onuca -e -núc ž. kus látky na omotanie nohy (v bagančiach, čižmách ap.); ovinovačka: mokré o-e;
pren. expr.: rozdriapať niečo na o-e na handry; pejor. to je o., nie chlap slaboch;
onucka -y -ciek ž. zdrob.
onuca -ce onúc ž.
onuca -ce onúc ž. 1. obyč. pl. onuce ▶ (v minulosti) kus látky, obyč. plátna, na omotanie bosej nohy do topánky, čižmy a pod., používaný ako tepelná al. mechanická ochrana namiesto súčasných ponožiek: súkenná o.; nohy okrútené onucami; na vojne povinne fasovali onuce; obul si čisté, suché onuce; Pri pochode z lágru na šachtu sa nám do nich [deravých gumených čižiem] dostával sneh a premočené onuce zamŕzali priamo na nohách. [R. Dobiáš] 2. pejor. ▶ kto je bezvýznamný, neschopný konať podľa vlastného uváženia, kto sa bez výhrad podriaďuje niekomu, niečomu: robí si z neho onucu; si obyčajná o.!; Vyhecoval si ma a teraz sa chceš stiahnuť ako onuca. [J. Kot] ▷ onucka -ky -ciek ž. zdrob. k 1 i expr.: nohy popod kolená poovíjala starými vypranými onuckami [A. Lauček]
handra 1. kus tkaniny používaný na utieranie, umývanie, leštenie a pod.: handra na dlážku • vecheť (na umývanie riadu): utierať stôl vechťom • prachovka (na utieranie prachu) • hovor. expr. pľundra (Kukučín) • zdrap (látky): ruka obviazaná dajakým zdrapom • pren. expr. onuca
2. p. šaty 3. p. šatník 4. p. slaboch
onuca 1. kus látky (používaný v minulosti) na omotanie nohy v obuvi • okrúcačka • zastar. ovinovačka (často ako súčasť vojenskej rovnošaty): špinavé onuce, ovinovačky, okrúcačky • zastar.: ovinka • ovinok • omotka
2. p. handra 1 3. p. slaboch
slaboch človek slabej vôle, zriedkavejšie aj fyzicky slabý človek: je to slaboch, nedá sa naňho spoľahnúť • expr.: mäkkýš • mľandravec • pejor.: zdochliak • zdochlina • vecheť • expr. chriašteľ (fyzicky slabý človek) • pejor. chabec (Kukučín) • pejor. onuca • zgrgoň (Urbánek) • hnilička • hovor. pejor. handra • hrub.: sraľo • sráč • posero • subšt. slabinger (najmä fyzicky) • zbabelec (človek prejavujúci nedostatok odvahy): ujsť ako zbabelec
onuca, -e, onúc (nár. i onica, -e, oníc) ž.
1. kus látky (obyč. teplej) na ovinutie holej nohy do čižmy al. topánky (miesto ponožiek): teplé o-e, ľanové o.; súkenné onice (Tim.);
pren. expr. o bezvýznamnom človeku, s ktorým možno ľubovoľne nakladať: Tá jeho onuca, Fajkus, behal každý deň. (Zgur.)
2. expr. kus nepotrebnej handry: Chlistoň ju (zástavu) v noci strhol a rozdriapal na onuce (Heč.) na franforce;
onucka, -y, -ciek i onučka (nár. i onička), -y, -čiek ž.
onica, onicka p. onuca
onuca, onuc i onica ž. 1. kus (teplej) látky na omotanie holej nohy do čižmy al. topánky: Jano si okrúcal oňice, abi ho ňeoziabalo (Očová ZVO); Ak či smrdží tá onuc! (Kameňany REV); V zime nosívali onuce (Hlboké SEN); Onuca abo onučka to šicko jedno (Dl. Lúka BAR) F. veľki pan - na dzevedz dručki, viśa onučki (Humenné) - iron. je veľmi chudobný; chodzí ani onuca umazaná (Rochovce ROŽ) - o špinavej, neporiadnej žene; zachádzá s ňú jako z onucú (Bošáca TRČ) - ponižuje ju, robí jej krivdu 2. expr. kus nepotrebnej handry, nekvalitná látka al. odev: Za takú onucu si visolila tolké peňáze! (Lapáš NIT); onucka, onučka i onicka zdrob. expr. k 1: Daj mi dákia onucki do čižmoch! (Rochovce ROŽ); Okrúťila sa noha do oňicki (Devičie KRU); Ti onučki strašňe smrdzá (Rozbehy SEN); Teplé onučki son si dav a ňeozábalo ma (Lapáš NIT); Onucki zme maľi do čižmoch (Baldovce LVO) L. panboškova onučka (Zariečie PCH) - zelina proti zažívacím problémom, kolike, hnačke ap., bot. divozel (Verbascum)
onica p. onuca
onuca [(v) o-, -nu-, -ni-] ž kus látky na ovinutie chodidla do obuvi al. na utieranie niečoho: do takoweg psoty prissla, že y w klobukowich oniczyach musela chodit (H. JASENO 1687); peniculus: utirak, wonúce (NP 17. st); proty ryme wezmy onuczu a utyrag sobe s nu nos a prestanet (KLe 1740); zapál staré sstrimfle neb onuce neb ginému před nosem drž takowé smradlawé materye (TS 1771) F. byť o-ou komu, držať za o-u koho nevážiť si, mať za nič niekoho: mezy učedlnjky každy chtel byt neglepssj, ergo ginych za onucu drželi (SP 1696); což na toto tí wčilegssý wsselikími zlostámi nadútý, kterým knezi onuca nohi sú? (BN 1796); dignum catella operculum: handra onucy nassla (PD 18. st) obaja sú nanič