okultizmus -mu m. vyznávanie možnosti nadprirodzeného spojenia s posmrtnými javmi pomocou mágie; praktické uskutočňovanie takýchto predstáv;
okultista -u m. stúpenec okultizmu;
okultistický príd.;
okultný príd.
1. k okultizmus
2. tajomný, nadprirodzený
okultizmus [-t-] -mu m.
okultizmus [-t-] -mu m. ⟨lat.⟩ ▶ súbor tajných nevedeckých náuk a praktík (mágia, astrológia, špiritizmus, veštenie a pod.) zaoberajúcich sa pôsobením nadprirodzených síl: tajomný o.; korene, symboly okultizmu; prívrženci okultizmu; kniha o okultizme; praktizovať, propagovať o.; Do módy prichádzal okultizmus, tajné (a neraz i čertove) spolky a špiritistické seansy, v umení sa nosila dekadencia a temné tóny. [InZ 2000]
okultizmus -mu m. ‹l› súbor náuk založených na viere v existenciu tajomných, skrytých síl, ktoré za určitých zvláštnych okolností vstupujú s nami do kontaktu (tzv. vyvolávanie duchov a pod.)
okultizmus p. špiritizmus
špiritizmus viera v možnosť styku s dušami zomretých; pokusy o takýto styk • duchárstvo • okultizmus
okultizmus, -mu m. paveda o skrytých, tajných, doteraz neprebádaných prírodných al. duševných javoch; viera v pôsobenie tajných, neznámych síl;
okultista, -u m. prívrženec, stúpenec okultizmu;
okultistický príd.