Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

onen, oná¹, ono² v m. a s. G oného/onoho D onému/onomu, v ž. G a D onej mn. oní, ž. a s. oné zám. ukaz.

1. odkazuje na niečo časovo vzdialené al. už skôr spomínané (obyč. v dvojici ten – onen, tamten – onen): onen výsledok sa ukázal dobrým; v tom či onom prípade

2. odkazuje na niečo všeobecne známe: takýto je teda onen povestný obraz

● to i ono všeličo; ten alebo onen ktokoľvek; na onom svete po smrti; onoho času, za oných čias kedysi (dávno)

---

on m. G, A jeho, neho, ho, -ňho, -ň D jemu, nemu, mu L ňom I ním mn. živ. oni neživ. ony G ich, nich D im, nim A živ. ich, nich neživ. ich, ne L nich I nimi, ona ž. G a D jej, nej A ju, ňu L nej I ňou mn. ony G ich, nich D im, nim A ich, ne L nich I nimi, ono¹ s G, D, L, I ako m., A ho, -ň mn. ony G, D, L, I ako m., A ich, ne (dlhšie tvary jeho, jemu použ. pri dôraze, kratšie ho, mu bez dôrazu; tvary s -ň iba po predl.: k nemu, za ňou ap.; po predl. zakončených samohláskou sú tvary -ňho, -ň, napr. doňho, zaň; tvary -ňho sú pre živ., tvary -ň pre neživ., zried. pre živ.)

I. zám. osob. 3. os.

1. označ. osobu, zviera al. vec, kt. sa v dialógu nezúčastňujú, o kt. už bola reč al. kt. sú dostatočne určené situáciou: sľúbil som priateľovi pomoc, ale on odmietol; pozdravil susedku a dal sa s ňou do reči; má jedno dieťa a veľmi sa oň bojí; šaty sa mu nepáčili, keď sa na ne bližšie pozrel; vrabce stíchli, keď som ich rozohnal

2. iba oni hovor. zastaráv. označ. v nepriamej reči jednu tretiu osobu, ktorej v dialógu vykáme (plurál úcty): o. (mamička) povedali, že ...

3. iba oni zastar. použ. na znak úcty namiesto 2. os. mn. (onikanie): starká, prosím ich, poradia mi niečo

II. iba ono čast. hovor. nadväzuje na kontext al. situáciu: o. sa vyplatí starať sa o mladých

onen m., oná ž., ono s., G m. a s. oného/onoho D onému/onomu, G a D ž. onej mn. m. živ. oní, m. neživ., ž. a s. oné zám.

---

on m. G a A jeho, neho, ho, -ňho, -ň D jemu, nemu, mu L ňom I ním mn. živ. oni, neživ. ony G ich, nich D im, nim A živ. ich, nich, neživ. ich, ne L nich I nimi, ona ž. G a D jej, nej A ju, ňu L nej I ňou mn. ony G ich, nich D im, nim A ich, ne L nich I nimi, ono s. G, D, L a I ako m., A ho, oň mn. ony G, D, L a I ako m., A ich, ne (tvary s -ň iba po predl., tvary s ‑ňho pri m. živ., tvary s -ň pri m. neživ. a s.) zám.

onen [-n-], zried. oný, oná, ono G mužský a stredný onoho/oného G ženský onej D mužský a stredný onomu/onému D ženský onej A mužský živ. onoho/oného A mužský neživ. onen A ženský onú A stredný ono L mužský a stredný onom L ženský onej I mužský a stredný oným I ženský onou pl. N mužský živ. oní mužský neživ., ženský a stredný oné G oných D oným A mužský živ. oných A mužský neživ., ženský a stredný oné L oných I onými zám. ukazovacie substantívne i adjektívne

---

oný, oná, oné/onô G mužský a stredný oného G, D a L ženský onej D mužský a stredný onému A mužský živ. oného A mužský neživ. oný A stredný oné/onô A ženský onú L mužský a stredný onom L ženský onej I mužský a stredný oným I ženský onou pl. N mužský živ. oní pl. N mužský neživ., ženský a stredný oné G oných D oným A mužský živ. oných A mužský neživ., ženský a stredný oné L oných I onými zám. ukazovacie substantívne i adjektívne

odeň [-d-] zried. G osobného zámena mužského neživ. rodu on a osobného zámena stredného rodu ono s predložkou od, od neho ↗ i on, ono¹: Rok konsolidácie, v ktorom má globálna ekonomika šancu dosiahnuť dno a odraziť sa odeň smerom nahor. [HN 2003]; Cestička záhradou nás zaviedla k ďalším zákutiam, k altánku a odeň ku skalke. [PB 2008]

---

ona G a D (bez predložky) jej, (po predložke) nej; A (bez predložky) ju, (s predložkou) ňu; L nej; I ňou; pl. N ony; pl. G (bez predložky) ich, (s predložkou) nich; pl. D (bez predložky) im, (s predložkou) nim; pl. A (bez predložky) ich, (s predložkou) ne; pl. L nich; pl. I nimi zám. osobné substantívne ženského rodu; ↗ i on, ono¹ 1. ▶ v dialógu aj monológu ním hovoriaci odkazuje na tretiu osobu, zviera al. vec ženského rodu, ktoré sa na dialógu priamo nezúčastňujú, zastupuje podstatné meno, obyč. konkretizované až pomenovaním plným menom v predchádzajúcej, zriedkavejšie v nasledujúcej časti kontextu: je to dobrá práčka, škoda by jej bolo; vysvetľovala, prečo sa jej nepodarilo splniť sľub; sadol si vedľa nej; platba je nízka, treba ju zvýšiť; niekto ju oslovil; pristúpila k stoličke a sadla si na ňu; oborila sa na ňu [na matku]; chodili s ňou na dovolenky; čím sú pre nás fotografie vzácnejšie, tým väčšmi ich opatrujeme; Aj keď [ženy] možno nezarábajú toľko ako muži, práve ony najviac rozhodujú o tom, na čo sa zarobené peniaze použijú. [HN 2009]
2. iba N ona ▶ používa sa najmä a) vo viacnásobnom podmete na označenie dvojíc: on a ona; ona s mamou b) pri dôraze: len ona; ona je tá, ktorá mi najviac pomohla c) s ukazovacím odtienkom: to ona s nami prišla d) v protiklade: nie ja, ale ona ti naozaj ublížila e) pri elipse slovesa: zasmiala som sa a ona tiež

---

onen, zried. oný¹, oná¹, ono² G mužský a stredný onoho/oného, G ženský onej, D mužský a stredný onomu/onému, D ženský onej, A mužský živ. onoho/oného, A mužský neživ. onen, A ženský onú, A stredný ono, L mužský a stredný onom, L ženský onej, I mužský a stredný oným, I ženský onou, pl. N mužský živ. oní, mužský neživ., ženský a stredný oné, pl. G oných, pl. D oným, pl. A mužský živ. oných, pl. A mužský neživ., ženský a stredný oné, pl. L oných, pl. I onými zám. ukazovacie adjektívne 1. obyč. ako súčasť dvojčlenného výrazu ten/tamten – onen, zried. oný, tá/tamtá – oná⟨is⟩1⟨/is⟩, to/tamto – ono⟨is⟩2⟨/is⟩ ▶ odkazuje na vzdialenejšiu z dvoch osôb al. vecí al. na už spomínanú osobu al. vec; pri elipse podstatného mena preberá jeho funkciu vo vete: sledoval onen vytýčený cieľ; tamten či onen kritik ho môže hocikedy znemožniť; nevie, prečo sa mu páči ten či onen obraz; posudzovať zmysel toho alebo oného príkazu; onú ženu vôbec nepoznali; utvoriť seriózny zväzok s tou či onou osobou; treba zistiť, koľko dovolenky má tamtá či oná pracovníčka; nedá sa povedať, že tá či oná vec bola príčinou problémov; potom vyslovila ono slovo; všetko mohlo byť ináč, keby bola urobila to i ono načas; ten uchmatne voľačo tomuto, tamten zas onomu; uvažuje, či by tamto alebo ono nebol vymyslel lepšie
2. ▶ odkazuje na niečo všeobecne známe: onen povestný smiech cez slzy; pred piatimi rokmi tu zaznela oná pamätná veta; pripomenuli si udalosti onoho osudného roku; zišli sa v onen pamätný deň; spomienka na oný bozk bola stále živá; zažili onú povestnú minútu slávy; Vráťme sa do reality oných dní rozchodu [federácie]. [J. Štrasser – M. Kňažko]
◘ fraz. byť na onom svete byť po smrti; onen svet druhý svet, záhrobie, posmrtný život; [za] onoho času/oných čias a) veľmi dávno b) v určitom období v minulosti, vtedy; pobrať sa na onen svet umrieť; v tej či onej miere vo väčšom al. menšom rozsahu, v miere závislej od okolností

---

on G a A (s dôrazom a bez predložky a obyč. v mužskom živ. rode) jeho, (bez dôrazu a bez predložky) ho, (s dôrazom a po všetkých predložkách) neho, (bez dôrazu a po predložkách končiacich sa na samohlásku a v mužskom živ. rode i tvar) -ňho (napr. doňho, naňho, oňho)/(v mužskom neživ. a zried. i v mužskom živ. tvar) -ň (napr. doň, naň, oň), (bez dôrazu a po predložkách končiacich sa na spoluhlásku a v mužskom neživ. rode tvar) -eň (napr. cezeň, nadeň, podeň, predeň, zried. odeň, obyč. od neho, iba bez neho); D (s dôrazom a bez predložky a obyč. v mužskom živ. rode) jemu, (bez dôrazu a bez predložky) mu, (po predložkách) nemu; L ňom; I ním; pl. N mužský živ. rod oni, pl. N mužský neživ. rod ony; pl. G a A (bez predložky) ich; pl. G (s predložkou a v mužskom živ. i neživ. rode) nich; pl. A (s predložkou a v mužskom živ. rode) nich; pl. A (s predložkou a mužskom neživ. rode) ne; pl. L nich; pl. I nimi zám. osobné substantívne mužského rodu; ↗ i ona, ono¹ 1. ▶ v dialógu aj monológu ním hovoriaci odkazuje na tretiu osobu, zviera al. vec mužského rodu, ktoré sa na dialógu priamo nezúčastňujú, zastupuje podstatné meno, obyč. konkretizované až pomenovaním plným menom v predchádzajúcej, zriedkavejšie v nasledujúce časti kontextu: dúfam, že on o tom vie; všetkých našli, len jeho nie; pozrel sa na neho, naňho; má už pre neho, preňho odpoveď; budú pracovať aj zaňho; bude ho to zaujímať; bol to jeho syn, ale nejavil oňho, zried. oň záujem; babka doniesla chlieb, deti sa oň takmer poklbčili; nepotrebuje potvrdenie, jemu vraj stačí moje slovo; ostro proti nemu vystúpili; nechcela mu nič povedať; koláč hneď zjedli, neostala po ňom ani omrvinka; brat už odišiel, ani sa s ním nestihla porozprávať; pamätám si na nich z detstva; nik sa o ne [o psíky] nestará, ale aj ony potrebujú lásku; chlapci sú ešte malí, obuj im topánky; chodila s nimi do školy; Neskôr sa dopočula, že oni dvaja sa nemajú radi. [M. Hvorecký]
2. iba N on ▶ používa sa najmä a) vo viacnásobnom podmete na označenie dvojíc: on a ona; on so súrodencami b) pri dôraze: on sa síce snaží, ale to nestačí c) s ukazovacím odtienkom: to on nás zoznámil d) v protiklade: nie ja, ale on to urobil e) pri elipse slovesa: ona si robí svoju prácu a on svoju
3. iba On náb. ▶ odkazuje na Boha, ktorého hovoriaci z dôvodov uctievania nepomenúva: Čo sa skrýva v mojej duši, to iba On vie. [L. Fričovský]; Ako ani Syn človeka neprišiel, aby Jemu slúžili, ale aby On slúžil a dal dušu ako výkupné za mnohých. [M. Kýška]

---

ono¹ G a A (s dôrazom a bez predložky) jeho, (bez dôrazu a bez predložky) ho, (s dôrazom a po všetkých predložkách) neho, (bez dôrazu a po predložkách končiacich sa na samohlásku tvar) -ň (napr. doň, naň), (bez dôrazu a po predložkách s A končiacich sa na spoluhlásku tvar) -eň (napr. cezeň, nadeň, podeň, predeň, zried. odeň, obyč. od neho, iba bez neho); D (s dôrazom a bez predložky) jemu, (bez dôrazu a bez predložky) mu, (po predložkách) nemu; L ňom; I ním; pl. N ony; pl. G (bez predložky) ich, (s predložkou) nich; pl. D (bez predložky) im, (s predložkou) nim; pl. A (bez predložky) ich, (s predložkou) ne; pl. L nich; pl. I nimi zám. osobné substantívne stredného rodu; ↗ i on, ona 1. ▶ v dialógu aj monológu ním hovoriaci odkazuje na tretiu osobu, zviera al. vec stredného rodu, ktorá sa na dialógu priamo nezúčastňuje, zastupuje podstatné meno, obyč. konkretizované až kontextom: možno práve ono [dieťa] zmenilo sled udalostí; zadymil sklo a pozeral cezeň do slnka; koleso sa náh­le odtrhlo, prišli oň; odkedy doň [mesta] prišla, nedarí sa jej; k múzeu viedlo niekoľko schodov, bez pomoci sa k nemu nevedel dostať; všetci o ňom [novom ochorení] hovoria a boja sa ho; možno ste už o nich [probiotikách] počuli, berú sa súčasne s antibiotikami; Túžime po ňom [šťastí], a keď naozaj príde, nepostrehneme to [...]. [P. Nagyová-Džerengová]
2. iba N ono ▶ používa sa najmä a) vo viacnásobnom podmete na označenie dvojíc: vtedy sa stretli – on a ono, ešte iba dievča – a vzali sa b) pri dôraze: práve ono privolalo pomoc matke aj sebe c) s ukazovacím odtienkom: keď priniesli dieťa do chrámu, spoznala, že to ono má priniesť spásu Izraelu d) v protiklade: hovorilo sa síce o smrti maliarstva, ale ono ostáva nažive e) pri elipse slovesa: Nová scéna má svoje publikum a ono svoje hviezdy. [Pc 1998]
◘ fraz. to nie je ono nie je to také, aké to má byť; nie je to tak, ako to má byť

---

ono² ↗ onen

---

ono³ čast. hovor. ▶ nadväzuje na kontext al. situáciu: zasmial sa, i keď o. to nebolo vôbec smiešne; o. totiž neexistujú nijaké ľahké drogy

---

ony ↗ on, ona, ono¹

---

---

---

---

---

---

---

---

---

---

---

onen, oná, ono² i oný, oná, oné¹ (2. p. oného/onoho, 3. p. onému/onomu, mn. č. oní, oné) zám. ukaz.

1. rozvíja podst. a poukazuje na osobu, vec, vlastnosť al. okolnosť ako na známe (o ktorých už bola reč) al. ako na časove vzdialené, minulé; ten, tamten: Takto to teda vyzerá onen povestný zelený káder! (Zúb.) Hľadel s oným blahobytným výrazom. (Urb.) Sám neviem, prečo som onoho času nezložil skúšku. (Jes.)

● kniž. za oných časov, čias, za onoho času v dávnej dobe, kedysi, dávno; hovor. na onom svete po smrti;

2. zastupuje podst., stojí proti zám. ten, tento a poukazuje na vzdialenejšiu z dvoch osôb al. vecí: Bo že má tento viac, ako onen v hlave. (Kal.)

● (i) to i ono; či to, či ono všeličo; ten al. onen niekto; ktokoľvek

---

oné² (kraj. i onô) hovor.

1. zám. výraz. zastupuje ktorýkoľvek tvar ktoréhokoľvek plnovýznamového slova, na ktoré si hovoriaci v rýchlej reči nemôže spomenúť al. ktoré nechce vysloviť: Nie sú síce kmotrami, ale oné tento a toto... v horách si pomáhajú ľudia, ako vedia. (Hruš.)

2. čast. má povahu vsuvky a používa sa v rozpakoch, v neistote, pri váhaní: Onô, čože som ti to? (Krno)

---

on, ona, ono¹, 2. p. m., str. jeho, ho, neho, -ňho, -ň;

ž. jej, nej;

3. p. m., str. jemu, mu, nemu;

ž. jej, nej;

4. p. m. jeho, ho, neho, -ňho, -ň;

str. ho, -ň;

ž. ju, ňu;

6. p. m., str. (o) ňom;

ž. (o) nej;

7. p. m., str. ním;

ž. ňou;

mn. č. živ. oni, m., neživ., ž., str. ony;

2. p. ich, nich;

3. p. im, nim;

4. p. m. živ. ich, nich;

m. neživ., ž., str. ich, ne;

6. p. (o) nich;

7. p. nimi;

dlhšie tvary jeho, jemu sa používa pri dôraze, kratšie tvary ho, mu bez dôrazu; tvary s počiatočným ň- iba po predložkách (k nemu, o ňom ap.);

po predložkách končiacich sa na samohlásku sa používajú i tvary -ňho, -ň (doňho, zaň ap.)

1. zám. osob. pre 3. os. označuje osobu al. vec, ktorá je známa z predchádzajúcej súvislosti, niekedy i osobu, ktorá nie je známa z predchádzajúcej súvislosti, ale je zrejmá: On a jeho puška boli jedno. (Urb.) Cez dolinu tečie potok a vedľa neho i cezeň prepletá sa cesta do dvorov. (Taj.) Veď vypadneš, zakričala naňho matka. (Zúb.) Drží ju a hľadí na ňu ako vlk z maku. (Urb.)

2. zastar. oni pri oslovení jednotlivca označuje 2. os. mn. č. (= vy, tzv. onikanie): Aj oni sú z toho panského plotu kôl i s ich advokátom! (Vaj.) vzťahuje sa na kňaza Ondreja. Prosím ich, vedia, kde je nemocnica? (Zúb.) vzťahuje sa na fiakristu.

3. hovor. tvary ono a ho majú povahu častice a dodávajú vete al. výrazu citové zafarbenie (zdôraznenie, dôvernosť ap.): Ono je to radosť tie deti počúvať. (Taj.) Veď mu ono to vyjde z hlavy. (Kuk.) Pakuješ ho domov! (Kuk.) Aleže ho ideš... pankhart...! (Min.)

4. bás. zastar. tvary nepriamych pádov s nesamostatnou časticou -ž sa používali vo funkcii vzťaž. zám. k t o r ý: v Kotlínsku, v ňomž vyše pol stoletia kňazoval (Vaj.); Ta, do tej doliny, ňouž bystrý Váh beží. (Horal)

---

onô p. oné²

---

ono¹ p. on

ono² p. onen

on m., ona ž., ono s. po predložkách zakončených samohláskou sú v m. i s. tvary naň, naňho, doňho, zaňho (von, vom, vam, van, vun, un, u̯un, uon, vuon, vona, vono)
I. zám. osob. 3. os.
1. csl označuje osobu (okrem hovoriaceho a adresáta), zviera al. vec o ktorej už bola reč al. ktoré sú dostatočne určené situáciou: Raďiľi sa, kerí mau̯ koňe, aňi ňie on, aľe kerího oťedz mau̯ koňe (Detva ZVO); A von si zäu̯ susedu (Žaškov DK); Om bi vraj kceu̯, abi sťe mu čižmi čisťiľi (Ležiachov MAR); Je múdri, vom bi sa mohou̯ šecko naučeť (Mašková LUČ); Van se ňedá na takia veci (Čierna Lehota ROŽ); Vam, ona a to malia buli na lúkách (Kameňany REV); Vuon to dobre sťeu̯, ale nepodarilo sa (Sebechleby KRU); Potom aj uon ešťe roskázau̯ zarezaď jeno jarča (Podkonice BB); Jeho zajali Ňenci a odvľiekľi ho (Bzenica NB); Držau̯ koňe za keťefík a tie choďiľi okolo ňeho (Lišov KRU); Aj svojím blížnim dali a tí zaz jemu (V. Maňa VRB); Ona misela s_ňím tancovať samo prvo (Detva ZVO); Aj uona tag urobiu̯a (Podkonice BB); Ono (prasa) sa s korita viťiahňe na čige hore a ono visí (Vrbie RUŽ); Kelko som ín dala chleba? (Bzenica NB); Ho otkročeu̯ zas predž a poďívau̯ sa ešťe naňho (Kľak NB); Len hledz nan! (Kameňany REV); Po chlebe sa dau̯ (lekvár) do peci, chiťila sa naň kvora (V. Maňa VRB); Naber donho, do toho kršäha! (Brusník REV); No, si mi zaňho, ke_ci poblúďiu̯! (Detva ZVO); On to potom omatal prstámi (Mor. Lieskové NMV); Von jéj jakosi ňepasuje (V. Rovné BYT); Jeho bolívali nohi (Smrdáky SEN); Od neho som odešól sám domóf (Blatné MOD); Tá dziévka sa jemu lúbila (Kostolné MYJ); Ket mu slúbiá, dójde aj z roďičama (Chropov SKA); Mali stromček a na nem mrván (Hrnčiarovce n. Par. TRN); Vidzeli ludé po ňem, že je smieu̯í (Jablonové MAL); Tag mal jenného kamaráta, kerí s ním robel (Šterusy PIE); Vona bola teda chudzina (V. Rovné BYT); Ani nevím jako zme jéj hovorili, či zme jú aj menuvali (Ružindol TRN); Keď_e žena po póroďe, začína jéj pribívaď mliéko (Chocholná TRČ); Áľe ba hej daj, ňebuďe hej zľe (Čičmany ŽIL); Júj, načože bi som ej to brala! (Podmanín PB); Za šest rokú ju dondem nahlédnút a kuknút na ňu (Jablonové MAL); Daľi zme hu zapísaď na školu (Čičmany ŽIL); Ňevieš, čo je v ňiej a móže ci zle narobic (Trstie ILA); Pri ňí téš stáli aj tí ostatňí (Záh. Bystrica BRA); A neboli len oni dva, muž a žena (Mor. Lieskové NMV); Už ích tolko bolo, že až let praščál (Mnešice NMV); Od ních to zdedil Moric Pálfí (Dobrá Voda PIE); A hovorí sa ím materné konope (Trakovice HLO); No mi zme hih ňezdobiľi (Podmanín PB); Nanho sa nespolíhaj, slúbí, ale nesplní (Lovčice TRN); Ked bul žid na valaľe, ta on každu sobotu pekol (Kokšov-Bakša KOŠ); Vun ľem s takoho šaľenstva vižije (M. Zalužice MCH); To un taki plani, ta ňehce z ňim žic (Lipany SAB); Uun śe zobľig a prišou̯ (Porostov SOB); Muśi uvaridz večeru dzecom, aj joho čeka (Sobrance); A to ked ho uvidzeľi, ta to tag okolo ňoho opskakovaľi, tag naňho hulakaľi (Brezina TRB); Jag odešľi do koscela, ona vźala kňišku a śe modľila (Vydrník SNV); Muśel jej zaplacic tieš (Buglovce LVO); Išľi z_ňu dzeuki a porichtovaľi ju (Rankovce KOŠ); Dajce mu pokoj, bo ešče mlade dzecko, ono špi (Kokšov-Bakša KOŠ); Voňi rezaľi a ja rubala (Sečovce TRB); Dam jim dakus paľenečki (Ostrovany SAB); Viprovadzaľi jich, plakaľi (Brezina TRB); Uľ ostal prazni a na druhi rok še vikropel s cukrovu vodu a tag doňho ľepši išľi pčoli (Rozhanovce KOŠ)
F. už je po ňom (Kľak NB), už bulo po ňim (Sobrance) - zomrel; do sce pieknú ženu miet, mosí si on pro ňu jet (Chropov SKA) - musí si ju zaslúžiť, musí pre to niečo urobiť
2. iba oni označuje v nepriamej reči jednu tretiu osobu, ktorej v dialógu vykáme (plurál úcty): A uoňi sa písaľi Tonkovič Marťin, boľi ot Filou a Fujtášom ih zvaľi (Podkonice BB); Uoňi (sused) dakodi aj kus priťali, ale toto miseu̯a biť skutočná prauda (Podkonice BB)
3. iba oni používa sa na znak úcty namiesto 2. os. mn. č. (onikanie): Ja im holú pravdu vravím, tag ako ma očujú (Rajec. Lesná ŽIL); To sú oni? Nemusia sa bát, pez je uviazaní, len idú dál (Ardanovce HLO); Postavel sa mi do cesti a já mu takto vravím, jako ma očujete, reku: A oni sú gdo? (Radošina NIT)
II. čast. nadväzuje na kontext al. situáciu: Ono buďe ťeplo (Detva ZVO); Ono to ňebolo tedi ako teras, šetká pomoc čil (Kľak NB); Ono sa to lachko poví, ale čo potom? (Lukáčovce HLO)

---

ono p. on

---

onô p. oný

---

oný, oná, oné, onô zám. ukaz. csl nahrádza konkrétne pomenovanie, na ktoré si hovoriaci nevie spomenúť al. ktoré nechce (zo spoločenských ap. dôvodov) vysloviť: Nuš, kto si kce spraviť kolko oních, tíchto klobás (Vrbie RUŽ); Ale tan padou̯ šrapner, tan onuo, zme sa potraťiľi (Sebechleby KRU); Čo to na hlaváh nosia ťie oňie (Niž. Boca LM); Dali mu dokonca oné, nescel sa s tím holid nigdo (Ružindol TRN); Dajú mi oné, jak sa volá - cajch (Lukáčovce HLO); Ešče za oného, jak sa enem poví, podánstva (Smrdáky SEN); Tam bul taki onen zrobeni, take źeľezo (Nemešany LVO)

onen, oný m oná ž, ono, oné s zám ukaz
1. odkazuje na osobu al. vec, o ktorej bola predtým reč al. ktorá sa rozumie zo súvislosti, tamten, tamtá, tamto: vmrze-li pak onen swu smrti aneb ginssi (ŽK 1473); a gestli by gegich (zeme) ona Agnitha aneb manzelek gey chtiel dietom utratiti (P. ĽUPČA 1560); co naprawil onomu Bůh cžloweku wernému (CC 1655); kdiby cechownj nadessel, ma štokher aneb humplir wikonati se a onen ffedrowan bity (CA 1656); rikeg se mnau tu kraticku modlitbu z onym zgewnym hryssnikem (AgS 1708); o onóm žén: Nech skameňím! seba klňeňú (BE 1794); mimo swedectwa Pawlowého stogí za prawdu túto oný dúwod (BN 1796)
F. o. svet, život posmrtný život, záhrobie: (ľudia pridržiavajúci sa učenia s. Pavla) swim časem užitek a odplatu budu miti w onom buducem, wečnem žiwote (TC 1631); (Boh) dal wam požehnanj časne a na onem swetie wečne (KT 1753); (za) o-ho času v dávnej dobe, kedysi: za oneho cžasu přinesli su ku Panu Gežissowi detiatka, aby se gych dotykal (BAg 1585); onoho času rzekl Pan Gežjš zákonnykům a farizeům (SP 1696); za onoho času gegich predkowe farizeussowé to také činili (VP 1764)
2. v spojeniach ten(to) - onen ukazuje na vzdialenejšiu osobu al. vec, tamten: ten neb onen dum neb chram Pana (Le 1730); abj se múdry človek onoho neb tohoto blaznive nedopustil (SS 18. st) tomu oči czizolostwo ukazugu, ginemu smilstwo, onemu dum blizniho, ktery bi požadal (MS 1758); čo odporníci bárs proťi tomuto, bars proťi onómu mluwá (BN 1796)
F. beriž se s tohoto swěta na onen (svet) (HI 18. st) do záhrobia

---

on [(v)on, ôn, un] m, ona [(v)ona] ž, ono s zám os označuje osobu (okrem hovoriaceho a adresáta), zviera al. vec, o ktorej už bola reč al. ktorá sa rozumie zo súvislosti: dobra druzino, nepomahaite a nefolguyte gemu (Jánovi z Vrbna), geho zradie (SKALICA 1432 SČL); a on (Vanek) rzekl: Ya geho (brata) newyem kde hledati; w tiem pro wieczi pewnost przistupily wssiczky ty strany przed pylnu (!) radu nassy a wuon, Jano Lelinsky, obe ty strany przed namy giest odbyl a vplne odlozyl (ŽK 1462; 1488); (Benedik Masar) kupil od ney (Niloš Ištvanky) dwe stwrti uinohradu (TRNAVA 1574); prystupil pred nas Balass Czeyka, zadagicz od Girika Mrwy a Martyna dwa juncze, ktere jemu stara matka na testamente porucžyla (SLIAČE 1580); ona (Dora Uličná) yu (jurčovskú polštvrtinu) odbiwati nemohla a dobrowolne od ney odstupila (P. ĽUPČA 1599); hrncžerowy prykazano, aby každy hrnec dwakrat balil, aby ym mocnegssy bylj (ŠŠ 1610); retez, cžuo s niow branu wlacža, no 2 (ZVOLEN 1620); Stano Petruss, w swe vskosti postaweny gsauc, zadal Martyna Mokra, aby kupyl na urek laz od neho (TURANY 1624); otec Eliase Traszko sebe na hoffierstwi Vankouskom dom postawil, w nom bywal a pana w noseny lystou mocz služil (BELÁ 1716); (svedok) očul, ze nyebohy Skrowanek prw Jakubcza ugyeril les won geho (ŠÍPKOVÉ 1747); každy, kdo uwidj ženu, aby gu požadal, guž smilnil s ňu w srdci swém (KB 1756); tu misu chic oberuca, zatoc hu pred sebe (CA 1780); un (Žid) nam nič neda, ked my jemu nebudzema robit tak, jak un sam hce (U. PEKĽANY 1786)
L. y to wye swedek, že gu (ruku poddaný) za dobri čas zatim na rucžniku nosil, ani robit na ňyu nemohel (PRIEKOPA 1716) kvôli nej; čuge ten, ktery krywdu učynywsse nyekomu, tu nahradzuge, že by na neho neplakal (CF 18. st) kvôli nemu
F. (J. Šumichrasta) gesste any pres prach neprekrocžyl, hnedky wssetkych deset (Opatovčanov) skrykna: Do neho, do neho (s. l. 1654) výzva na bitie; ci nass csert po nyich, nyech len idu (KRUPINA 1737) nezáleží nám na nich

ono: ^{→speex →vorbis}

ako mu ich odoprieť ≈ comment les lui refuser
a že ona ho ≈ et qu'elle l'
lístok a podal ho ≈ billet et le remit
medzi nimi a nami ≈ entre eux et nous
rodinám, ktoré ich chceli ≈ familles, qui voulurent les
som ho stále počúval ≈ je l'écoutais toujours
tieto tri slová ho ≈ ces trois mots le
to je presne ono ≈ c'est exactement ça
...

eka celöbra ono un ≈ eka celöbra ono un
hlásim, pán obrlajtnant, ono ≈ hlásím, pane obrlajtnant, vono
nasýtený, a ono nič ≈ sytej, a vono nic
ono un onr Šrur ’ ≈ ono un onr Šrur ’
Oným niečo mi dá ≈ Oním něco mi dá
pán lajtnant, že ono ≈ pane lajtnant, že vono
pred vojnou a ono ≈ před válkou, a vono
vojnou a ono sa ≈ válkou, a vono se
...

ani na onom, až ≈ or the other till
a potom ich sklamať ≈ and then disappoint them
ho veľmi často, ale ≈ him very often, but
oči sa mu leskli ≈ his eyes got glisteny
o tom, či onom ≈ on this or that
spálni, ale onoho rána ≈ bedroom, but this morning
tom či onom meste ≈ this or that town
v tom či onom ≈ in this or that
...