okupácia -ie ž. okupovanie, obsadenie: vojenská, fašistická o.;
okupačný príd.: o-é vojská, pásmo
okupácia -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž.
okupácia -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž. ⟨lat.⟩ ▶ dočasné násilné obsadenie obyč. cudzieho štátneho územia: vojenská o.; hrôzy nacistickej okupácie; pamiatka obetí okupácie; postaviť sa, protestovať, bojovať proti okupácii; pripomínať si výročie okupácie ▷ hist. okupácia Československa vojenská intervencia vojsk Varšavskej zmluvy 21. augusta 1968 a násilné ukončenie obrodného demokratizačného procesu v bývalom Československu; okupácia južného Slovenska násilné pričlenenie časti Československej republiky k horthyovskému Maďarsku v r. 1938 – 1945
okupácia -ie ž. ‹l›
1. obsadenie, zabratie, zábor (cudzieho štátneho územia)
2. práv. nadobudnutie vlastníctva prisvojením si veci nikoho al. nálezom, privlastnenie;
okupačný príd.: o-á zóna
okupácia, -ie ž. násilné obsadenie cudzieho štátneho územia: turecká o.; nemecká o.; hitlerovská, nacistická (fašistická) o.; vojenská o.;
okupačný príd.: o-é vojsko, o-á armáda; o-é pásmo; o-é úrady
okopácia p. okupácia
okupácia ž. (okopácia) stržit, záh, hloh expr. trápenie, starosť, námaha: S takím človekom to je okupácija (V. Maňa VRB); Len okopácija je s tím pachou̯kem (Jakubov MAL); Má ten okopácije, jak sa s teho vimotá (Brodské SKA); Je to okopácija, vichovat tolké decká! (Lukáčovce HLO)