omínať -a nedok.
1. tlačiť (význ. 3): topánka ho o-a, taška ho o-a na boku; neos. o-a ma pod kolenom
2. expr. znepokojovať, trápiť, tlačiť: zvedavosť, svedomie ma o-a; o-l ho jazyk chcel hovoriť
omínať -na -najú -naj! -nal -najúc -najúci -naný -nanie nedok.
omínať -na -najú -nal -najúc -najúci -naný -nanie nedok. 1. (koho, zried. čo; ø) ▶ tlakom spôsobovať bolesť, tlačiť, otláčať; byť nepohodlný, tesný: omínajú ho nové lyžiarky; topánky sú elegantné, ale omínajú; sedelo sa mu nepohodlne, omínali ho nohavice; krk mu omínala kapsa s nástrojmi; Podchvíľou sa prevaľoval z boka na bok, akoby ho všetko omínalo. [K. Lászlová]; neos. Keď je takto vlhko, omína ma, akoby zlomenina ešte celkom nezrástla. [J. Červenák] 2. expr. (koho) ▶ spôsobovať duševný nepokoj; znepokojovať, trápiť, sužovať: v duchu ho omínali pochybnosti; tá myšlienka ju omína už od rána; Čím ťažším sa stával náš útek z Podolínca, tým väčšmi ma omínal strach. [E. Macák]
mrzieť spôsobovať pocit nespokojnosti a ľútosti: mrzí ma, že neprídeš • stiesňovať • skľučovať: stiesňovala, skľučovala ho mamina choroba • tlačiť: povedz, čo ťa tlačí • trápiť • súžiť • sužovať (mrzieť vo väčšej miere): hádka s otcom ho trápila, sužovala • expr.: pomrzievať • pomŕzať (mrzieť v malej miere al. chvíľami): problémy v práci ho pomrzievali, pomŕzali • bolieť • zarmucovať (mrzieť so zármutkom): urážka ho bolela • hovor. tangovať • expr.: škrieť • omínať: to ma netanguje, neškrie; omína ho pocit viny • znepokojovať (mrzieť s obavami): neúspech ho znepokojoval • hovor. expr. štvať • vulg. srať
omínať sa p. ošívať sa 1
omínať 1. byť nepohodlný, tesný; tlakom spôsobovať bolesť • tlačiť • tiskať • tískať: omínajú, tlačia, tiskajú ho topánky • škrtiť (o oblečení): golier na košeli ho škrtí • odierať • oškierať • škriabať • škrabať (omínaním spôsobovať rany): remienok na ruke ma odiera, oškiera mi kožu, škr(i)abe ma
2. p. trápiť, znepokojovať
ošívať sa expr. 1. rukami al. inými časťami tela robiť nepokojné pohyby (ako pri svrbení) • expr. ošipovať sa • poškrabkávať sa • škrabať sa • škriabať sa: pred tabuľou mlčí, iba sa ošíva • krútiť sa • vrtieť sa • hniezdiť sa • mrviť sa • expr. mechriť sa (celým telom): na stoličke sa nervózne krúti, vrtí, mechrí • nár. omínať sa: omína sa, akoby ju čosi štípalo
2. p. okolkovať
trápiť spôsobovať duševné al. aj telesné utrpenie • súžiť • sužovať: starosť, choroba ju trápi, súži, sužuje • znepokojovať • expr.: zožierať • žrať • užierať • hrýzť • zhrýzať • zjedať • ujedať (pri duševnom trápení): znepokojujú, zožierajú ho pochybnosti; zhrýza, zjedá ho hnev, žiarlivosť; ujedá ju samota • expr. škrieť (vzbudzovať pocit nespokojnosti, zlosti): jeho úspech ma škrie • skľučovať • zarmucovať • umárať • krušiť • bolieť (spôsobovať žiaľ, bôľ): skľučuje, zarmucuje ho rozchod; umára, kruší ho žiaľ nad stratou otca • deprimovať • tiesniť (spôsobovať tieseň): deprimujú, tiesnia ho myšlienky na neúspech • zvierať (ťažko doliehať) • tlačiť • ťažiť • expr.: gniaviť • dláviť • moriť • kváriť (spôsobovať tieseň, nepokoj a pod. pocity): tlačí, gniavi ho pocit viny • nivočiť • expr. hrdúsiť: starosti ho hrdúsia, nivočia • kniž.: zžierať • trudiť: nezdalo sa, žeby ho to bolo osobitne zžieralo, trudilo • doliehať (na niekoho): doliehajú naňho obavy • expr. omínať: omína ho svedomie • trýzniť • týrať • mučiť • katovať • bičovať (obyč. pri telesnom trápení): trýzni, týra ho smäd; mučí, katuje ho bolesť • expr.: tyranizovať • terorizovať (násilne vnucovať svoju vôľu): tyranizuje, terorizuje celú rodinu • drviť: horúčka, zima ho drví • rozrývať • hlodať: srdce mu rozrýva, hlodá bolesť, smútok • obťažovať • unúvať • ustávať • expr.: molestovať • križovať • hovor. turbovať (spôsobovať nepríjemnosti, námahu a pod.): obťažuje, unúva, molestuje ho otázkami; turbuje mu hlavu vzorcami • hovor. expr. mordovať • hovor.: sekírovať • macerovať (niekoho nerozumnými požiadavkami, výčitkami a pod.): morduje ho žiadosťami, sekíruje prieberčivosťou • hovor. šikanovať (samoúčelne preháňať, obyč. po úradoch) • hovor. krenkovať: nedá sa od nich krenkovať
znepokojovať vyvolávať nepokoj, napĺňať obavou • trápiť • tlačiť: priateľove správy ma znepokojujú, trápia, tlačia • zried. nepokojiť • expr. omínať: už dlhší čas ma tá vec omína • nár. omykať: starosť ho omyká • hovor. zastar. turbovať: Neturbuj sa nad tým! • hovor. bantovať: vtáčiky v hniezde neslobodno bantovať • rušiť • vyrušovať (zasahovať do pokoja niekoho): hlas zo susednej miestnosti ma ruší, vyrušuje • expr.: balušiť • mátať • mátožiť: baluší, máta ma zlá predstava • expr.: hartusiť • hartušiť (znepokojovať hlukom, krikom a pod.) • expr. vŕtať: spomienka mu vŕta v duši • pokúšať • dráždiť • rozčuľovať • popudzovať • rozrušovať • hnevať • zlostiť • jedovať: Nechaj psa na pokoji, nepokúšaj, nedráždi, nehnevaj ho!; popudzuje, rozčuľuje, rozrušuje ich predstava prehry • škrieť • mrzieť: škrie, mrzí ho, že ho asi nevyberú do reprezentácie • expr.: dopekať • dokúčať: dopekajú ho myšlienky na neúspech • zmietať (citovo silno vzrušovať): zmieta ním nenávisť
omínať, -a, -ajú nedok.
1. (koho, čo i bezpredm.) tlačiť, byť nepohodlný: čižma (ho) omína; Robíš sa, akoby ťa topánky omínali. (Fig.) (Nohy) omínajú pri každom krôčiku. (Gab.) Nová košeľa omínala krk. (Taj.)
● Každý najlepšie vie kde ho čižma omína (prísl.) čo mu chýba, čo ho trápi.
2. expr. (koho, čo) znepokojovať, trápiť: svedomie ho omínalo (Zúb.); Mišov smútok ju omína. (Tim.) Vyzraď, čo ti srdce omína! (Gab.)
omínať sa, -a, -ajú nedok. nár. ošívať sa: Ustavične sa omínali, ako čo by ich dačo štípalo. (Záb.)
omínať nedok. (oňimac) 1. csl tlakom pôsobiť bolesť, tlačiť: Je to zľe, keť topánka omína (Lipt. Hrádok LM); Spiaciho psa ustavičňe omínala dáka hložina, furt sa hňiezďiu̯ (Králiky BB); Táto pravá čižma ma omína (Čierny Balog BRE); Topánki ma omínali (Prievidza); Ešťe aj takéto maké botoše ma omínajú, čo to mám za nohi! (Lapáš NIT); Tote topanki jej buľi male, oňimaľi ju kolo petoch (Ovčie PRE) 2. žmolením, mädlením odstraňovať zrno (z kukurice): ominac kendericu (Čečehov MCH) 3. expr. znepokojovať, trápiť, tlačiť: Omíná ho, že též ňemvóže k takím koňom prici (Bošáca TRČ); Teba to nemá čo omínat (Šípkové PIE)
omínať sa nedok. okúňať sa, ostýchať sa: Omínal sa pred cudzími (Stráže n. Myj. SEN)
onimať p. omínať
omínať ndk 1. tlakom pôsobiť bolesť, tlačiť: kamenček, genž do strewice wpadol, gestly se newinne (!), omina (KoB 1666) 2. expr znepokojovať, trápiť, tlačiť: perceptor Párniczky scit, quid sit domina, neb w posteli s panou wjc ho neomjna (BrV 1798)