Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

opýtať sa -ta sa -tajú sa -taj sa! -tal sa -tajúc sa -taný -tanie (sa) dok.

opýtať sa -ta sa -tajú sa -taj sa! -tal sa -tajúc sa -tanie (sa) dok. (koho na čo, na koho/s vedľajšou vetou) ▶ položiť niekomu otázku s cieľom zistiť niečo, popýtať sa; syn. spýtať sa: o. sa na cestu; o. sa na dôvod návštevy; o. sa na názor občanov; chcela sa ho niečo o.; urobil to bez opýtania; opýtal sa ho na otca, ako žije; opýtal sa ma, ako sa volám; smiem sa o., čo vás sem priviedlo?; opýtali sme sa miestnych, kde sa dá parkovať; Prečo nespíš? – opýta sa Jakub ticho. [A. Baláž] □ hovor. ďakujem za opýtanie zdvorilostná formula pri odpovedi na otázku o rodine, o zdraví a pod.
◘ parem. keď sa zima opýta, čo si robil v lete na zimu sa treba pripravovať oveľa skôr, ako príde ▷ nedok. ↗ opytovať sa

opytovať sa -tuje sa -tujú sa -tuj sa! -toval sa -tujúc sa -tujúci sa -tovaný -tovanie (sa) nedok. (koho na čo, na koho/s ved­ľajšou vetou) ▶ klásť niekomu otázku s cieľom zistiť niečo, pýtať sa; syn. spytovať sa: vždy sa ma opytuje na zdravie; opytoval sa na ich mienku; všetkých, čo prichodili z vojny, sa opytovala na syna; opytovala sa ho, prečo nezostane pri nej; samej seba sa opytovala, čím si to zaslúžila ▷ dok. ↗ opýtať sa

opýtať sa, -a, -ajú dok. (koho, na koho, na čo i bezpredm.) položiť niekomu otázku s cieľom zistiť niečo, spýtať sa: „Vieš, čo je to čestné slovo, Tomáš?“ opýtal sa ho Greguš. (Zúb.) Rád by som sa bol Draka na čosi opýtal. (Chrob.); o. sa na cenu; „Kde sú?“ opýtal sa prísne. (Jes.); robiť niečo bez opýtania

● hovor. ďakujem za opýtanie zdvorilostná formula v odpovedi na otázku o rodine, o zdraví ap.;

nedok. opytovať sa, -uje, -ujú

opétať sa p. opýtať sa

optať sa p. opýtať sa

opýtať sa dok. (optat sa, opétať sa, upítaťi sa) csl položiť niekomu otázku, spýtať sa: Opítam sä pastírä, že čie sa to voli? (Jasenová DK); Opítaľi sa, kolko dňí tam buďeme (St. Hory BB); Aj mňa sa opétau̯ (Drienovo KRU); Tak sa tam išľi opítat (Ružindol TRN); Už medzi dverma sa upítau̯ (Svätoplukovo NIT); A optau̯ sem sa ich, kolko majú kohútú medzi slépkama (Sotina SEN); Jag mi ho poopatral, ta opital śe joho gazda (Sečovce TRB)
F. opíta sa zima, ďe zme ľetovaľi (Krivá DK) - v zime sa ukáže, ako sa lete hospodárilo; dakujem za opítania (Ban. Hodruša BŠ) - zdvorilostná formulka

optať, optať sa, optávať sa p. opýtať

opýtať, čes optať dk
1. poprosiť, požiadať o niečo: tedy opytam ya w ortelu ohledati, gestli ya od koho neprzytelstwi neb peczi mam miti o to, ze tohoto mam rzecznik byti pro prawo (ŽK 1473)
2. (od) koho spýtať sa niekoho na niečo: potom przissel s swu manzelku s Barboru giz rzeczeny Ssimek a opytal gy rzkucz (ŽK 1481); tehdy my (predstavitelia mesta Bytče) naprostred pole toho stogicze kazeme slowutnemu panossy Kasparowy z Chotessowi, aby optal Chotessowczow mocznym hlassem, pusstiegi-li tu przi moczne, neodwolane, w dobre woli na dobre lidi (BYTČA 1484 SČL); kdyz gest Petrass Thursky nemoczen byl, pozwal nas k sobie y opytal gest Merthuss Petrasse: Ted powiez (ŽK 1489); my foyth a radda vplna slyssawssy od nich (od dedičov Myktašových z Ďurčinej) takowu smluwu neboly zgednany przitelske, opytaly sme Hanusa, czo zadagy (RAJEC 1542); pan Vaclav a pan Jan vozy (cibuľu) po jinšich videcech rozwažali a predavali a na to, velmožny pane, oravsku majierku račte opytat, ona predavala (LISKOVÁ 16. st); yak sem dnu do pytwora prissla zawolawsse: Opytam, gestly by swiece mely (S. ĽUPČA 1613); ya sem geho (Mikuláša Trebušníka) opital, kdo bj ten kamen pri ceste polamal; daleg pak Gergelka opitala Ražku: Maz-ly gežte s teg masty; kdizz pak tak zle bola fatens, prissla Kolarka Juda, nyezwana, do patientkinho domu a gako opitala do nieg, čuo bi geg bolo (KRUPINA 1643; 1675; 1739)
L. o. na práve, na orteli čo práv úradne dopytom zistiť niečo: tedy opyta sy (poškodený) na prawie pokusiti, mohl-li by gitinnika toho russytele pokoge kde miti; potom si opyta (obhajca, právny zástupca) na ortelu, aby ohledali, ma-li kto przed prawem swiedssiti wedle swey bozby a wedle miestskeho prawa (ŽK 1473); pani pak a prawo, abi vplnegssie naučeni wzali, tych wsseckych gednačow pod prisahow opitali su, co by chtela dati gedna a druha (stránka), na com by chtela prestati (P. ĽUPČA 1591 práv) úradne sa spýtali na skutkový stav veci; opytovať ndk
1. k 1: mila zeno Barbaro, ted ja tebe opytugi przed pany starssimi, aby (si) powiediela, kdyz gest matka twa przissla zasie k tobie z Polsky, przinesla-li gest czo s šebu? (ŽK 1481)
2. k 2: ony pag (dobrí ľudia) szu wasseho posla opyttoualie (!), gessly mu dosty na tym gest, czo prauo nasslo (MARKUŠOVCE 1565); ya giž tebe opitugem, chcess-li se pokrstiti cžili nie (BAg 1585); y my prytele, gdy zde pry nas byl (syn Jána Štekela), z welyku pylnosty sme goho opitowaly, gestly by czo takoweho byl wedel na teho zlatnyka (S. VES 1591 E); pre dwama (!) tidnj taže Batowszka Lizbeta welmi lala, kurwila a flandrila, potom sem mu (!) ga na druhj den na wazanj opitowala poweducze; kdy Babela nas zwazala a do hostini zwala, techdj prissel geden czert k nj a opytowal nas tenže czert, cžy chczeme bytj mezi nimj (KRUPINA 1672; 1675); wezmež krisstal a pachole z čisteg lože splozene a pomaž pacholeti tjm olegem nad očima a kaž pacholeti hledeti do krisstalu a uhlida wssecko, což ho budeš opitowati (RG 18. st)
3. koho práv vypočúvať; vyšetrovať niekoho: potom opiet opyta (obhajca, právny zástupca) w ortelu pokusit, gestli by mohl wedle prawa protiwnika sweho, kterzyz (!) pokoy zborzil, opytowati (ŽK 1473); opýtať sa, čes optat se [(v)o-] ndk
1. práv ohlásiť sa, uplatniť svoj nárok na niečo: gestli (by) mi to bylo odpowiedieno a opytal byl (!) se k gednomu ortelu pokusiti, kterak bych to presswiedsiti miel (ŽK 1473)
2. koho práv úradne sa obrátiť na niekoho s nejakou otázkou so zámerom zistiť niečo: potem woptalo se gest prawo Jana Ffabiana, ma-li yake swedomy na tenž krunth w Diurczyne (RAJEC 1565)
3. (koho čo) položiť (niekomu) otázku, spýtať sa (niekoho): i opital se ia Tomka, preczo (Paserb) biel ieho (ŠARIŠ 1608); postretl mne Cibaba a optal se mne: Kde ygdess? (NIŽNÁ 1635); kdy se nekoho cechmister nečo opita, ma hore postat a odpowet dat (CA 1675); (Dora Ivaničovie) mi odpowedela: Ej, jako si sa chytro opytau, tak ti chytro na osoh bude (S. ĽUPČA 1732 CM); (Juraj Cziglan) sa mna nigdy neopital, za čo sem gu (vinicu) kupil (PUKANEC 18. st); opytovať sa, čes optávať sa ndk
1. (z koho, koho čo) klásť otázku (niekomu), spytovať sa (niekoho): (svedok Juraj Czanadi vypovedal) ze sweho towarissa Samuela Dinesa mnohokrate sa optawal, ze wizdwihnul-ly ty comissie neb ne (SKALICA 1687); to sem slyssala, že sa gazda opitowal Kecžkemetiho: Kolkože gich (barančích kožiek) gest (KRUPINA 1694); qvaero: pjtám se, opitugem se, otázku činjm (KS 1763); (tokár) opituwau sa hawgarou, ze čy to prauda (PUKANEC 18. st)
2. na koho, o kom pýtaním sa dozvedať niečo o niekom, dopytovať sa na niekoho: wydel som, ano y slissel, ze se Barwier opituwal na svogho towarissa (KRUPINA 1682-83); (Herodes) poslal gich (troch kráľov) do Betlehema: Hodte, mluwj, a opitugte se dobre o chlapcowi (o Ježišovi) (SJ 1785)

opytovať, opytovať sa p. opýtať