okupácia -ie ž. okupovanie, obsadenie: vojenská, fašistická o.;
okupačný príd.: o-é vojská, pásmo
okupačný -ná -né príd.
okupačný -ná -né príd. ▶ ktorý násilne obsadzuje obyč. cudzie štátne územie; súvisiaci s okupáciou: okupačné vojsko; okupačná armáda; o. režim; stiahnutie okupačných jednotiek; byť pod správou okupačných mocností; do krajiny vtrhli okupačné sily; Berlín bol po vojne rozdelený na štyri okupačné zóny □ okupačný štrajk štrajk, v ktorom štrajkujúci obsadia priestory al. územie subjektu, proti ktorému štrajkujú
okupácia -ie ž. ‹l›
1. obsadenie, zabratie, zábor (cudzieho štátneho územia)
2. práv. nadobudnutie vlastníctva prisvojením si veci nikoho al. nálezom, privlastnenie;
okupačný príd.: o-á zóna
okupácia, -ie ž. násilné obsadenie cudzieho štátneho územia: turecká o.; nemecká o.; hitlerovská, nacistická (fašistická) o.; vojenská o.;
okupačný príd.: o-é vojsko, o-á armáda; o-é pásmo; o-é úrady