omámiť -i dok.
1. zbaviť jasného vedomia, zmyslov, omráčiť: o niekoho alkoholom, vôňa ho o-la; chodiť ako o-ený; prebrať sa z o-enia
2. silno zapôsobiť na zmysly, očariť, opojiť: o-ený krásou, láskou;
nedok. omamovať
omámiť -mi -mia omám! -mil -miac -mený -menie dok.
omámiť sa -mi sa -mia sa omám sa! -mil sa -miac sa -mený -menie sa dok.
omámenie -nia s. 1. (i čím; z čoho) ▶ dočasná strata jasného vedomia po požití alkoholických nápojov al. látok ovplyvňujúcich duševnú (psychickú) činnosť (a spôsobujúcich závislosť), omámenosť; syn. opojenie: alkoholické, drogové o.; o. alkoholom, hašišom; o. zo sedatív; ľahšie otravy sprevádza o.; droga vyvoláva o. už o niekoľko sekúnd; Ľudia začali veriť v liečivé účinky tabaku a pri vdychovaní dymu pociťovali blažené omámenie. [VNK 2000] 2. (i z čoho) ▶ stav vyvolaný silným (obyč. kladným) citovým zážitkom, omámenosť; syn. očarenie, opojenie: o. z prežitého večera; s pocitom slasti upadla do stavu omámenia; rozplýval sa v radostnom omámení; keď ju lepšie spoznal, rýchlo precitol z chvíľkového omámenia ▷ ↗ i omámiť
omámiť -mi -mia omám! -mil -miac -mený -menie dok. (koho (čím)) 1. ▶ dočasne oslabiť vedomie, otupiť zmysly, obyč. alkoholom, látkami ovplyvňujúcimi duševnú (psychickú) činnosť (a spôsobujúcimi závislosť) al. vplyvom nepríjemných, nežiaducich účinkov niečoho; syn. opojiť: o. niekoho alkoholom, drogou, chloroformom, sedatívami; víno ju trochu omámilo; na chvíľu ho omámili jemné driemoty; od únavy chodila ako omámená; prebral sa z omámenia; Divákov omámil šok prekvapenia a strachu. [L. Ťažký]; A tam všetko tak bleskovo išlo a človek bol taký omámený po trojdňovej ceste, ani nevedel rozmýšľať. [P. Salner] 2. ▶ vyvolať silný (obyč. kladný) zmyslový, citový zážitok; syn. očariť, opojiť: o. šarmom, láskou; ruže omamujú okolie svojou vôňou; jej úprimnosť, blízkosť ma omámila; dotyk jej pier ho omámil; je načisto omámený čarom tej ženy; bola doslova omámená krásou kvitnúceho ovocného sadu; Pár prvých viet vás úplne omámi, nevydýchnete si, až kým knižku celú nedočítate. [InZ 2001] ▷ nedok. ↗ omamovať
omámiť sa -mi sa -mia sa omám sa! -mil sa -miac sa -mený -menie sa dok. (čím) 1. ▶ dočasne si oslabiť vedomie, otupiť si zmysly, obyč. požitím alkoholu al. pôsobením narkotických látok; syn. opojiť sa: o. sa drogami, liekmi; pozor, neomámte sa výparmi z liehu; Keď sa totiž zídu pri víne ľudia toho istého zrna, neprestanú ho ochutnávať dovtedy, kým sa ním neomámia. [P. Salner] 2. ▶ podľahnúť silnému, obyč. príjemnému citovému zážitku pôsobiacemu na zmysly, intelekt a pod.; syn. opojiť sa: o. sa koloritom starobylého mestečka; Južným Francúzskom som sa tak omámil, že z tohto opojenia už do smrti nevytriezviem. [LT 2001]
omamovať -muje -mujú -muj! -moval -mujúc -mujúci -movaný -movanie nedok. (koho (čím)) 1. ▶ spôsobovať dočasné oslabenie vedomia a otupenie zmyslov; syn. otupovať, opájať: príjemná únava ho začína o.; narkotiká na zmiernenie bolesti omamujú pacienta; omamoval ich štipľavý dym a zápach; žiadnymi drogami sa neomamujem; Omamovali ma benzínové výpary, hučanie motora, hrozivé dunenie hromu. [K. Lászlová]; Teplo, ktoré z pece sála, omamuje ma čoraz väčšmi. [D. Kováč]; pren. populisti omamujú davy [Sme 1996] 2. ▶ vyvolávať silný (obyč. kladný) zmyslový al. citový zážitok; syn. očarúvať, opájať: omamuje nás vôňa fialiek v ovzduší; ja sa omamujem levanduľou z aromalampy; jej blízkosť ho omamuje; omamovala ho svojou mladosťou ▷ dok. ↗ omámiť
očariť, očarovať vyvolať silný, obyč. kladný zmyslový zážitok • oslniť • kniž. okúzliť: Tatry ho očarili, oslnili • opojiť • omámiť • zmámiť: krása dievčiny ho omámila, opojila; víťazstvo ho celkom opojilo, omámilo • expr. oslepiť (často s dôsledkom nerozvážneho konania): láska ho oslepila • fascinovať: je fascinovaný jej zjavom • uchvátiť • uniesť • oduševniť: vystúpenie súboru ich uchvátilo, unieslo, oduševnilo • nadchnúť (vo veľkej miere) • dojať (citovo kladne): výkon umelca nás nadchol, dojal • expr. obájiť: obájili ho staré povesti • expr.: počariť • počarovať • učariť • učarovať • porobiť (silne, na dlhší čas zapôsobiť): hudba mu počarila, učarila
omámiť 1. zbaviť jasného vedomia, zmyslov • expr. omariť • zmámiť: vôňa ho omámila, omarila; chodí ako zmámený • omráčiť: alkohol ho načisto omráčil • hovor. expr. oťapiť: horúčava nás oťapila • opiť • opojiť (alkoholom) • opantať (veľmi zaujať): svojou láskou, rečami muža celkom opantala • expr.: oblúzniť • odurmaniť: oblúznil ju úsmevom • otupiť (urobiť necitlivým, ľahostajným): otupiť myseľ drogami • hypnotizovať • zhypnotizovať (uviesť do stavu hypnózy) • narkotizovať (omámiť narkózou)
2. p. očariť
omráčiť 1. úderom zbaviť vedomia • expr. ohlušiť: drúkom ho omráčil, ohlušil • expr. prizabiť (úderom al. iným spôsobom takmer zabiť): elektrický prúd ho mal prizabiť • expr.: ovaliť • orútiť • ochmeliť (veľmi udrieť): ovalil, orútil, ochmelil ho tým, čo mu prišlo pod ruku • nár. expr. olomáziť: zlodeja olomázil hrabľami • omámiť • expr. omariť • hovor. expr. oťapiť (zbaviť jasného vedomia): alkoholové výpary ho omámili, omarili, oťapili
2. p. ohromiť
počariť, počarovať 1. postihnúť čarami • pobosorovať • učariť • učarovať: čarodejnica počarila, pobosorovala princovi; chodí neprítomná, akoby jej niekto bol učaril, učaroval • porobiť • expr. pobosoráčiť: niekto musel dieťaťu porobiť, pobosoráčiť • urieknuť • uriecť (pohľadom počariť): pozerá, akoby chcela dievča uriecť
2. expr. silne zapôsobiť • učariť • učarovať: prepych všetkým načisto počaril, učaril • uchvátiť: krása mora nás uchvátila • expr. pobosorovať: hudba mi celkom pobosorovala • expr. uniesť: pohľad na hory turistov uniesol • nadchnúť (citovo zapôsobiť a vyvolať záujem) • očariť • omámiť • opojiť: spev slávneho tenoristu ma očaril, omámil, opojil
uchvátiť 1. násilím, prevahou al. potajomky vziať niečo, zried. niekoho • zmocniť sa: povstalci uchvátili moc, zmocnili sa vlády; uchvátil mu dievča • expr.: uchytiť • uchmatnúť • urvať: každý chce pre seba uchytiť, uchmatnúť, urvať čo najviac • kniž. uzurpovať si (mocensky): uzurpovali si právo rozhodovať • osvojiť si (násilím): osvojili si, čo im nepatrí • strhnúť: strhnúť na seba moc
2. vyvolať kladné silné citové vzrušenie, priviesť do vytrženia • expr. uniesť: pohľad na more ho uchvátil, uniesol • nadchnúť (citovo vzrušiť a vyvolať záujem, zápal): šport ho nadchol • strhnúť (zároveň podnietiť k citovému al. inému prejavu): výkon umelca ho celkom strhol • omámiť • zmámiť • očariť • opojiť (o niečom krásnom): omámi, očarí vás krása vychádzajúceho slnka • rozohniť (uviesť do silného citového vzrušenia): víno ich rýchlo rozohní • pren. expr. elektrizovať: správa o výhre ho elektrizovala • chytiť • dojať (v menšej miere): hercov prednes ho vždy chytí, dojme
mámiť, -i, -ia nedok.
1. (koho, čím, komu čo i bezpredm.) klamať, podvádzať, balamutiť, zavádzať: m. niekoho peknými rečami; Noblesa ti hlavu mámi. (Smrek)
2. (koho, čo) zbavovať zmyslov, robiť mdlým, omamovať: výpary mámia; rezeda zmysly mámi (Kras.); pren. jar mámi; Strach devino srdce mámi. (Sládk.)
3. (čo z toho, od koho i bezpredm.) usilovať sa dostať, lákať: m. z niekoho tajomstvo, m. od niekoho peniaze; Kto je ten? — mámi Marek nadurdený. (Heč.);
opak. mámievať, -a, -ajú;
dok. k 1, 2 omámiť, zried. zmámiť;
k 3 vymámiť
omámiť, -i, -ia dok. (koho, čo)
1. zbaviť jasného vedomia, zmyslov, urobiť mdlým, opojiť: alkohol ho omámil, vôňa ho omámila; Vína mi dajte, nech ma omámi. (Stod.); o. (niekomu) myseľ, rozum;
2. na niekoho silno zapôsobiť, očariť, obalamutiť: o. niekoho rečami, sľubmi; Ale ju omámila jeho krása a bohatstvo. (Tim.) Chce nám oči omámiť. (Kuk.);
nedok. omamovať, -uje, -ujú
|| omámiť sa (čím) očariť sa, opojiť sa: omámila sa zrodenou myšlienkou (Čaj.); omámili sa ilúziou blízkeho jara (Jil.);
neok. omamovať sa
omámiť dok. 1. zbaviť jasného vedomia, zmyslov, omráčiť: Omámili hu lalije, mala ih_izbe_noci (Návojovce TOP) 2. expr. ohlúpiť rečami: Slubuvau̯ jej hori-doli a omámeu̯ hu, že ňeveďela aňi čijá je (Návojovce TOP)
omámiť dk 1. (koho) zbaviť jasného vedomia, otupiť zmysly: papežnjci tak gsu slepotu ranenj a od diabla gakožto moci temnosti omamenj, že z gednoho bludu do druheho padagj (WO 1670); pre súdi chibné, zretedlňegssí powim, slepota a omámeni swég wlasnég úmisli (BA 1789); na ten spausob Czigány též muže prigjti a slawneho domu dceru omámiti (MVP 18. st) 2. (koho) silne zapôsobiť na niekoho, očariť niekoho; obalamutiť, oklamať, ošialiť niekoho: widite krestane, gako was (dr. Hoe) omamil (TP 1691);nemužess z mrzutu lži knizki tweg sprostych čtenaruw omamit (DuH 1723); zdaliss sobe powedome nemass, gak mnohich oči ženska krasa omamila a ossalila? (MS 1758); ga mluwim, že wiceg omameni ge od blazna ten člowek, ktereho tito wecy neprestrassugu (MiK 18. st); omamovať ndk k 1: sireny morske spewem swogim libeznym, spolu y z krasu tak tych, kteri se po mory plawga, omamugu, že oni z lodi do more k nim wiskakugu (MS 1758); conturbo: zarmucugem, omámugem, zakalugem (KS 1763); k 2: malar diabel pekelny oči takoweho čloweka klamliwim stinem omamuge a oslepuge (MS 1758); omámiť sa dk 1. čím podľahnúť omámeniu, očareniu niečoho: nedagte se swetem omamiti ani svu slobodu zamrežiti (Se 18. st) 2. zblázniť sa, zošalieť: mens mota: omámil, obláznil sa (KS 1763)