Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

omráčiť -i dok.

1. úderom (do hlavy) zbaviť vedomia: o. niekoho palicou, byť ako o-ený, prebrať sa z o-enia

2. expr. ohúriť, ohromiť: novina ho o-la;

nedok. omračovať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
omráčiť ‑i ‑ia dok.

omráčiť -či -čia (ne)omráč! -čil -čiac -čený -čenie dok.

omráčenie -nia s. 1. ▶ strata vedomia v dôsledku úderu (obyč. do hlavy, po hlave) al. zásahu niečím (omamnou látkou, elektrickým prúdom a pod.), omráčenosť: predstierať, zinscenovať o.; prebrať sa z omráčenia precitnúť; šok sa podobá na o., počas ktorého sa snažíme spracovať samotnú informáciu bez uvažovania o dôsledkoch
2. expr. (i z čoho) ▶ strata triezveho myslenia, úsudku v dôsledku vybočenia z duševnej rovnováhy, ohromenie, omámenie: o. geniálnou hudbou; o. z nádhery; tento vynikajúci recept používam na o. návštev; drobné o. ma prinútilo zamyslieť sa nad sebou
▷ ↗ i omráčiť


omráčiť -či -čia omráč! -čil -čiac -čený -čenie dok. 1. (koho, čo (čím)) ▶ spôsobiť stratu vedomia úderom (obyč. do hlavy, po hlave) al. zásahom niečím (omamnou látkou, elektrickým prúdom a pod.): o. muža päsťou, kladivom, elektrickým obuškom; výbuch ho načisto omráčil; omráčenie útočníka, nepriateľa; prípravok omráči kliešťa vďaka éterovým zložkám; niektoré veľryby dokážu korisť o. pomocou vydávaných infrazvukov; prístroj na omráčenie dobytka
2. (koho, čo) ▶ silou, intenzitou paralyzujúco zapôsobiť na zmysly, vedomie: vonku ho omráčila neznesiteľná horúčava; omráčil ma zvuk zbíjačky, hlasnej hudby; moje zmysly omráčila silná vôňa materinej dúšky
3. expr. (koho) ▶ priviesť do úžasu, ohromiť; syn. ohúriť: fantastické modely postáv a animácie vás okamžite omráčia; Omráčil ho pohľad na zástup, ktorý sa hmýril vo svetle fakieľ. [J. Lenčo]; To najhoršie už mali za sebou: otrasné poznanie ich omráčilo, lež nezlomilo. [J. Žarnay]
fraz. [byť, zostať, stáť, sedieť, hľadieť] ako omráčený a) dostať sa do stavu al. byť v stave otupeného vnímania a oslabenej schopnosti reagovať b) byť (emocionálne) silno zasiahnutý niečím
nedok.omračovať


omračovať -čuje -čujú -čuj! -čoval -čujúc -čujúci -čovaný -čovanie nedok. 1. (koho, čo (čím)) ▶ spôsobovať stratu vedomia úderom (do hlavy, po hlave a pod.) al. zásahom niečím (omamnou látkou, elektrickým prúdom a pod.): paralyzátor omračuje pomocou silného elektrického výboja; kosatka omračuje svoje obete údermi chvostom; zbraň, prístroj na omračovanie; omračujúca vychádzková palica pre seniorov so sebaobrannou funkciou na omráčenie prípadného útočníka
2. expr. (koho, čo) ▶ silou, intenzitou narúšať, ochromovať zmyslové vnímanie: vôňa kvetín vo vzduchu omračovala čuchové orgány; v hlave mi hučí a omračuje ma silný hluk; Zadúšajúce vlhké teplo doslova omračuje. [Sme 1995]
3. expr. (koho) ▶ privádzať do úžasu, ohromovať; syn. ohurovať: poézia omračovala nevšednosťou umeleckého obrazu; mesto omračovalo veľkoleposťou architektúry; A čo som cestou videl, ma priam omračovalo a napĺňalo zdesením. [J. Lenčo]
dok.omráčiť

ohromiť spôsobiť veľké, neočakávané (obyč. nepríjemné) prekvapenie • expr.: ohúriťomráčiťochromiť: správa o nešťastí ich ochromila, ohúrila, omráčilaexpr. ovaliť: ovalil ju pravdouhovor.: šokovaťzošokovať (spôsobiť šok): nepriaznivý výsledok nás šokovaludiviťprekvapiť (v menšej miere a aj v kladnom zmysle): udivil, prekvapil nás výkon mužstvazdesiťvydesiťpodesiť (nečakanou udalosťou nahnať hrôzu, strach): pohľad na zhorenisko nás zdesil, vydesil, podesilexpr.: zmraziťzamraziť: hrôza ich zmrazila do špiku kostí; tragická zvesť zamrazila prítomnýchexpr. premraziť (ohromiť strachom): premrazilo ma, keď som videl haváriu zblízka


omámiť 1. zbaviť jasného vedomia, zmyslov • expr. omariťzmámiť: vôňa ho omámila, omarila; chodí ako zmámenýomráčiť: alkohol ho načisto omráčilhovor. expr. oťapiť: horúčava nás oťapilaopiťopojiť (alkoholom) • opantať (veľmi zaujať): svojou láskou, rečami muža celkom opantalaexpr.: oblúzniťodurmaniť: oblúznil ju úsmevomotupiť (urobiť necitlivým, ľahostajným): otupiť myseľ drogamihypnotizovaťzhypnotizovať (uviesť do stavu hypnózy) • narkotizovať (omámiť narkózou)

2. p. očariť


omráčiť 1. úderom zbaviť vedomia • expr. ohlušiť: drúkom ho omráčil, ohlušilexpr. prizabiť (úderom al. iným spôsobom takmer zabiť): elektrický prúd ho mal prizabiťexpr.: ovaliťorútiťochmeliť (veľmi udrieť): ovalil, orútil, ochmelil ho tým, čo mu prišlo pod rukunár. expr. olomáziť: zlodeja olomázil hrabľamiomámiťexpr. omariťhovor. expr. oťapiť (zbaviť jasného vedomia): alkoholové výpary ho omámili, omarili, oťapili

2. p. ohromiť


ovaliť expr. 1. udrieť ťažkým predmetom • expr. obúšiť: ovalil, obúšil ho sekerouexpr.: praštiťtresnúťtresknúťchňapnúťrachnúťbuchnúťzried. chropnúť (Tajovský): ovalil, praštil, tres(k)ol, rachol zviera palicou po hlaveexpr.: ochmeliťorútiťnár. expr.: olomáziťošinúť: ochmeliť niekoho drúkom, orútiť kyjomomráčiťexpr. ohlušiť (zbaviť pritom vedomia): kameňom ho omráčil, ohlušil

2. p. ohromiť


prekvapiť 1. niečím neočakávaným priviesť do údivu • udiviťzadiviť: prekvapila, udivila nás múdrosť dieťaťa; prekvapí, zadiví ťa, ako práce pokročilizaskočiť (veľmi prekvapiť, obyč. nepriaznivo): všetkých zaskočil skorý otcov návratzaraziťzmiasť (silno a obyč. nepríjemne prekvapiť): zarazil, zmiatol ma pach zhoreninykniž. frapovať: celú spoločnosť frapovalo správanie dievčinyzdesiťexpr.: omráčiťohromiťohúriťovaliť (niečím neočakávaným vzbudiť des, úžas a pod.): zvesť o nešťastí nás zdesila, omráčila; ohromiť, ohúriť rodinu náhlou ženbouexpr.: myknúťhegnúť (náhle prekvapiť): myklo ho, heglo ho, že nik nesúhlasil s jeho postupom

2. neočakávane a obyč. rušivo zasiahnuť do niečej činnosti • prepadnúťvyrušiť: prekvapiť, prepadnúť rodinu na dovolenke; prekvapiť, vyrušiť zlodeja pri činepristihnúť (pri niečom tajnom, nezákonnom a pod.): pristihnúť niekoho pri čiernom obchodovanízastihnúť: chlapca zastihli pri klamstve; zastihla nás nocobyč. iron. navštíviť (neočakávane a obyč. neželane): navštívili nás zlodeji


udrieť 1. úderom, nárazom zasiahnuť človeka al. iného živého tvora • uderiť: ustúp, lebo ťa udriem, uderím (po chrbte)buchnúťbúšiťbachnúť: Buchni ho, bachni ho do chrbta!expr.: trepnúťtresnúťtresknúťcapnúťcapiť: neposlušné dieťa trepla, tres(k)la, capla po zadkuklepnúťklopnúť (obyč. kladivom al. podobným nástrojom): klepnem kapra po hlaveexpr.: čapnúťčapiťťapnúťbacnúťpacnúť (s menšou intenzitou): dieťa čaplo, ťaplo, baclo, paclo psíkaexpr.: rachnúťrafnúťšvacnúťchňapnúťchlopnúť (silným úderom): v zúrivosti ho rachol, rafol drúkom; najedovaný ho švacol, chňapol, kde zasiahol; chlopol ma po hlavehovor. expr.: praštiťchmeliťpleštiťtreštiťexpr. zried. prasknúť (prudko): praštím ťa po hlave, cez ústašvihnúťšľahnúťšibnúť (niečím pružným, ohybným): švihne, šľahne koňa bičom; šibne chlapca prútomčesnúť (prudko udrieť; obyč. o haluzi): haluz ho česla cez očikniž. mrsknúť: mrskne ho korbáčomplesnúťplesknúťpľasnúť (obyč. dlaňami): v dobrej nálade ma plesne, pľasne po líciexpr.: zaťaťseknúťreznúťrubnúť (niečím ostrým): dva razy ho sekol, rezol, rubol linonárom pod rebráexpr. hlobnúť: podgurážený hlobne mládenca po plecidať zauchoexpr.: facnúťfľasnúťfľasknúťfľusnúťfľusknúť (rukou udrieť po tvári): len sa opováž, dám ti zaucho, facnem ťa; v opitosti fľas(k)ol ženu po ústachexpr.: streliťstruhnúťvylepiťhovor. expr.: zasoliťvysoliťprisoliť (dať úder rukou niekomu): Takú ti strelím, vylepím! Zasoľ mu jednu!, ešte mu jednu prisolímexpr. priložiť: jednu mu priložilexpr.: drgnúťďugnúťdurknúťhrknúťzried. lapsnúť (koho): poriadne ho drgol, džugol päsťou do nosa; durkla, hrkla ma do chrbtaexpr.: druzgnúťluznúťliznúťlupnúťlopnúťhovor. expr. drisnúť (komu): druzgla, luzla, lizla mi zaucho; lupnem, drisnem mu zopár, že sa nespamätáhovor. expr.: fuknúťšuchnúťšupnúťpifnúťflingnúťflinknúť (nečakane, rýchlo): naraz mu zozadu jednu fukla, šuchla, šupla, piflanár. klknúť (Chrobák)hrub. kydnúť: kydni mu lopatou, nech je tichoexpr.: zavaliťzaraziť (prudko): zavalil ho po papuliexpr.: ovaliťorútiťomráčiťochmeliťobúšiťolomáziťohlušiť (ťažkým predmetom): ovalili, orútili, omráčili, olomázili ho drúkom; obúšiť, ohlušiť niekoho obuškomexpr.: ohlôniťopáliť: ohlôniť palicou, opáliť bakuľou niekohoexpr.: pretiahnuťobtiahnuť (za trest, z pomsty a pod.): však ho ja pretiahnem korbáčom; obtiahol syna remeňomfraz. uštedriť buchnát/zaucho

2. p. buchnúť 1 3. p. napadnúť 2 4. p. nahromadiť sa 5. p. nastať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

omráčiť, -i, -ia dok. (koho, koho čím)

1. zbaviť vedomia, priviesť do bezvedomia (obyč. úderom do hlavy): Labami ho ovalí po hlave a omráči. (Ondr.) Podaj prst, nuž ťa kyjom omráči. (Ráz.-Mart.); bolesť ho omráčila;

2. expr. priviesť do veľkého údivu, veľmi prekvapiť, ohromiť: Jej dobrota ho omráčila. (Kuk.); nečakaná myšlienka, ktorá ma omráčila svojou prostotou a silou (Jes-á);

nedok. omračovať, -uje, -ujú, zried. i omráčať, -a, -ajú

omráčiť dok. csl zbaviť vedomia, uviesť do bezvedomia (obyč. úderom do hlavy): Prasa vinďe s chlieva, potom ho omráčia, spadňe (Vrbie RUŽ); Omráčil sa na hlavu (V. Rovné BYT); omračic s papekom (Richvald BAR)

omráčiť dk koho priviesť do bezvedomia: adtonitum reddere sic, ut oculis offundatur tenebrae: omráčiti, zamračiti; percellere: omráčiti (PD 18. st)

omráčiť omráčiť
ale som ho omráčil, čo je l'ai épaté

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu