onomastika -y ž. lingv. vedný odbor skúmajúci vlastné mená;
onomastický príd.
onomastika [-t-] -ky ž.
onomastika [-t-] -ky ž. ⟨gr.⟩ ▶ vedný odbor zaoberajúci sa výskumom vlastných mien, ich pôvodom, systémom a výskytom: teoretická, historická, literárna o.; odborník v onomastike, na onomastiku; o. patrí do systému humanitných vied; Práce V. Blanára z oblasti onomastiky prinášajú do slovenskej, slovanskej, ale aj do všeobecnej onomastiky ucelenú koncepciu tejto vednej disciplíny. [SP 2014]
onomastika -y ž. ‹g› lingv. náuka o vlastných menách (antroponymách, toponymách, chrématonymách) zaoberajúca sa ich pôvodom a vývojom, systémom a rozšírením
onomastika, -y ž. lingv. časť lexikológie zaoberajúca sa vlastnými menami;