okríknuť -e -u -kol dok. skríknutím napomenúť: o. deti, psa; vydrž!, o-l ho;
nedok. okríkať -a, okrikovať
okríknuť -kne -knu -kni! -kol -kla -knuc -knutý -knutie dok.
okríkať -ka -kajú (ne)okríkaj! -kal -kajúc -kajúci -kaný -kanie, okrikovať -kuje -kujú (ne)okrikuj! -koval -kujúc -kujúci -kovaný -kovanie nedok. (koho, čo) ▶ zvýšeným hlasom, krikom dôrazne vyjadrovať nespokojnosť, nesúhlas s konaním niekoho, napomínať niekoho, hrešiť, karhať: neustále ho museli o.; deti často okríkame; tréner nervózne okrikuje hráčov; neokríkajte ich toľko!; na schôdzi sme sa navzájom len okríkali a k riešeniu sme sa nedostali; hneď všetkých zlostne okrikoval a poúčal; Fuj! Poškriabeš dvere, – okrikuje psa, ktorý veselo šteká a driape sa do okienka. [K. Lászlová]; Cyklisti kľučkujú po úzkej ceste a okrikujú sa, až kým nezmiznú za nízkym horizontom. [S. Lavrík] ▷ dok. ↗ okríknuť
okríkať sa -kajú sa (ne)okríkajte sa! -kajúc sa -kajúci sa -kanie sa, okrikovať sa -kuje sa -kujú sa (ne)okrikujte sa! -koval sa -kujúc sa -kujúci sa -kovanie sa nedok. (na koho) ▶ ostro, prudko, zvýšeným hlasom niekomu niečo hovoriť, rozkrikovať sa na niekoho: keď nemajú náladu, okríkajú sa hrubo na slúžku; Mládenec má mater detsky rád aj teraz, keď má už osemnásť rokov, je k nej úprimný, neokrikuje sa na ňu ako iní mládenci. [L. Ťažký] ▷ dok. ↗ okríknuť sa
okríknutie -tia -tí s. ▶ zvýšeným hlasom, krikom dôrazne vyjadrená nespokojnosť, nesúhlas s konaním niekoho, napomenutie, vyhrešenie, pokarhanie: zlostné, hrubé o.; ozvalo sa ostré o.; po niekoľkých okríknutiach nastáva v miestnosti ticho; Magda bola zvyknutá na úprimnosť. Toto okríknutie a tajnostkárstvo podráždilo jej zvedavosť. [K. Lászlová] ▷ ↗ i okríknuť
okríknuť -kne -knu (ne)okríkni! -kol -kla -knuc -knutý -knutie dok. (koho, čo) ▶ zvýšeným hlasom, krikom dôrazne vyjadriť nespokojnosť, nesúhlas s konaním niekoho, napomenúť niekoho, vyhrešiť, pokarhať: zlostne, podráždene, hlasno niekoho o.; vtom ostro okríkne psa; okríkol deti, aby mu už dali pokoj; nikdy v živote ma takto neokríkol!; hlasné okríknutie je pre koňa trestom; Prestaň už tárať! – okríkol ho Vilo. [J. Balco]; Keď sa dačo spýtam, okríkne ma, aby som nepchal nos do jej vecí. [K. Jarunková] ▷ nedok. ↗ okríkať, okrikovať
okríknuť sa -kne sa -knu sa (ne)okríkni sa! -kol sa - kla sa -knuc sa -knutie sa dok. (na koho) ▶ ostro, prudko, zvýšeným hlasom niekomu niečo povedať, rozkríknuť sa: okríkne sa na chlapcov, aby boli ticho; staraj sa o seba, zlostne sa na mňa okríkla ▷ nedok. ↗ okríkať sa, okrikovať sa
okríknuť skríknutím, krikom napomenúť, vyjadriť nesúhlas, hnev a pod. • obkríknuť (niekoho) • obkríknuť sa (na niekoho): okríkol deti, aby mlčali • expr.: ohriaknuť (niekoho) • ohriaknuť sa • obhriaknuť sa (na niekoho) • obrýknuť (niekoho) • obrýknuť sa (na niekoho) • zarevať • zrevať • zakričať • skríknuť (na niekoho): zakričali, skríkli na nás, aby sme cudzie nebrali • rozkričať sa • rozkríknuť sa (na niekoho): bez príčiny sa na nás rozkričal, rozkríkol • expr. zarútiť (Timrava): surovo zarútiť niekoho • zried. zaseknúť (Kukučín) • expr.: zahriaknuť • zakríknuť • zavrátiť (krikom obyč. umlčať): nezniesol odpor, každého zahriakol, zavrátil, zakríkol • osopiť sa • expr.: oboriť sa (na niekoho) • nár. ocapiť sa (Šikula) • skočiť (do niekoho) • vyskočiť (na niekoho) • vyrútiť sa (na niekoho) • obuť sa (do niekoho) • hovor. expr. zhurtovať (na niekoho; ostro niekomu niečo povedať, prudko slovne zareagovať): skočil do mňa, vyskočil na mňa hrubým spôsobom; bezdôvodne sa na nás vyrútil
osopiť sa prudkým, ostrým spôsobom (obyč. s hnevom, výčitkou a pod.) niekomu niečo povedať • expr.: oboriť sa • vyrútiť sa: zlostne sa osopil na okolostojacich; oboril sa, vyrútil sa na mňa, aby som nezavadzal • hovor. expr. obuť sa (slovne do niekoho) • expr. zahartusiť: Otec zahartusil: daj mi už pokoj! • expr.: skočiť (do niekoho) • vyskočiť • vyletieť (na niekoho): podráždene na mňa vyskočil • expr.: pustiť sa • nanosiť sa (do niekoho): z ničoho nič sa pustila, nanosila do mňa • napadnúť (slovne): napadol prednášateľa, že nevraví pravdu • okríknuť • obkríknuť (niekoho) • obkríknuť sa (na niekoho) • expr.: obrýknuť (niekoho) • obrýknuť sa (na niekoho) • ohriaknuť (niekoho) • ohriaknuť sa • obhriaknuť sa (na niekoho; krikom vyjadriť nesúhlas, hnev a pod.) • expr. zried. zobrykovať sa (Šoltésová) • skríknuť • zakričať (na niekoho) • expr.: zrevať • zarevať • zahrmieť (na niekoho): skríkol, zreval, zahrmel na syna, že nedodržal sľub • hovor. expr.: zhurtovať: zhurtovali na nás, aby sme mlčali • expr.: vybrechnúť • vyšteknúť • zhavknúť (na niekoho)
umlčať prinútiť mlčať; nedovoliť prejaviť sa (najmä rečou) • expr.: učušať • učuškať: v prúde reči ho rázne umlčali; učušala, učuškala dieťa bozkom • zahriaknuť • zakríknuť • zavrátiť (ostrým slovom zaraziť reč): chcel protestovať, ale ho zahriakli, zakríkli; v diskusii netaktne zavrátil protivníka • expr. zapchať ústa (niekomu) • fraz. expr. prištipnúť jazyk (niekomu) • okríknuť (skríknutím napomenúť al. vyzvať k mlčaniu): Okríkni psa, aby neštekal! • hovor. expr. usadiť • hovor. expr. uzemniť (prinútiť mlčať použitím silného argumentu, vtipného výroku a pod.): nedá sa tak ľahko usadiť; uzemnili ho svojou odpoveďou • expr. zried. ukričať (obyč. mocensky): celú mladú generáciu ukričali
p. aj utíšiť
okríknuť (nár. i okríknuť sa), -ne, -nu, -kol dok. expr. (koho, nár. i na koho) zakričať na niekoho, kričaním sa na niekoho oboriť al. ho pokarhať, krikom niekoho zahriaknuť: „Myslíte, že to bolo pekné?“ okríkla ju Betka. (Kuk.) (Mati) neľútostne okríkla pacholiatko. (Vans.) Poslúchol moje okríknutie. (Jes-á) Okríknem sa na chlapca podráždená. (Tim.);
nedok. okrikovať (nár. i okrikovať sa), -uje, -ujú, zried. i okríkať, -a, -ajú
okríknuť i okriknúť dok. 1. zahriaknuť krikom: Ňemóresňího sina musela maťi často okríknut (Králiky BB) 2. privolať zakričaním, zavolať: Potom ma prídz okriknút, pójdzeme sa pozret (Bzince p. Jav. NMV) 3. skríknuť, zavolať: A potom okríkeu̯, že „palica, pardon``! (Jablonové MAL)
okriknúť dk koho, čo (čím) zakričať na niekoho, niečo, okríknutím napomenúť, zahriaknuť niekoho, niečo: kdy Pan ho tak okrikl, wyprawuge se, že se Ssawel bal a trasl (SP 1696); (Pane) okrikni wetri y wlny, at se diabel, wrah pekelny w swich predsewzeti zastidj (KK 1709); aspere allocutus est hominem: zle mu mluwil, slowi ostrými domlúwal, prjsnými slowi trestal, horkými, twrdými, sstjplawimi ho okriknul (WU 1750); na swadbu bes rucha swadebneho prissol, kde ho (čeľadníka) zapatric kral okriknul a rekel (SJ 18. st); okríkať, okrikovať ndk: pritomni biwssi swedek y okrikaicže p. Zruba, cžo robi (SKALICA 1739); okrikal gu (vdovu) Kristus Pan, nedal plakatj (KT 1753); clamore excipio: okrjkám; acclamo: pokrikugem, okrikugem; acclamito: často okrikugem, pokrikugem (KS 1763); okríknuť sa dk na koho kričaním sa oboriť na niekoho: a tak potem sluzebnyk pana Paulow okrykel se na nie (D. MOTEŠICE 1584); tu okrikna se predykant dj (DuH 1723); ktery predcházali, okrikali se nan, aby (slepý) mlčal (Le 18. st); okríkať sa, okrikovať sa ndk: (trpezlivý) se nerozhorljwa na pomstu, aniz se prudko neokrikuge na žadneho (KoB 1666); ale nemal žadneho w zastupu, kteri by lasku k nemu preukazal a u Krista J. zanho se primluwal, ano, geste sa okrikaly nan, aby mlčal (KP 18. st)