Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst

okrasa -y -rás ž. čo okrášľuje, ozdoba: park je o-u mesta; byť (iba) na o-u;

okrasný príd.: o. strom

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
okrasa ‑y ‑rás ž.; okrasný

okrasa -sy okrás ž.

okrasa -sy okrás ž. 1.farebne, tvarovo al. materiálovo nápadný, esteticky pôsobivý predmet určený na skrášlenie, ozdobenie niekoho, niečoho; syn. ozdoba: o. do vlasov; o. ruky; okrasy na spôsob starých slovanských šperkov; Množstvo nájdených okrás svedčí o tom, že pochovaná žena bola zámožnejšia osoba. [KSl 1984]; Koľko vlastne muž môže mať na sebe šperkov či iných okrás? [HN 2003]
2. ▶ umelecky, profesionálne realizovaná časť al. prvok nejakého celku s estetickou funkciou, dekorácia; syn. ozdoba: vyrezávané okrasy nad oblokmi; dôležitou okrasou na slovenských krojoch boli čipky; tetovanie je nielen o. na tele, ale aj životný štýl; vnútro kostolíka je bez okrás a pôsobí prísnym dojmom; na streche sa vynímali okrasy z tepaného železa; nepotrebuje všetky tie okrasy, čipky, volány
3.niečo, čo sa vníma ako esteticky pôsobivý doplnok, čo sa používa na dosiahnutie estetickej pôsobivosti niečoho; syn. ozdoba: svietidlá ako o. interiéru; koberce sa vešali na stenu ako o.; pávy sa chovajú na okrasu; V oknách majú farebné sviečky (elektrické), rôzne ozdoby, okrasy. [J. Satinský]
4. trochu expr.kto al. čo svojou výnimočnosťou (krásou, pôvabom, nezvyčajnosťou, schopnosťami a pod.) vyčnieva nad ostatnými; syn. ozdoba: byť okrasou bálov, plesov; byť okrasou vlasti, cirkvi; týchto autorov považuje za veľké okrasy svojej knižnice; huby patria k okrasám našich lesov; budova parlamentu patrí medzi najväčšie okrasy mesta; Beduíni sú živou okrasou púšte. [L. Ťažký]; Úhľadné trsy medovky môžu byť okrasou každého trvalkového záhona. [Záhr 2008]
fraz. iron. byť [iba] na okrasu byť neužitočný, zbytočný; [hovoriť, rečniť, písať] bez okrás priamo, bez fráz, bez prikrášľovania

okrasa p. ozdoba, výzdoba


ozdoba vec slúžiaca na ozdobenie, skrášlenie • okrasavýzdoba: ozdoby, okrasy, výzdoby starých fasáddekoráciakniž. dekórum: dekorácia výstavnej siene; slávnostné dekórumhovor.: parádacifraexpr. čačka: jej šaty sú samá paráda, cifra; ovešať sa čačkamikniž. ciráda: vyrezávaná ciráda (Kukučín)pýcha (ozdoba, na ktorú možno byť pyšný): desiatky fontán sú pýchou mestaornamentornamentika (ozdoba, ktorá využíva geometrické motívy): bohatý ornament, bohatá ornamentika na keramikezried.: príkrasaprízdobapoet. zdoba (Vajanský, Hviezdoslav)trblietka (trblietavá ozdoba): čepiec s trblietkami (Vansová)


výzdoba robenie niečoho pekným, slávnostným a pod.; predmety na to určené a spôsob ich použitia: postarať sa o výzdobu hrobov; pekná výzdoba vianočného stromčekadekorácia: baroková dekorácia miestnostiozdoba: umelecká ozdoba palácaokrasa: park je okrasou mesta

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

okrasa, -y, -rás ž. to, čo slúži na okrášlenie, na ozdobu, ozdoba: mať niečo len na o-u; vyšperkovaná okrasa na hlave (Jégé); park, o. mesta (Kuk.); hovoriť, vyjadrovať sa bez okrás bez zbytočných krásnych slov, bez fráz

okrasa ž. miest. strsl i zsl ozdoba, predmet na okrášlenie niečoho: Aká tuto okrasa! (Bobrovec LM); To trímeš pre okrasu tú mašku? (Rochovce ROŽ); Ten stromčeg je taká okrasa pri dome (St. Turá NMV)
F. si mi ti pekná okrasa! (Lapáš NIT) - iron. o nepeknom človeku, ktorý je na záťaž

okrasa ž
1. okrášlenie, ozdobenie: Melicher poruczil sto zlatich czervenich k okrase sluzby buozie (ŽK 1508); (ženy) w ozdobie (:t. g.:) w okrase a obczowanij kochati a nositi se magij (BAg 1585); nebe gest stolica negwissj slawi a okrasi božj (UD 1775)
2. ozdoba, predmet slúžiaci na ozdobenie, šperk, klenot ap.: nektery prawily o ochramu, kterak peknim kamenim a okrasamy ozdoben bil (Le 1730); kosteli, krstitedlnice, obrazy, knihy a kostelnj okrasy (FP 1744); to odbavíc zakladá okrasu tú na hrdlo odsúďeního (BR 1785); wssecku okrasu, ktera gen w gegj moci bila, se priozdobila (PT 1796)
3. vonkajšia nádhera, nádherný zovňajšok: mne tu okrasu swadebny wikona (T. DVORY 1704); kde hudacy a gina krasna pompa a okrasa swadebny? (AgS 1708)
4. (o osobe) krása, (o prírode) nádhera: k nam se prybližila libich kvytkuv okrasa. Travycka zelena urod wssech bilyna (BV 1652); usylug se, človeče, bys y ty byl okrasa w chrame bozskom (SP 1696); (večný Bože) divnes ozdobil y zemi lesy, trawau y horami, pahrbky, udolim, daw usslechtilau okrasu gim (KK 1709); nebo w nich (v slovách Kristových) netoliko gest welika okrasa a libežnost, ale take y welika wažnost (CS 18. st)
L. o. reči krasorečenie: lepor: libost, ozdoba, okrasa reči (ML 1779)
5. mravná ozdoba: co by pak z lasky swe Buh wjc tweg dussj nedal okrasy y slawy (PoP 1723-24); powažjme wyry krestanskeg grunt a fundament a tegže wjrj ozdobu a okrasu (CS 18. st)

Okrasa Okrasa
okrasa
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) okrasa
G (bez) okrasy
D (k) okrase
A (vidím) okrasu
L (o) okrase
I (s) okrasou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) okrasy
G (bez) okrás
D (k) okrasám
A (vidím) okrasy
L (o) okrasách
I (s) okrasami

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu