omša -e -í ž.
1. (v kat. cirkvi) liturg. slávenie, ktorým sa sprítomňuje Kristova obeta na kríži: sláviť, slúžiť o-u
2. hud. skladba k tomuto obradu;
omšový príd.: o-é víno; o-á kniha misál
omša omše omší ž.
omša omše omší ž. ⟨lat.⟩ 1. cirk. ▶ (v rímskokatolíckej cirkvi) základný bohoslužobný obrad, v ktorom sa nekrvavým spôsobom sprítomňuje obeta Ježiša Krista na kríži, pozostávajúci z bohoslužby slova a bohoslužby obety, eucharistická obeta: nedeľná o.; detská, mládežnícka o.; spievaná, recitovaná o.; slúžiť, celebrovať, sláviť svätú omšu; ísť na rannú, večernú omšu; každý deň chodili do kostola na omšu; o. spojená s udeľovaním krstu; púť vyvrcholila slávnostnou omšou; obetovať omšu za duše v očistci; zádušná o. slúžená za mŕtveho; polnočná o. slúžená na Štedrý večer o polnoci; pontifikálna o. ktorú slúži pápež al. biskup; primičná o. ktorú slúži prvý raz verejne novokňaz; tridentská o. slúžená po latinsky, pričom kňaz počas nej stojí chrbtom k veriacim a čelom k oltáru □ čierna omša rúhačský obrad napodobňujúci túto bohoslužbu, pri ktorom sa uctieva satan, spojený s orgiami 2. hud., cirk. ▶ hudobný cyklus obsahujúci stále a premenlivé časti, ktorého základom je zhudobnenie niektorých častí latinskej rímskokatolíckej omše: skomponovať omšu pre 12 hlasov; Czardova pozostalosť obsahuje 106 omší a množstvo ďalších diel sakrálnej hudby
omša -e ž. ‹l›
1. cirk. (katolícky) hlavný liturgický obrad: ranná, veľká o.; zádušná o. slúžená za mŕtveho; polnočná o.
2. hud. vokálny a vokálno-inštrumentálny útvar na text omšového ordinária, missa;
omša základný náboženský obrad v katolíckej cirkvi • bohoslužba • liturgia: ranná omša, bohoslužba, liturgia; slávnostná omša, liturgia • roráty (ranná adventná omša) • utiereň (omša o polnoci 24. decembra) • hovor. polnočná (omša o polnoci 24. decembra) • zastaráv. zádušnica (omša za zomretého)
omša, -e, -í ž.
1. v katolíckej cirkvi základný liturgický obrad, bohoslužba: slúžiť, odslúžiť, celebrovať o-u; hovor. malá o. tichá; hovor. veľká o. spievaná;
2. hud. skladba určená pre slávnostnú omšu: o. v g mol;
omšový príd. k 1: o-é rúcho; o-á kniha; o-á liturgia; o-é víno
mša p. omša
omša ž. (mša) csl náboženský obrad v katolíckej cirkvi, bohoslužba: A našej Malej Ľehotke bola ľen každú treťú ňeďeľu omša (M. Lehota NB); Katka, príďem aš po_onši (Čičmany ŽIL); Uš stala omša, ked jem prišla (Dl. Lúka BAR); mša (V. Rovné BYT) L. pastírska omša (Dol. Lehota DK), pascierska omša (Teplička n. Váh. ŽIL) - prvá ranná omša, príp. bohoslužby konané 25. decembra ráno; pou̯nočná onša (Návojovce TOP) - na Vianoce o polnoci; hrubá omša (Lamač BRA) - dlhšie trvajúca, veľká; omšový príd.: Kňas položeu̯ na oltár onšovú kňihu (Návojovce TOP); To onšové víno, to ťi je ťeda také, jag bis si hen slijovice vipil (Dol. Súča TRČ); omšoví kalich (St. Hory BB); omšička ž. expr. zdrob.: Len taká omšička bola, detská (V. Bielice TOP)
omša [omša, mša, misa] ž v katolíckej cirkvi základný liturgický obrad, bohoslužba: kterzi ste sie vtekly k teyto swatey mssy (SM 1479 DSJ); na den Božiho tiela byli zde Gegich Milosti obadwa pani na mssy (ŽILINA 1586); ktery (zvon) ginim zwonj rano, w čas weczerny, sam pak ke mssy nechodj (BV 1652); pry mssy se pozdwyha zwlásst spůsob chleba, zwlasst wýna (CC 1655); k ommsy sa winieslo 6 (holieb vína) (JELŠAVA 1721); tzo trimás o msi? (MCa 1750); ked ga budem omssu sluzit, dam ti boskat crucifix (KC 1791) L. malá, prvá ranná o. tichá bohoslužba: chcze-li pan odkazati sweho muze dluhoweho od sweho zbozie, tedy ma gemv zgewiti pod ranu mssy (ŽK 1473); pod kaznu spiwam ano y čtenu anebožto malu missu (PONIKY 1785); wssecy prwu swatu magu slissety, w dni pak nedielnie a swatečne ranny mssu swatu y potem spywanu (ZNIEV 18. st); spievaná o. veľká: o spjwaneg mssy swateg (MPS 1777); omšový [mš-], mešný príd omšový: messne rucha (BOJNICE 1670/ 1730); o rúchu a nádobách mšowích (BN 1790)