oné čast.
oný, oná, oné/onô G mužský a stredný oného G, D a L ženský onej D mužský a stredný onému A mužský živ. oného A mužský neživ. oný A stredný oné/onô A ženský onú L mužský a stredný onom L ženský onej I mužský a stredný oným I ženský onou pl. N mužský živ. oní pl. N mužský neživ., ženský a stredný oné G oných D oným A mužský živ. oných A mužský neživ., ženský a stredný oné L oných I onými zám. ukazovacie substantívne i adjektívne
oné1 ↗ oný2
oné2 čast. výplnkové slovo hovor. ▶ vyjadruje rozpaky, neistotu, váhanie pri hľadaní vhodného výrazu; syn. izé2: o., čo som to chcel povedať?; Oné [...], našiel som si dievča. [G. Rothmayerová]
oný2, oná2, oné1/onô1 G mužský a stredný oného, G, D a L ženský onej, D mužský a stredný onému, A mužský živ. oného, A mužský neživ. oný, A ženský onú, A stredný oné/onô, L mužský a stredný onom, I mužský a stredný oným, I ženský onou, pl. N mužský živ. oní, pl. N mužský neživ., ženský a stredný oné, G oných, D oným, A mužský živ. oných, A mužský neživ., ženský a stredný oné, L oných I onými zám. ukazovacie substantívne hovor. 1. ▶ zastupuje konkrétne pomenovanie (najčastejšie podstatné meno), na ktoré si hovoriaci nevie v danej chvíli spomenúť, ale ktoré je zo situácie zrejmé, al. ktoré nechce vysloviť: ten oný zase neprišiel; tí oní mi to zabudli povedať; čo za oné ste to doniesli?; daj to nejakému poriadnemu onému, nech to urobí remeselníkovi; čo budem oné, nechcem kaziť chlapcom prázdniny; Takáto drzosť! Zamknúť ma tu ako dáku onú [...]! [P. Pišťanek]; Nebude v tom dajaké onô? [V. Švenková] 2. ▶ používa sa ako výplnkové slovo pri váhaní, pri hľadaní správneho výrazu: však je to tá oná... občianska povinnosť; Vy, Kuvik, vy by ste nám z toho za chvíľu narobili oný. Holubník. [P. Vilikovský]; Mňa skôr zaujal ten oný... jak tomu hovo... jáj, motív. [D. Dán]
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
onen, oná, ono2 i oný, oná, oné1 (2. p. oného/onoho, 3. p. onému/onomu, mn. č. oní, oné) zám. ukaz.
1. rozvíja podst. a poukazuje na osobu, vec, vlastnosť al. okolnosť ako na známe (o ktorých už bola reč) al. ako na časove vzdialené, minulé; ten, tamten: Takto to teda vyzerá onen povestný zelený káder! (Zúb.) Hľadel s oným blahobytným výrazom. (Urb.) Sám neviem, prečo som onoho času nezložil skúšku. (Jes.)
● kniž. za oných časov, čias, za onoho času v dávnej dobe, kedysi, dávno; hovor. na onom svete po smrti;
2. zastupuje podst., stojí proti zám. ten, tento a poukazuje na vzdialenejšiu z dvoch osôb al. vecí: Bo že má tento viac, ako onen v hlave. (Kal.)
● (i) to i ono; či to, či ono všeličo; ten al. onen niekto; ktokoľvek
oné1 p. onen
oné2 (kraj. i onô) hovor.
1. zám. výraz. zastupuje ktorýkoľvek tvar ktoréhokoľvek plnovýznamového slova, na ktoré si hovoriaci v rýchlej reči nemôže spomenúť al. ktoré nechce vysloviť: Nie sú síce kmotrami, ale oné tento a toto... v horách si pomáhajú ľudia, ako vedia. (Hruš.)
2. čast. má povahu vsuvky a používa sa v rozpakoch, v neistote, pri váhaní: Onô, čože som ti to? (Krno)
oné p. oný
oný, oná, oné, onô zám. ukaz. csl nahrádza konkrétne pomenovanie, na ktoré si hovoriaci nevie spomenúť al. ktoré nechce (zo spoločenských ap. dôvodov) vysloviť: Nuš, kto si kce spraviť kolko oních, tíchto klobás (Vrbie RUŽ); Ale tan padou̯ šrapner, tan onuo, zme sa potraťiľi (Sebechleby KRU); Čo to na hlaváh nosia ťie oňie (Niž. Boca LM); Dali mu dokonca oné, nescel sa s tím holid nigdo (Ružindol TRN); Dajú mi oné, jak sa volá - cajch (Lukáčovce HLO); Ešče za oného, jak sa enem poví, podánstva (Smrdáky SEN); Tam bul taki onen zrobeni, take źeľezo (Nemešany LVO)
onen, oný m oná ž, ono, oné s zám ukaz 1. odkazuje na osobu al. vec, o ktorej bola predtým reč al. ktorá sa rozumie zo súvislosti, tamten, tamtá, tamto: vmrze-li pak onen swu smrti aneb ginssi (ŽK 1473); a gestli by gegich (zeme) ona Agnitha aneb manzelek gey chtiel dietom utratiti (P. ĽUPČA 1560); co naprawil onomu Bůh cžloweku wernému (CC 1655); kdiby cechownj nadessel, ma štokher aneb humplir wikonati se a onen ffedrowan bity (CA 1656); rikeg se mnau tu kraticku modlitbu z onym zgewnym hryssnikem (AgS 1708); o onóm žén: Nech skameňím! seba klňeňú (BE 1794); mimo swedectwa Pawlowého stogí za prawdu túto oný dúwod (BN 1796) F. o. svet, život posmrtný život, záhrobie: (ľudia pridržiavajúci sa učenia s. Pavla) swim časem užitek a odplatu budu miti w onom buducem, wečnem žiwote (TC 1631); (Boh) dal wam požehnanj časne a na onem swetie wečne (KT 1753); (za) o-ho času v dávnej dobe, kedysi: za oneho cžasu přinesli su ku Panu Gežissowi detiatka, aby se gych dotykal (BAg 1585); onoho času rzekl Pan Gežjš zákonnykům a farizeům (SP 1696); za onoho času gegich predkowe farizeussowé to také činili (VP 1764) 2. v spojeniach ten(to) - onen ukazuje na vzdialenejšiu osobu al. vec, tamten: ten neb onen dum neb chram Pana (Le 1730); abj se múdry človek onoho neb tohoto blaznive nedopustil (SS 18. st) tomu oči czizolostwo ukazugu, ginemu smilstwo, onemu dum blizniho, ktery bi požadal (MS 1758); čo odporníci bárs proťi tomuto, bars proťi onómu mluwá (BN 1796) F. beriž se s tohoto swěta na onen (svet) (HI 18. st) do záhrobia
oný, oná, oné p. onen