oneskorený príd. uskutočnený neskoro: o. vývin, o. príchod;
oneskorene prísl.: o. kvitnúť;
oneskorenosť -i ž.
oneskorene prísl.
oneskorene prísl. ▶ po stanovenom čase, termíne, neskoro; op. včas, načas: o. podaná prihláška; o. gratulujem k narodeninám; leto prišlo o.; Dala som mu vedieť, no list ho našiel oneskorene. [P. Nagyová-Džerengová]; Oneskorene nám docvaklo, že nás balí. [Z. Šulajová]; Najmä zamestnávatelia by sa mali zapojiť do reformy vzdelávania a odbornej prípravy. Bez toho bude vzdelávanie naďalej oneskorene reagovať na potreby trhu práce. [HN 2005]
neskoro po uplynutí určeného času al. termínu (op. včas, načas); v pokročilom, neskorom čase (op. skoro, zavčasu) • oneskorene: včera sme prišli do práce neskoro; čerešne tohto roku dozrievali neskoro, oneskorene • zried. kedy-nekedy (Jégé) • fraz. expr. na amen: prísť na amen • zastar. pozde • kniž. zastar.: opozdene • spozdene
oneskorene p. neskoro
oneskorene p. oneskorený
oneskorený príd. ktorý sa robí s oneskorením, ktorý sa oneskoril: o. príchod, o-á dochádzka; o. vývoj; o. hosť; práv. o-é podanie; atlet. o. štart oneskorené vybehnutie zo štartového postavenia;
oneskorene prísl.: prísť, chodiť o.;
oneskorenosť, -ti ž.