opísať -še -šu dok.
1. podať opis; vyrozprávať, charakterizovať, vykresliť: o. príbeh, zážitok, podrobne o. udalosť; o. význam slova slovne vyjadriť; o. niekoho v literárnom diele zachytiť
2. pohybom znázorniť (dráhu): rukou o. oblúk; geom. o. kružnicu trojuholníku narysovať tak, aby prechádzala jeho vrcholmi
3. správ. odpísať; urobiť kópiu
● to sa nedá (slovami) o. je to mimoriadne krásne ap.;
nedok. opisovať
opísať opíše opíšu opíš! opísal opíšuc opísaný opísanie dok. (podať opis)
*opísať → správ. odpísať (napísať podľa predlohy)
opísať sa opíše sa opíšu sa opíš sa! opísal sa opíšuc sa opísaný opísanie sa dok.
*popísať → správ. podať opis, opísať
opísať opíše opíšu opíš! opísal opíšuc opísaný opísanie dok. 1. (čo, koho) ▶ slovne zachytiť, podať hlavné črty, znaky osôb, predmetov al. javov: podrobne, stručne, verne, zaujímavo o. udalosť, situáciu; o. príznaky choroby; v skratke opíš, čo sa stalo; muža opísal ako stredne vysokého, plavovlasého tridsiatnika; Cestu jej nebolo treba ukazovať, trpaslíci dopodrobna opísali miesto, kde ju budú čakať. [A. Habovštiak] 2. odb. (čo) ▶ vysvetliť pomocou číselných údajov, značiek: o. štruktúru polymérových zmesí; fyzikálne o. nestabilitu klimatického systému Zeme; dvojrozmerné systémy sa dajú jednoduchšie matematicky o. 3. lit. (čo, koho) ▶ (slovne) zachytiť skutočnosť prostredníctvom opisu, subjektívne podmieneného kompozičného postupu v autorskej reči: o. vojnové zážitky v knihe noviel; nie každý autor vie postavu o. živo a reálne; zlatú horúčku na Aljaške majstrovsky opísal spisovateľ Jack London 4. (čo (čím)) ▶ pohybom naznačiť krivku al. oblúk: rukou opíše okolo seba polkruh; čln opísal na vode oblúk; Roztiahol ruky a opísal kruh: – Všimnite si, aké je všetko okolo pekné, hora, lúka, voda. [A. Masár-Tatranský] ▷ mat. opísať kružnicu trojuholníku zostrojiť kružnicu prechádzajúcu všetkými vrcholmi trojuholníka 5. správ. ▶ odpísať: o. text z knižky správ. odpísať text z knižky; celý časopis si ručne opísala správ. celý časopis si ručne odpísala 6. škol. slang. (čo (od koho, z čoho)) ▶ nesamostatne vypracovať úlohu: o. domácu úlohu od spolužiaka; na písomke sme všetko opísali zo zošita 7. slang. (čo (od koho; odkiaľ)) ▶ neoprávnene prebrať cudzí text, zhotoviť kópiu, prisvojiť si: autorka celý článok len odniekiaľ opísala; tréningový plán opísal od skúseného profesionála ◘ fraz. to sa nedá [slovami] opísať je to mimoriadne pôsobivé ▷ nedok. ↗ opisovať
opisovať -suje -sujú -suj! -soval -sujúc -sujúci -sovaný -sovanie nedok. 1. (čo, koho) ▶ slovne zachytávať, podávať hlavné črty, znaky osôb, predmetov al. javov: o. dojem, zážitok; podrobne nám opisovala všetko, čo sa stalo; Živými, farbistými vetami opisuje figúrky vojakov, všakovaké zbrane, lopty... [J. Lenčo] 2. odb. (čo) ▶ vysvetľovať pomocou číselných údajov, značiek: rovnica opisuje zmenu rýchlostí a tlakov v prúdiacej kvapaline; chemické vzorce opisujú zloženie, štruktúru alebo priestorové usporiadanie atómov 3. lit., umen. (čo, koho) ▶ (slovne) zachytávať skutočnosť prostredníctvom subjektívne podmieneného kompozičného postupu v autorskej reči, umeleckého zobrazenia, opisu: film opisuje príbeh lásky; dielo opisuje človeka hľadajúceho zmysel svojho života 4. (čo (čím)) ▶ pohybom naznačovať krivku al. oblúk: rukou o. kruh; stíhačka opisuje na oblohe osmičku 5. správ. ▶ odpisovať: mnísi do noci opisovali Bibliu správ. mnísi do noci odpisovali Bibliu; žiaci opisujú z tabule príklady správ. žiaci odpisujú z tabule príklady 6. škol. slang. (čo (od koho; z čoho)) ▶ nesamostatne vypracúvať úlohu: pristihli ho, ako opisuje od spolužiaka; na písomke opisujem z ťaháka 7. slang. (čo (od koho; odkiaľ)) ▶ neoprávnene preberať cudzí text, zhotovovať kópiu, prisvojovať si: historik by nemal o. od iných; všetko trápne opisuje od svojho vzoru; svoje nápady opisuješ z lacných románov; hral sa na veľkého kuchára, pritom recepty opisoval z časopisov a internetu ◘ fraz. opisovať niečo čiernymi farbami negatívne, nepriaznivo o niečom hovoriť; opisovať niečo ružovými farbami kladne, priaznivo o niečom hovoriť ▷ dok. ↗ opísať
načrtnúť 1. v základných črtách nakresliť • naskicovať • načrtať: maliar načrtol, naskicoval, načrtal obrysy portrétu • hovor. expr. nahodiť: nahodil kontúry na plátno
2. v stručnosti povedať al. napísať • načrtať • naznačiť: vedúci načrtol, načrtal plán zájazdu; naznačil správny postup • hovor. expr. nahodiť: nahodil myšlienky na papier • zried.: narysovať • naskicovať: v rýchlosti naskicoval vývinové tendencie • opísať • podať (stručne): stručne opísal, podal plán výroby
opísať slovami zachytiť (obyč. hlavné črty niečoho) • podať opis • vykresliť: autor opísal, vykreslil hrdinu románu ako čestného človeka; podať opis udalosti • vyrozprávať (rozprávaním predstaviť): príbeh vyrozprával stručne, ale farbisto • podať (ústne al. písomne predložiť): prehľadne, zrozumiteľne podať obsah spisu • zastar. vylíčiť • hovor. expr.: vyfarbiť • vymaľovať: udalosť vyfarbil v živých farbách • načrtnúť (veľmi stručne opísať): načrtnúť svoj zámer • vypodobiť • vypodobniť • zobraziť • zachytiť (opísať umeleckými prostriedkami): autor výstižne vypodob(n)il, zobrazil, zachytil súčasného hrdinu • poopisovať (dôkladne, postupne, zo všetkých strán)
podať 1. prisunúť do blízkosti niekoho, do rúk a pod. • dať: Podaj, daj mi pohár, prosím! • predložiť • ponúknuť (obyč. jedlo, nápoj): predložiť hosťom obed, ponúknuť občerstvenie • servírovať • naservírovať: kávu nám servírovali na striebornej tácke
2. úradne (písomne) postúpiť na ďalšie konanie • predložiť: podať, predložiť žiadosť o byt, o dôchodok • kniž. predostrieť: predostrieť návrh, sťažnosť • poslať (v poštovom styku): podať, poslať súrnu zásielku, telegram • zaslať • odoslať (niekomu správu a pod.)
3. predstaviť sa výkonom • ukázať • predviesť: reprezentácia podala, ukázala, predviedla dobrý výkon • predstaviť: spevák predstavil svoj hlas v plnom lesku
4. ústne al. písomne sa vyjadriť o niečom pred verejnosťou • predložiť: podať, predložiť svoju koncepciu • predstaviť • ukázať: predstaviť, ukázať dejiny v kocke • vyobraziť • zobraziť • stvárniť (geograficky, maľbou al. umeleckými prostriedkami): umelec dobre vyobrazil, zobrazil charakter prírody • zachytiť • znázorniť: výstižne zachytiť, znázorniť boj zla a dobra • načrtnúť (stručne podať): spolupracovníkom načrtol svoj plán • opísať • vykresliť • zastar. vylíčiť (obšírne podať): v románe autor opísal, vykreslil svoje názory na nedávne udalosti
stvárniť dať niečomu al. niekomu istú podobu, obyč. v umeleckom diele • zobraziť: históriu národa stvárnil, zobrazil autor v obsiahlom románe • kniž.: spodobiť • spodobniť • vypodobiť • vypodobniť: spisovateľovi sa podarilo spodob(n)iť, vypodob(n)iť jednoduchého dedinského človeka • sformovať • vymodelovať (obyč. vo výtvarnom diele): z hliny sformoval, vymodeloval figúrky detí • vytvarovať: z kameňa vytvarovať hlavu koňa • zachytiť • znázorniť • vykresliť • opísať (názorne al. slovne, hudobne vyjadriť): maliar znázornil bojovú scénu; svoje životné osudy vykreslil, opísal v trilógii • ukázať • predstaviť: symfónia ukázala, predstavila boj dobra a zla • kniž. stelesniť (dať konkrétnu podobu): autor v románe stelesnil typ slovenskej ženy
zobraziť predstaviť obraz skutočnosti al. subjektívnej predstavy (graficky, maľbou, fotograficky al. rozličnými umeleckými prostriedkami) • vyobraziť • zachytiť: zobraziť, vyobraziť terén na mape; obraz zachycuje podtatranskú krajinu • zvečniť: zvečnil jej krásu na plátne • znázorniť: na grafe znázorniť rast produktivity práce • predstaviť • stvárniť • vykresliť • opísať (zobraziť slovom, konaním, obrazom a pod.): spisovateľ v románe predstavil, stvárnil nedávnu minulosť • ukázať: autor sa pokúsil ukázať zložitosť situácie • odzrkadliť (ukázať ako v zrkadle): dielo dobre odzrkadlilo skutočnosť • kniž. stelesniť (dať niečomu konkrétnu, telesnú podobu): stelesnenie dobra, zla (v umeleckom diele) • kniž.: spodobiť • spodobniť • vypodobiť • vypodobniť: na fotografii je dievča dobre spodob(n)ené • symbolizovať (zobraziť, vyjadriť pomocou symbolov): červená farba symbolizuje revolúciu
opísať1, -še, -šu dok.
1. (čo, koho) podať zprávu o predmetoch, javoch, bytostiach vypočítaním ich hlavných znakov, zachytiť hlavné črty niečoho; vylíčiť: o. príbeh, život niekoho; v krátkosti, podrobne niečo o.; o. osobu; ako je všetko opísané v kronike (Jégé)
● to sa nedá (slovami) o. výraz vyjadrujúci veľkosť, účinnosť nejakej udalosti, príbehu, zážitku ap.;
2. hovor. (koho) podať o niekom nepriaznivú (zried. i priaznivú) zprávu, nepriaznivo (zried. i priaznivo) charakterizovať niekoho: Opísal nás všetkých tak, ako zasluhujeme. (Jégé)
3. štyl. (čo) vyložiť pojem inými slovami, volenými podľa znakov pojmu;
4. (čo) pohybom urobiť oblúk al. krivku: (Prázdny rukáv) opísal vo vzduchu pekný polokruh. (Letz); geom. o. kružnicu trojuholníku zostrojiť kružnicu prechádzajúci všetkými vrcholmi trojuholníka;
nedok. opisovať, -uje, -ujú
|| opísať sa podať o sebe zprávu, charakterizovať sa: Ja by som sa takto opísal: Pavlík, to ako ja, je chlap na mieste. (Min.);
nedok. opisovať sa
opísať2, -še, -šu dok., správ. odpísať, urobiť kópiu
opísať dok. 1. podať opis, charakterizovať, písomne al. ústne niekoho ohodnotiť: Ale ho lem opísala tá žena! (Nandraž REV); Opisaľi ho, ta ho viruciľi z roboti (Dl. Lúka BAR) 2. pokresliť dookola, popísať: Dachtore chlopi zostaľi do rana a robeľi bočuľu: opisaľi dookola chižu z uhľim a pokradľi kuri a vareľi sebe (Rankovce KOŠ) 3. vyhotoviť odpis, napísať podľa predlohy, odpísať: Dal mi to ráz opísač (Kameňany REV); Opiž mi tú piasen (Rochovce ROŽ)
opísať dk čo spravidla písomne vyjadriť, vysloviť, vyložiť nej. myšlienku al. vysvetliť nej udalosť, nej. jav: čo vám myslím pověďeti, opísat a zaspívati, poslyšte, páni měščané, sousedi i vidiečané (ASL 1676); kdož dosti opjsati može, gak užitečné gest těchto slybůw (rehoľných) obnowowány? (MPS 1777); když gsi nekdy treffunkem negaku knižečku duchownu otewrel, zdaliss gsi newidel staw dussi tweg žiwe a prawdiwe opisany? (MK 18. st); za potrebu uznáwame, prwe nez bychom samu pripadnost opisali, maličko slowy spusob toho trestu francuzskeho pripomenuti (LPo 18. st); opisovať ndk: gyna (mumia) se opysuge, že by prywalem z huor se nesla dolu a obywatele že by gy zbyraly (HL 17. st); w njekterych wecach, yako strany weze welkeg, dostatečnie ku rozwazenj wssecko sem opysowal (DUBNICA n. V. 1720); gako si se, o, čloweče, počal w twogeg matce, opisugu doktorowe; opisugu poetowe pekelnu čeladku (GŠ 1758)