omotať -ce/-tá -cú/-tajú -moc/-taj! dok.
1. motaním dookola navinúť, o(b)krútiť, obtočiť, ovi(nú)ť: o. šál okolo hrdla
2. motaním dookola obaliť, o(b)krútiť, otočiť, ovinúť: o. hlavu uterákom; o. sa do osušky
● expr. o. si niekoho okolo prsta celkom ovládnuť;
nedok. omotávať -a
// omotať sa navinúť sa okolo niečoho: okolo ruky sa mu o-l špagát, sukňa sa o-la okolo nôh;
nedok. omotávať sa
omotať omotá/omoce omotajú/omocú omotaj/omoc! omotal omotajúc omotaný omotanie dok.
omotať sa omotá sa/omoce sa omotajú sa/omocú sa omotaj sa/omoc sa! omotal omotajúc sa omotaný omotanie sa dok.
omotať omotá/omoce omotajú/omocú omotaj! omotal omotajúc omotaný omotanie dok. 1. (čo okolo čoho, okolo koho) ▶ krúživým pohybom, motaním umiestniť niečo dookola niečoho, niekoho; syn. obmotať, okrútiť, ovinúť: omotala mu šál okolo krku; lodné lano omocú okolo piliera; Osušku, ktorou si predtým zľahka sušila vlasy, si omotala okolo drieku a telefón priložila k uchu. [S. Lavrík] 2. (čo čím/do čoho) ▶ krúživým pohybom, motaním niečo (celkom al. čiastočne) niečím pokryť, obaliť, často na upevnenie, ošetrenie al. ochranu pred niečím; syn. obmotať, okrútiť, oviazať, ovinúť: o. korbáč pestrými stuhami; o. si hlavu šatkou; ľavú ruku mal omotanú obväzom; pavúk omoce korisť pavučinou; omotajte kúsky mäsa vetvičkami rozmarínu; omotal pušku do plachty a skryl ju; Zasmiala sa vlastnému vtipu, objala ma okolo krku a svojimi dlhými nohami mi omotala driek. [M. Fartelová] ◘ fraz. omotať si niekoho okolo prsta dostať niekoho pod svoj vplyv, celkom niekoho ovládnuť ▷ nedok. ↗ omotávať
omotať sa omotá sa/omoce sa omotajú sa/omocú sa omotaj sa/omoc sa! omotal sa omotajúc sa omotaný omotanie sa dok. 1. (okolo čoho, okolo koho) ▶ kruhovým pohybom sa umiestniť dookola niečoho; syn. obmotať sa, okrútiť sa, obtočiť sa, ovinúť sa: lano sa mu omotalo okolo krku; had sa v poslednej chvíli omotal okolo ženy; chameleón sa pri love omotá okolo konára; Mokré šaty sa jej omotali okolo nôh, a kým stihla zaprotestovať, potkla sa a spadla do kaluže. [J. Pronská] 2. (okolo čoho) ▶ (o rastlinách) zachytiť sa pri raste úponkami okolo nejakej opory al. okolo inej rastliny; syn. obmotať sa, obkrútiť sa, obtočiť sa: ovíjavé popínavé kríky sa dokážu o. okolo tyčí, kmeňov, mreží a pergol 3. (čím/do čoho) ▶ pokryť sa, obaliť sa niečím, obyčajne nejakou textíliou al. nejakým odevom, dookola; syn. obmotať sa, okrútiť sa, ovinúť sa: omotala sa do župana; omotal sa akýmsi starým pohodeným pokrovcom; strhla zo seba prikrývku a omotala sa do nej ▷ nedok. ↗ omotávať sa
omotávať sa -va sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie sa nedok. 1. (okolo čoho, okolo koho) ▶ krúživým pohybom sa umiestňovať dookola niečoho, niekoho; syn. obmotávať sa, okrúcať sa, ovíjať sa, ovíňať sa: zástava sa vo vetre omotáva okolo žrde; šaty ju [ženu] zahaľujú aj odhaľujú zároveň, omotávajú sa okolo nej ako neskrotná vlna 2. (okolo čoho) ▶ (o rastlinách) zachytávať sa pri raste úponkami okolo nejakej opory al. okolo inej rastliny; syn. obmotávať sa, otáčať sa, popínať sa, vinúť sa: divý vinič sa omotával okolo stromu; brečtan sa omotáva okolo stĺpa 3. (čím/do čoho) ▶ pokrývať sa, obaľovať sa niečím dookola; syn. obmotávať sa, obvíjať sa, okrúcať sa: o. sa obväzmi; je zima, všetci sa omotávajú šálmi; domorodé ženy sa omotávali rôznofarebnými látkami; omotáva sa do akýchsi popruhov z gázy ▷ dok. ↗ omotať sa
omotávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok. 1. (čo okolo čoho, okolo koho) ▶ krúživým pohybom, motaním umiestňovať niečo poddajné dookola niečoho; syn. obmotávať, okrúcať, obtáčať, ovíjať, ovíňať: o. špagát okolo papierovej gule; muž si omotával okolo krku šál; omotávali stužku okolo konca kytice; deti omotávajú okolo seba deky predstavujúce honosné róby 2. (čo čím/do čoho) ▶ krúživým pohybom, motaním niečo (celkom al. čiastočne) pokrývať, obaľovať, často na upevnenie, ošetrenie al. ochranu pred niečím; syn. obmotávať, okrúcať, ovíjať, oväzovať: o. rukoväť náradia ochrannou textíliou; chlapci si omotávajú páskou hokejky; omotávala mu ukazovák bielym obväzom; pavúk omotával muchu lepkavým vláknom; ľudia si kedysi omotávali nohy do plátenných onúc ◘ fraz. omotávať si niekoho okolo prsta dostávať niekoho pod svoj vplyv, celkom niekoho ovládať ▷ dok. ↗ omotať
obopnúť, obopäť potiahnuť povrch al. jeho časť niečím dookola • obkrútiť • okrútiť • obtočiť: opaskom nemohol obopnúť, o(b)krútiť, obtočiť svoje robustné telo • obvinúť • ovinúť • obviť • oviť: o(b)vinúť, o(b)viť krk dlhým šálom • obmotať • omotať: o(b)motať si nohu uterákom • obtiahnuť (tesne celý povrch): nohy obtiahnuté texaskami
p. aj obomknúť
obviazať vinutím dookola upevniť, obaliť niečo niečím • podviazať (obviazať odspodu): podviazať vlasy stuhou • previazať: obviazať, previazať balík špagátom • zaviazať: obviazať, zaviazať snop, slamu povrieslom • okrútiť • obkrútiť • obtočiť • omotať • obmotať • ovinúť • oviť • obvinúť • obviť (obyč. bez pevného spojenia, bez uzla a pod.): o(b)krútiť, o(b)vinúť, o(b)motať si hlavu šatkou, uterákom • oviazať • poviazať • hovor.: ofačovať • zafačovať (opatriť obväzom): oviazať, poviazať ranenú ruku; celého ho ofačovali, zafačovali • poobväzovať • pofačovať (postupne, viac vecí)
omotať umiestniť motaním dookola niečoho; takýmto spôsobom niečo obaliť • obmotať • okrútiť • obkrútiť • otočiť • obtočiť: omotať, obmotať špagát okolo škatule; okrútiť, obkrútiť nohy onucami; otočiť, obtočiť hlavu uterákom • ovinúť • obvinúť • oviť • obviť (vinutím): ovinúť, oviť šál okolo krku; obvinúť, obviť strom lykom • kniž. zviť (Matuška) • obviazať • oviazať • previazať (viazaním) • ofačovať • pofačovať (ranu) • opriasť • obsnovať • osnovať (pradivom, vláknom): pavúk opriadol pavučinou luster; ihla obsnovaná niťou • opliesť (pletivom): plot oplietli pichľavým drôtom • expr. opantať: opantal sa reťazami • zapriasť • zasnovať (omotať vláknom, pradivom): mucha zapradená do pavučiny • zabaliť: hlavu si zabalila do teplého šálu • pookrúcať • poobkrúcať • poobtáčať • poopletať • pooplietať (viackrát, postupne, viac vecí)
omotať, -tá/-ce, -tajú/-cú, rozk. -ta/omoc dok. (čo čím, do čoho, okolo čoho, na čo, koho čím) okrútiť, obkrútiť, obmotať, obtočiť, ovinúť, obaliť niečím: o. ruky, nohy handrami, do handier; o. si šál okolo hrdla; (Ondro) jej omotal ťažkú ruku okolo pása. (Hor.); o. si handru na ruku; (žena) s ružencom, omotaným na ruke (Urb.); dvoje kvetmi omotaných detí (Jégé); pren. jemné tkanivo snenia, ktoré jej omotalo dušu (Kuk.) zmocnilo sa jej, opanovalo, zachvátilo ju
● hovor. o. si niekoho okolo prsta úplne si niekoho podmaniť, ovládnuť;
nedok. omotávať, -a, -ajú
|| omotať sa
1. (čím, do čoho) okrútiť, ovinúť niečo okolo seba, na seba, obkrútiť sa, obaliť sa: Zaspí a omoce sa kuklou. (Ondr.)
2. (okolo čoho, okolo koho, na čo, na koho) ovinúť sa, obkrútiť sa, okrútiť sa: (Had) sa omoce okolo tela. (Ondr.) Cítil, ako sa mu na hrdlo omotal drôt z vysokého napätia. (Gráf);
omotať dok. csl okrútiť, obtočiť, ovinúť: Do mokrej plachti ma omotaľi f špitáľi (Dol. Lehota DK); Volakedi, ked išli ludé kradnút, si začérnili tvár, do handér nohi omotali (Ružindol TRN); Na dva ocáski pekne česat, porád omota_tí ocáski a poton zme sa moseli začepit (Slov. Grob MOD); Porvisla nakruciľi, pouviazuvaľi, dou̯kola ho omotaľi (Závadka SOB) F. uš sebe ho calkom omotala kolo paľca (Brezina TRB) - podmanila si ho, dostala pod svoj vplyv
omotať dk okrútiť, ovinúť, obaliť niečím: obvolvere: obwinauti, obwaliti, obaliti, omotati (PD 18. st); pren úplne ovládnuť, podmaniť si niekoho niečím: kdibi lotr timito phantasiami (dr. Martina Luthera) byl omotani, bil bi pewne weril, že k spaseni prigde (TP 1691); -ávať ndk: obvolvo: obwynám, zawynám, zawygám, omotáwám; conglomero: omotáwám, zamotáwám, nawjnám (KS 1763)