Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

omámiť -i dok.

1. zbaviť jasného vedomia, zmyslov, omráčiť: o niekoho alkoholom, vôňa ho o-la; chodiť ako o-ený; prebrať sa z o-enia

2. silno zapôsobiť na zmysly, očariť, opojiť: o-ený krásou, láskou;

nedok. omamovať

omamovať -muje -mujú -muj! -moval -mujúc -mujúci -movaný -movanie nedok.

omamovať sa -muje sa -mujú sa -muj sa! -moval sa -mujúc sa -mujúci sa -movanie sa nedok.

omámiť -mi -mia omám! -mil -miac -mený -menie dok. (koho (čím)) 1. ▶ dočasne oslabiť vedomie, otupiť zmysly, obyč. alkoholom, látkami ovplyvňujúcimi duševnú (psychickú) činnosť (a spôsobujúcimi závislosť) al. vplyvom nepríjemných, nežiaducich účinkov niečoho; syn. opojiť: o. niekoho alkoholom, drogou, chloroformom, sedatívami; víno ju trochu omámilo; na chvíľu ho omámili jemné driemoty; od únavy chodila ako omámená; prebral sa z omámenia; Divákov omámil šok prekvapenia a strachu. [L. Ťažký]; A tam všetko tak bleskovo išlo a človek bol taký omámený po trojdňovej ceste, ani nevedel rozmýšľať. [P. Salner]
2. ▶ vyvolať silný (obyč. kladný) zmyslový, citový zážitok; syn. očariť, opojiť: o. šarmom, láskou; ruže omamujú okolie svojou vôňou; jej úprimnosť, blízkosť ma omámila; dotyk jej pier ho omámil; je načisto omámený čarom tej ženy; bola doslova omámená krásou kvitnúceho ovocného sadu; Pár prvých viet vás úplne omámi, nevydýchnete si, až kým knižku celú nedočítate. [InZ 2001]
▷ nedok. ↗ omamovať

omamovať -muje -mujú -muj! -moval -mujúc -mujúci -movaný -movanie nedok. (koho (čím)) 1. ▶ spôsobovať dočasné oslabenie vedomia a otupenie zmyslov; syn. otupovať, opájať: príjemná únava ho začína o.; narkotiká na zmiernenie bolesti omamujú pacienta; omamoval ich štipľavý dym a zápach; žiadnymi drogami sa neomamujem; Omamovali ma benzínové výpary, hučanie motora, hrozivé dunenie hromu. [K. Lászlová]; Teplo, ktoré z pece sála, omamuje ma čoraz väčšmi. [D. Kováč]; pren. populisti omamujú davy [Sme 1996]
2. ▶ vyvolávať silný (obyč. kladný) zmyslový al. citový zážitok; syn. očarúvať, opájať: omamuje nás vôňa fialiek v ovzduší; ja sa omamujem levanduľou z aromalampy; jej blízkosť ho omamuje; omamovala ho svojou mladosťou
▷ dok. ↗ omámiť

omamovať sa -muje sa -mujú sa -muj sa! -moval sa -mujúc sa -mujúci sa -movanie sa nedok. (čím) 1. ▶ spôsobovať si dočasné oslabenie vedomia, otupovať si zmysly, obyč. alkoholom, narkotickými látkami; syn. opájať sa: o. sa drogami; prečo sa ľudia omamujú?; omamovali sa vonnými tyčinkami; Tak sme sa medzi jednotlivými dúškami zhovárali, smiali a navzájom sa omamovali [pálenkou]. [M. Zelinka]
2. ▶ spôsobovať si silný, obyč. príjemný citový zážitok pôsobením na zmysly; syn. očarúvať sa, opájať sa: potrebujeme sa niečím o. – láskou, poéziou, romantikou

omamujúci -ca -ce príd. 1. ▶ spôsobujúci dočasné oslabenie vedomia a otupenie zmyslov; syn. omamný: o. účinok metadónu; omamujúce lieky; napiť sa omamujúceho vína; pichnúť omamujúcu injekciu; bola omamujúca horúčava; Na následky použitého omamujúceho plynu zahynulo 129 rukojemníkov. [VNK 2003]
2. 2. st. -cejší ▶ vyvolávajúci silný (obyč. kladný) zmyslový al. citový zážitok; syn. omamný, opojný: omamujúca hudba, vôňa; zažiť omamujúcu atmosféru festivalu; túžil po ešte omamujúcejšom a vášnivejšom zážitku; Nedočkavo dupotali po schodíkoch na hornú palubu, odkiaľ sa im núkal omamujúci pohľad na modravú pláň. [J. Puškáš]
▷ ↗ i omamovať

omámiť, -i, -ia dok. (koho, čo)

1. zbaviť jasného vedomia, zmyslov, urobiť mdlým, opojiť: alkohol ho omámil, vôňa ho omámila; Vína mi dajte, nech ma omámi. (Stod.); o. (niekomu) myseľ, rozum;

2. na niekoho silno zapôsobiť, očariť, obalamutiť: o. niekoho rečami, sľubmi; Ale ju omámila jeho krása a bohatstvo. (Tim.) Chce nám oči omámiť. (Kuk.);

nedok. omamovať, -uje, -ujú

|| omámiť sa (čím) očariť sa, opojiť sa: omámila sa zrodenou myšlienkou (Čaj.); omámili sa ilúziou blízkeho jara (Jil.);

neok. omamovať sa

omámiť dk
1. (koho) zbaviť jasného vedomia, otupiť zmysly: papežnjci tak gsu slepotu ranenj a od diabla gakožto moci temnosti omamenj, že z gednoho bludu do druheho padagj (WO 1670); pre súdi chibné, zretedlňegssí powim, slepota a omámeni swég wlasnég úmisli (BA 1789); na ten spausob Czigány též muže prigjti a slawneho domu dceru omámiti (MVP 18. st)
2. (koho) silne zapôsobiť na niekoho, očariť niekoho; obalamutiť, oklamať, ošialiť niekoho: widite krestane, gako was (dr. Hoe) omamil (TP 1691);nemužess z mrzutu lži knizki tweg sprostych čtenaruw omamit (DuH 1723); zdaliss sobe powedome nemass, gak mnohich oči ženska krasa omamila a ossalila? (MS 1758); ga mluwim, že wiceg omameni ge od blazna ten člowek, ktereho tito wecy neprestrassugu (MiK 18. st); omamovať ndk k 1: sireny morske spewem swogim libeznym, spolu y z krasu tak tych, kteri se po mory plawga, omamugu, že oni z lodi do more k nim wiskakugu (MS 1758); conturbo: zarmucugem, omámugem, zakalugem (KS 1763); k 2: malar diabel pekelny oči takoweho čloweka klamliwim stinem omamuge a oslepuge (MS 1758); omámiť sa dk
1. čím podľahnúť omámeniu, očareniu niečoho: nedagte se swetem omamiti ani svu slobodu zamrežiti (Se 18. st)
2. zblázniť sa, zošalieť: mens mota: omámil, obláznil sa (KS 1763)