okultizmus -mu m. vyznávanie možnosti nadprirodzeného spojenia s posmrtnými javmi pomocou mágie; praktické uskutočňovanie takýchto predstáv;
okultista -u m. stúpenec okultizmu;
okultistický príd.;
okultný príd.
1. k okultizmus
2. tajomný, nadprirodzený
okultista [-t-] -tu pl. N -ti m.
okultista [-t-] -tu pl. N -ti m. ▶ stúpenec okultizmu, súboru tajných nevedeckých náuk a praktík zaoberajúcich sa pôsobením nadprirodzených síl: známy, slávny o.; mal povesť schopného okultistu a liečiteľa; literatúra určená okultistom ▷ okultistka -ky -tiek ž.: stretnúť sa so známou okultistkou
okultista -u m. (okultistka -y ž.) prívrženec okultizmu
okultista p. špiritista
špiritista kto sa zaoberá špiritizmom • duchár • okultista
okultizmus, -mu m. paveda o skrytých, tajných, doteraz neprebádaných prírodných al. duševných javoch; viera v pôsobenie tajných, neznámych síl;
okultista, -u m. prívrženec, stúpenec okultizmu;
okultistický príd.