okrútiť -i dok. ovinúť (význ. 1, 2), omotať, obkrútiť: o. vrkoč okolo hlavy; o. sa šatkou, tvár o-ená uterákom
● o. si niekoho okolo prsta, malíčka ovládnuť niekoho;
nedok. okrúcať -a
// okrútiť sa: had sa mu o-l okolo ruky;
nedok. okrúcať sa
okrútiť sa -ti sa -tia sa okrúť sa! -til sa -tiac sa -tený -tenie sa dok.
okrútiť -ti -tia okrúť! -til -tiac -tený -tenie dok.
okrúcať -ca -cajú -caj! -cal -cajúc -cajúci -caný -canie nedok. 1. (čo okolo čoho, zried. okolo koho) ▶ krúživým pohybom umiestňovať, klásť niečo poddajné dookola niečoho, niekoho; syn. obkrúcať, obtáčať, omotávať, ovíjať: o. si šál okolo krku; o. krepový papier okolo špajdle alebo drôtika; steblo trávy si okrúca okolo prsta; mačka si okrúca chvost okolo tela; Šla knísavo, vietor jej trhal šatku z hlavy a okrúcal sukňu okolo nôh. [K. Lászlová] 2. (čo, koho (čím/do čoho)) ▶ krúživým pohybom niečo, niekoho niečím (celkom al. čiastočne) pokrývať, vo vrstvách obaľovať, často na upevnenie, ošetrenie al. na ochranu pred niečím; syn. obkrúcať, omotávať, ovíjať: o. drevo reťazou; o. lýtko obväzom; stromy v záhradách okrúcajú povrieslami; muži si nohy okrúcali plátennými onucami; chorého okrúcali do mokrých plachiet, aby mu klesla horúčka; jabĺčka sa okrúcali tenkým špagátikom a vešali sa na stromček ▷ dok. ↗ okrútiť
okrúcať sa -ca sa -cajú sa -caj sa! -cal sa -cajúc sa -cajúci sa -canie sa nedok. 1. (okolo čoho, okolo koho) ▶ krúživým pohybom sa umiestňovať okolo niečoho, niekoho; syn. obkrúcať sa, omotávať sa, ovíjať sa: had sa okrúca okolo stromu 2. (čím/do čoho) ▶ pokrývať sa dookola niečím, obyč. nejakou textíliou, nejakým odevom; syn. obkrúcať sa, obtáčať sa, omotávať sa: okrúca sa plachtou; kedysi sa ženičky okrúcali do vlniakov 3. (okolo čoho) ▶ (o rastlinách) zachytávať sa pri raste úponkami okolo nejakej opory al. okolo inej rastliny; syn. obkrúcať sa, popínať sa, vinúť sa: okolo liesky sa okrúcajú úponky fazule ▷ dok. ↗ okrútiť sa
okrútiť sa -ti sa -tia sa okrúť sa! -til sa -tiac sa -tený -tenie sa dok. 1. (okolo čoho, zried. okolo koho) ▶ krúživým pohybom sa umiestniť okolo niečoho, niekoho; syn. obkrútiť sa, omotať sa, ovinúť sa: had sa mu okrútil okolo krku; povraz sa mu okrútil okolo nôh; chytila som sa stĺpa a okrútila sa okolo neho 2. (čím/do čoho) ▶ pokryť sa dookola niečím, obyč. nejakou textíliou, nejakým odevom; syn. obkrútiť sa, omotať sa, ovinúť sa: celý sa okrútil osuškou; okrútila sa do deky ▷ nedok. ↗ okrúcať sa
okrútiť -ti -tia okrúť! -til -tiac -tený -tenie dok. 1. (čo okolo čoho, okolo koho) ▶ krúživým pohybom umiestniť, položiť niečo poddajné dookola niečoho, niekoho; syn. obkrútiť, obtočiť, omotať, oviť: o. si šál okolo krku; o. si prameň vlasov okolo prsta; o. si prikrývku okolo pliec; okrúti lano okolo skál; okrútil si povraz okolo pása a liezol hore; okrútila okolo seba hrejivý pléd; mama jej okrútila okolo tela osušku; Nosila vtedy pekný čierny vrkoč okrútený okolo hlavy. [A. Devečková] 2. (čo, koho (čím/do čoho)) ▶ krúživým pohybom niečo niečím (celkom al. čiastočne) pokryť, vo vrstvách obaliť, často na upevnenie, ošetrenie al. na ochranu pred niečím; syn. obkrútiť, obtočiť, omotať, oviť: o. lýtko obväzom; o. kolík povrazom; kmene stromov okrútil lykom a slamou; Nohy som si okrútil do handier, ale nemal som si čo obliecť. [L. Ťažký]; Odložil fľašu do chlebníka, okrútil ju ručníkom, aby v chlebníku nebehala, a vstal. [L. Ballek] 3. (čo, koho (čím); čo (okolo koho, okolo čoho)) ▶ rukami al. inými časťami tela podržať, obopnúť niečo, niekoho (často na vyjadrenie túžby, náklonnosti a pod.); syn. obkrútiť, oviť, ovinúť: okrútil svoje ruky okolo môjho pása; zdvihol ju zo zeme a ona si okrútila nohy okolo jeho bokov; okrútili sme sa rukami a nohami a mlčky sme ležali ◘ fraz. okrútiť si niekoho okolo prsta/malíčka podriadiť niekoho svojmu vplyvu, celkom niekoho ovládnuť ▷ nedok. k 1, 2 ↗ okrúcať
obopnúť, obopäť potiahnuť povrch al. jeho časť niečím dookola • obkrútiť • okrútiť • obtočiť: opaskom nemohol obopnúť, o(b)krútiť, obtočiť svoje robustné telo • obvinúť • ovinúť • obviť • oviť: o(b)vinúť, o(b)viť krk dlhým šálom • obmotať • omotať: o(b)motať si nohu uterákom • obtiahnuť (tesne celý povrch): nohy obtiahnuté texaskami
p. aj obomknúť
obviazať vinutím dookola upevniť, obaliť niečo niečím • podviazať (obviazať odspodu): podviazať vlasy stuhou • previazať: obviazať, previazať balík špagátom • zaviazať: obviazať, zaviazať snop, slamu povrieslom • okrútiť • obkrútiť • obtočiť • omotať • obmotať • ovinúť • oviť • obvinúť • obviť (obyč. bez pevného spojenia, bez uzla a pod.): o(b)krútiť, o(b)vinúť, o(b)motať si hlavu šatkou, uterákom • oviazať • poviazať • hovor.: ofačovať • zafačovať (opatriť obväzom): oviazať, poviazať ranenú ruku; celého ho ofačovali, zafačovali • poobväzovať • pofačovať (postupne, viac vecí)
okrútiť p. obopnúť, omotať
omotať umiestniť motaním dookola niečoho; takýmto spôsobom niečo obaliť • obmotať • okrútiť • obkrútiť • otočiť • obtočiť: omotať, obmotať špagát okolo škatule; okrútiť, obkrútiť nohy onucami; otočiť, obtočiť hlavu uterákom • ovinúť • obvinúť • oviť • obviť (vinutím): ovinúť, oviť šál okolo krku; obvinúť, obviť strom lykom • kniž. zviť (Matuška) • obviazať • oviazať • previazať (viazaním) • ofačovať • pofačovať (ranu) • opriasť • obsnovať • osnovať (pradivom, vláknom): pavúk opriadol pavučinou luster; ihla obsnovaná niťou • opliesť (pletivom): plot oplietli pichľavým drôtom • expr. opantať: opantal sa reťazami • zapriasť • zasnovať (omotať vláknom, pradivom): mucha zapradená do pavučiny • zabaliť: hlavu si zabalila do teplého šálu • pookrúcať • poobkrúcať • poobtáčať • poopletať • pooplietať (viackrát, postupne, viac vecí)
zabaliť 1. dať na niečo obal, dať do obalu • hovor. zapakovať: zabalili, zapakovali mi tovar do jemného papiera • zaobaliť • obaliť: novú knižku si hneď (za)obalí do novín • zakrútiť: zakrútil si desiatu do servítky • zbaliť • hovor. spakovať (urobiť balík, dať veci do balíka): Z(a)baľ, spakuj si veci a choď domov! • pobaliť • hovor. popakovať (viac vecí al. všetko)
2. dôkladne niečo ovinúť niečím (obyč. na ochranu pred vonkajšími vplyvmi) • zakrútiť • zavinúť: vyjdúc z vody sa zabalila, zakrútila, zavinula do deky • okrútiť • zatočiť • zamotať: vlasy si okrútila, zatočila, zamotala do uteráka • expr.: zababušiť • zababúliť • zababoliť • zahúliť (priveľmi, teplo obliecť): zababuší dieťa do perinky • expr.: zachuchliť • zachumlať (rýchlo a neporiadne): zachuchlila, zachumlala si hlavu do šatky • expr. zabundať: hlava zabundaná v ručníku • pozabaľovať • poobaľovať (niekoľkokrát, dôkladne zabaliť jednu al. viac vecí)
zviazať 1. viazaním spojiť (dve al. viacero častí) a utvoriť tak celok • zaviazať: zviazať konce špagáta; z(a)viazať šnúrky na mašličku; z(a)viazať snop obilia • vyviazať: vyviazať obilie do snopov • zakosíliť • zauzliť (zviazať uzlom): niť treba pevne zakosíliť, zauzliť • zatiahnuť (niečo uvoľnené): zatiahnuť si pevnejšie mašľu • uviazať • priviazať (viazaním upevniť, pripevniť): psa uviazať, priviazať na reťaz • previazať (niečo cez niečo): previazať balíček mašľou • stiahnuť • opásať • prepásať (viazaním okolo niečoho spojiť): stiahnuť prúty do zväzku; opásať, prepásať štôs kníh motúzom • obkrútiť • okrútiť • obviazať • oviazať (niečím): o(b)krútiť, o(b)viazať balík špagátom • poviazať • pozväzovať (postupne zviazať): snopy treba rýchlo poviazať, pozväzovať
2. dať do pút a tým obmedziť voľný pohyb • spútať • sputnať • zaputnať: zviazať, spútať niekomu nohy, ruky; sputnali, zaputnali ho do reťazí • poviazať • poputnať • posputnávať (postupne, viacero jednotlivcov): zločincov chytili pri čine a hneď ich poviazali, poputnali • oputnať • opútať (ruky, nohy)
3. p. spojiť 2, zjednotiť
okrútiť, -i, -ia dok. (čo okolo koho al. čoho; čo do čoho, čím) omotať, ovinúť, obkrútiť, zakrútiť: Okrútil okolo hrdla šál. (Taj.) Chytili šnúru a okrútili ju okolo Ďura. (Kuk.) Okrútila ruky po lakeť do zástery. (Kuk.) Miloš si vyvážil šípik, drôtom okrútil na hrubšom konci. (Rys.)
● o. (si) niekoho okolo prsta úplne ovládnuť, podmaniť si niekoho;
nedok. okrúcať, -a, -ajú
|| okrútiť sa
1. (okolo čoho, okolo koho) omotať sa, ovinúť sa, obkrútiť sa: Korbáč okrútil sa jej okolo hrdla. (Ondr.)
2. (do čoho, čím) zamotať sa do niečoho, ovinúť sa niečím;
okrútiť dok. csl omotať, ovinúť niečím, zabaliť do niečoho: Uš takuo väčuo (dieťa) nosievalo šatku okolo hlavi okruťenú (Žaškov DK); Tam som naťiahou̯ na sebä, čo som mau̯ a okrúťiu̯ som sa (Ležiachov MAR); Neví sa ani pekne orúcit do ručníka na šopku (Červeník HLO); Vlasi śe okruceľi na jednu deščičku (Kokšov-Bakša KOŠ); Ľem voňi me okruciľi do dekoch (M. Kazimír TRB); Vzala belu plachtu, okrucela śe a išla strašidz dzeci (Sokoľ KOŠ) F. okrúťila si ho kolo palca (Jasenová DK), okrúťila si ho okolo prsta (Lapáš NIT) - úplne ho ovládla, podmanila si ho; dá sa okolo prsta okrúcit (Bošáca TRČ) - dá sa ľahko ovplyvniť, ovládnuť, podmaniť; zvoňedz ako okrúťení šaťienkou (Zázrivá DK) - majúci tupý (nevýrazný) tón
okrúcať, okrucovať p. okrútiť
okrútiť dk čo do čoho, čím omotať, ovinúť niečo: w Tepliczach kedikolwek s kupela windess, teplu ruku s tu mastju mastj a tak namastjenu do tepleg ssati okrutj (RN 17.-18. st); do opony melo biti okrutene negswetegsse telo mrtwe Pana nasseho Gežisse Krysta (MS 1758); (mládenec) prowas ten, s nimž bratri wodu tahali, z wedra strhel a s njm holé swé telo od ledwý až do krku okrútil (VP 1764); wezmy ssatu, z kteru mužess dobre obwinut nohu, do toho namoč, okruc dobre nohu (NN 18. st); okrúcať, -ovať ndk: walky, co platno na ne okrucagy (BYTČA 1614); na nyty, s kterimi se pečene okrucalj, den 5 (ŽILINA 1693-94); obtorqveo: okrucugem, zakrucugem, otáčám, zwjgam; retorqveo: okrucugem, zakrucugem (KS 1763); kdiss ale weter ostri duge, tim wecmy (plášť) kole sebe okrucugeme (SJ 1765); okrútiť sa dk omotať sa, ovinúť sa: plod tento na hlawu mu wskočil, okolo ssige se mu okrutil (SP 1696)