Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

onemieť -ie -ejú dok.

1. stať sa nemým: po úraze o-l

2. stratiť (nakrátko) reč, z(a)mĺknuť, zatíchnuť: o. od strachu, o. prekvapením;

pren. telefón zrazu o-l; expr. hora o-la;

nedok. onemievať -a

onemieť -mie -mejú -mej! -mel -mejúc -mený -menie dok.

onemenie -nia s. i psych., lek. ▶ náhla strata vyvinutej reči a neschopnosť rozprávať v dôsledku duševnej al. infekčnej choroby, psychickej traumy, hystérie a pod., mutizmus, nemota: úplné sluchové o.; hluchota je príznakom onemenia ▷ ↗ i onemieť

onemieť -mie -mejú -mel -mejúc -mený -menie dok. 1. ▶ stať sa nemým, natrvalo stratiť schopnosť rozprávať: po mozgovej príhode úplne onemel; choroba spôsobila, že celkom onemel; Nech radšej onemiem a z miesta sa viac nepohnem, ako by som vám mal povedať, čo som našiel na tom vrchu. [A. Habovštiak]
2. (od čoho; ø) ▶ stratiť dočasne, nakrátko reč, obyč. v dôsledku prekvapenia, šoku a pod.: o. od strachu, od úžasu; pery mu onemeli, nemohol vypovedať ani slovo; Riečanka sa na svojom vyľakanom a načisto onemenom mužovi viditeľne zabávala. [L. Ballek]; Keď im došlo, že ich mesto horí, chvíľu stáli ako onemení. [Š. Hanuščin]
3. ▶ prestať vydávať zvuk, ostať ticho, stíchnuť: píšťalka onemela; búrlivé hľadisko naraz onemelo; Telefón onemel, more vyšumelo z mušle, lienka odletela a ja som sa vrátila do bytu. [H. Zelinová]
▷ nedok. ↗ onemievať

onemievať -va -vajú -val -vajúc -vajúci -vanie nedok. 1. ▶ stávať sa nemým, natrvalo strácať schopnosť rozprávať: po porážke pomaly onemieval; ani predtým toho veľa nenarozprávala, ale zdá sa, že nejako onemieva; Zavalil ma pocit, že hluchnem a onemievam. [D. Tatarka]
2. (od čoho; ø) ▶ strácať dočasne, nakrátko reč, obyč. v dôsledku prekvapenia, šoku a pod.: o. od hrôzy; obecenstvo pozvoľna onemievalo; všetci postupne onemievali od úžasu; Lož za lžou sa valí a človek v bezmocnosti onemieva. [LT 2001]
3. i poet. ▶ prestávať vydávať rozličné zvuky, tíchnuť: Tak sa nám krajina stáva pustejšou [...] a navidomoči tíchne. Onemieva – až do zakliatia. [L. Ballek]; Stĺkol si lavičku / a tam, kde niekoľko smrekov onemieva, / vsadil ju do zeme. [J. Buzássy]
▷ dok. ↗ onemieť

nemieť, -ie, -ejú nedok. zried. stávať sa nemým: Nemel Mikuláš, lebo oči jeho toľko slávy a nádhery nevideli. (Hor.);

obyč. len dok. onemieť

onemieť, -ie, -ejú dok.

1. stať sa nemým, stratiť natrvalo schopnosť hovoriť: (Teta) premožená starobou, úplne onemela. (Ondr.) Nevydal hlasu, akoby bol onemel. (Tim.)

2. expr. nakrátko stratiť reč, nebyť schopný prehovoriť, zamĺknuť, zatíchnuť, obyč. od veľkého pohnutia mysle: o. od strachu, od hrôzy, strachom, prekvapením; Samou radosťou som onemela. (Urbk.)

3. expr. (o veciach) prestať vydávať zvuky ako známku pohybu, života, stíchnuť: tváre onemejú, každý napnute počúva (Škult.); ústa kňazove onemejú (Hor.); celý kraj onemel (Šteinh.); potok celkom onemel (Chrob.) prestal zurčať, žblnkotať;

nedok. onemievať, -a, -ajú

onemieť dok.
1. stať sa nemým: Von po tem ňeščascí, ešče jako malí lagaňisko, oňemel, aj mu to ostalo (Rajec. Lesná ŽIL); Po úraze onemel (Lukáčovce HLO)
2. stratiť (nakrátko) reč, zmĺknuť, zatíchnuť: Oňemel od strachu (Hor. Lehota DK); Nemal slov, oňemel (V. Bielice TOP); Ked mu pravdu do očí povedali, onemev, lebo proci nemohóv ništ povedat (Šípkové PIE)

onemieť dk
1. dočasne al. natrvalo stratiť schopnosť hovoriť: z kterehozto byti a krwaweny (Jano Mlynár) hnedky onjemel a na trety den umrety musel (ILAVA 1634); ktera žena oniemela by, (treba) daty pyty poleg (HL 17. st); wssak ťi gá naráz zaplatím, že onemíš (BA 1789) od prekvapenia stratíš reč
F. nech oňemá pyski podwódne (KB 1757) zlorečenie
2. koho zbaviť niekoho schopnosti hovoriť, urobiť nemým niekoho: elinqvem reddere aliqvem: ňekoho oňemeti (KS 1763)
3. stíchnuť; umľknuť: o Mesiassowj prorokowano bilo, že gako beranek onemj (CP 1757); gazik wimluwny onemel a nemluwi wice (GŠ 1758); Buh poručil diablum, abi onemeli (VP 1764); -ievať, -ovať ndk k 1: tu powěc nám, co činiss. Onemijwass? (SK 1697); mutesco: oněmugem (AP 1769); k 3: obmutesco: oňemugem, zaňemugem, umlkám (KS 1763)
F. kteri (hriešnici) gako ribi morske i pred knezem pri spowedi swateg onemugete (Co 1796-99) strácate reč ako ryby; onemieť sa dk stratiť schopnosť hovoriť: o Mesiassowj prorokowano bilo, že gako beranek pred strižjcjm se onemj (CP 1757)