okradnúť -e -ú -dol dok. kradnutím pripraviť o majetok ap., obrať, olúpiť: o. príbuzných o dedičstvo, o-tý majiteľ auta; o. o posledný groš o všetko;
pren. expr. o. niekoho o čas, o pokoj vziať mu čas, pokoj;
nedok. okrádať -a
okrádať -da -dajú (ne)okrádaj! -dal -dajúc -dajúci -daný -danie nedok.
okrádať -da -dajú (ne)okrádaj! -dal -dajúc -dajúci -daný -danie nedok. 1. (koho, čo (o čo)) ▶ neoprávnene si prisvojovať cudziu vec, cudzí majetok; páchať trestný čin krádeže; spôsobovať niekomu škodu, neprávosť, ujmu, nepoctivo konať: syn. kradnúť: o. dôverčivých ľudí, rodinu o peniaze, o majetok; nedáme sa viac o.!; špekulanti okrádajú klientov o úspory; okrádali cestujúcich o cennosti; Nebudem sa predsa na nich usmievať, keď nás otvorene okrádajú. [V. Krupa]; Podvodníci okrádajú štát neplatením DPH. [Sme 2009] 2. expr. (koho o čo) ▶ odvádzať od dôležitej činnosti, pripravovať niekoho o niečo, brať niekomu niečo; syn. oberať: o. zamestnancov o čas, o spánok; starosti, stres okrádajú človeka o pokoj, o energiu, niekedy aj o zdravie a chuť do života; úzkosť ju okrádala o radosť ▷ dok. ↗ okradnúť
okradnúť -dne -dnú (ne)okradni! -dol -dla -dnúc -dnutý -dnutie dok. 1. (koho, čo (o čo)) ▶ neoprávnene si prisvojiť cudziu vec, cudzí majetok; spáchať trestný čin krádeže; spôsobiť niekomu nepoctivým konaním škodu, neprávosť, ujmu: o. turistov o všetky peniaze a doklady; o. štát na daniach; zlodej okradol cestujúcu o mobil; muža okradli na hlavnej stanici; dával pozor, aby ho niekde neokradli; vzrástol počet okradnutých občanov; Chuligán! Za bieleho dňa chcel okradnúť bezbrannú ženu! [Sln 1976] 2. expr. (koho o čo) ▶ odviesť od dôležitej činnosti; pripraviť niekoho o niečo, vziať niekomu niečo; syn. obrať: o. niekoho o čas, o detstvo, o úspech; bývalá žena ho okradla o pokoj i spánok; Alzheimerova choroba okradne človeka o osobnosť; [...] tá lakomosť ho okradla o rozum aj chuť. [R. Sloboda]; Matka začne žiarliť na manželku, cíti sa okradnutá, odstrčená. [J. Beňo] ▷ nedok. ↗ okrádať
drancovať spôsobovať skazu a násilím pripravovať o majetok • plieniť • pustošiť: vojská drancovali, plienili naše dediny • ničiť • expr. nivočiť (vo veľkej miere): krajina nivočená cudzími nájazdmi • okrádať • vykorisťovať (spôsobom, ktorý umožňuje spoločenský systém): páni okrádali chudobu • lúpiť • zbíjať (lúpežne): bandy zbíjali na cestách • hovor. brakovať • expr.: drať • zdierať • rabovať • hovor. expr. pľundrovať: vojaci rabovali po domoch
kradnúť neoprávnene si prisvojovať, dopúšťať sa krádeže • odcudzovať: kradnú, odcudzujú z poľa úrodu • okrádať • expr.: odierať • zdierať (krádežou pripravovať niekoho o peniaze, o majetok): okrádať kupujúcich • pren. expr. šklbať: šklbať zákazníkov • rozkrádať (postupne si prisvojovať z cudzieho majetku): v podniku rozkrádali súčiastky • hovor. kmíniť • expr. poťahovať: poťahuje, čo môže • zbíjať • lúpiť • lúpežiť • hovor. zbojníčiť (prepadať a násilím brať): zbíjať, lúpiť po nociach • kniž. koristiť: vo vojne mnohí lúpili, koristili
lúpiť brať majetok s použitím násilia • zbíjať: zbojníci lúpili, zbíjali v lese • lúpežiť • hovor. zbojníčiť: lúpežiť, zbojníčiť na cestách • prepadávať: v noci prepadávať chodcov • drancovať • plieniť • pustošiť • expr. rabovať (obyč. v krajine): vojaci drancovali, rabovali v dedine, po domoch • kradnúť • okrádať (lúpiť potajomky): zlodeji kradnú vo vlakoch; lupiči okrádajú pocestných • expr. zdierať (vo veľkej miere): bezohľadne zdieral svoje obete
okrádať p. kradnúť
vykorisťovať (bezohľadne) vo svoj prospech využívať obyč. výsledky cudzej práce • exploatovať: vykorisťovanie, exploatovanie detí • zbedačovať • ožobračovať • fraz. prinášať na mizinu (oberať o majetok): zbedačovať, ožobračovať chudobný ľud • expr.: zdierať • žmýkať • vyciciavať: banky zdierajú, žmýkajú veriteľov • okrádať • expr.: obdierať • drať: okrádať, obdierať bezmocných; derú nás z ostatného • úžerníčiť (vykorisťovať úžerou)
okradnúť, -ne, -nú, -dol, -nutý dok.
1. (koho, čo, koho o čo) niekomu niečo neoprávnene vziať, poškodiť niekoho: o. niekoho o peniaze, o majetok; Zaoberali ste sa už dávnejšie myšlienkou, že okradnete spolok? (Stod.)
2. expr. (koho o čo) pripraviť, obrať niekoho o niečo: o. niekoho o (drahocenný) čas; Radosť z bratovho príchodu okradla ho o opatrnosť. (Heč.);
nedok. okrádať, -a, -ajú
okrádať nedok. (okrédať) strsl, zsl oberať niekoho o niečo, kradnúť: Aľe to ňie oplanstvo, chudobní nárot takto okrédať? (Dol. Lehota DK); Okrádal každého! (Koniarovce TOP)
okrédať p. okrádať
okradnúť, okrásť dk koho kradnutím pripraviť o majetok, obrať, olúpiť: prissel ke mne mlowice: Muog mily pane dworsky, okradli mne (TRENČÍN 1614); kazdj te posskubne, kde muze, okradne, radneg ze doma sedeg (BV 1652); gegiho muza spolu y z gegima ditkamy okradel a okminil (SKALICA 1729); (hospodár), ktery kdiby wediel, w kteru hodinu zlodieg okrastj ho prigde, bedlil bj, nedal bj podkopawatj komore sweg a sebe okrastj (KT 1753); (Katerina) mnya tu w Mariatelu nelen odessla a zanechala, ale pritom mnya okradla (MARIANKA 1798); okrádať, okradávať, okradzovať ndk: bljžnyho sweho lsty a ffalsem okradawal (SLK 1641-57); čo se ony domniwagu, ze ya w tom oswyczenost pana groffa okradam (BÁNOVCE n. B. 1730); diripio: okradám, oblupugem, wylupugem; compilo: kradnem, ukrádám, oblupugem, wylupežugem (KS 1763); (fatens) ag slichal častokrate, že Adam Holeczy otca sweho Andreasa Holeczy okradal (L. MIKULÁŠ 1770); aby ste geden druheho neokradawali, abi ste cuze weci nepogimali (SlK 1766-80)