opálený -ná -né príd.
opálený -ná -né príd. ▶ ktorý má obyč. pôsobením slnka stmavnutú pokožku, hnedý, zhnednutý od slnka: o. krk, dekolt; opálená tvár; do bronzova opálená pokožka; z dovolenky sa vrátili opálení, plní slnka; natiera si opálené plecia; Telo je opálené do hneda, pokožka sa na prudkom slnku leskne. [P. Jaroš] ▷ ↗ i opáliť
opálený ktorý má stmavnutú pokožku od slnka; ktorý má hnedú farbu od slnka • ohorený: z dovolenky sa vrátil krásne opálený, ohorený; opálené, ohorené ruky • hnedý • zhnednutý • bronzový (dohneda opálený): hnedá, zhnednutá tvár (od slnka) • čierny (veľmi opálený): prišiel od mora čierny ako černoch • hovor. chytený (od slnka): chvíľu bol na slnku a už je chytený • nár. uhorený: uhorené líca
opálený príd. ohorený, stmavnutý od slnka: Trochu sa ukáže na súnku a už_e opálení (Skalka n. Váh. TRČ); Už v júňi zme boľi opáľení od roboti na roľi (Rajec. Lesná ŽIL); opálení chlap (Bošáca TRČ)
opálený príd 1. plameňom popálený na povrchu, obhorený: pry gedli opaleneg kopecz gest wizdwiženi (ORAVA 1667 MŽ); prissiel pan Eördog Istwan do humna swedkouho z kigom čjernym, opalenjm (LACLAVÁ 1718); semicombustus: napúl spálený, opálený; ustrigo: opálená rez čierna (KS 1763); titio: uhasene neb opalene poleno (ML 1779); (vojaci) skrze plamen w poli opaleňj (!) žalostne kričeli (PT 1796); x. pren dusse gegich (hriešnikov) w pekle zawrene, opalene kwýla, wolagj (SK 1697) 2. majúci od slnka zhnednutú pokožku; solatus: obhoraly, od slúnka opáleny (KS 1763); (žena) od horučosti slunce černá a opálena (VP 1764) 3. poškodený, spálený mrazom: (Telemach) gako spaňjlj kwjtek mrazem opalenj zwadl (PT 1796); sam gsem ga tež prawe prjljss vzmareny, gako strom zeleny mrazem opaleny (Pie 18. st) P. atpn Balaz Opaleny (ŽARNOVICA 1577 E); Daniel Opaleny (B. ŠTIAVNICA 1613)