojice): plávať k opačnému, druhému brehu • kniž. zastar. protivný (Kukučín, Jégé)
1. ležiaci na druhej protiľahlej strane, protiľahlý: na o-om konci; o-á strana; hľadieť do o-ého kúta
● začať niečo z (od) o-ého konca skúsiť iným spôsobom;
2. smerujúci, idúci proti: ísť, pustiť sa, cúvať o-ým smerom; fyz. sila o-ého smeru;
3. protichodný, iný, odlišný: o-á mienka, o-é stanovisko, o-á zásada, o. postup, názor, o. účinok, o. dojem
● v o-om prípade ináč, za inej situácie;
opačne prísl. naopak, obrátene, inak
opačný príd. 1. ktorý je na náprotivnej strane, protiľahlý: Na druhém boku, opačnéj doline sa pekné pstruhi držali (Trenč. Závada TRČ); opační koňiec stola (Hor. Lehota DK) 2. protichodný, protikladný: Išľi zme úpľňe opačním smerom, ako nám vraveľi (Rajec. Lesná ŽIL); opačne prísl. k 1, 2: Osadzel som to zľe, opačňe, ako to malo bic (Rajec ŽIL); A bola svadba ze Šurovéc si bral, alebo opačne to bolo (Modranka TRN)