okoloidúci
I. príd. kt. ide okolo: o-i turisti, o. autobus
II. okoloidúci m. kto ide okolo: nevšímať si o-ch
okoloidúci -ceho pl. N -ci G -cich m.
okoloidúci -ca -ce príd.
okoloidúci -ceho pl. N -ci G -cich m. ▶ kto ide, kráča, pohybuje sa v bezprostrednej blízkosti niekoho, niečoho: pútať pohľady, pozornosť okoloidúcich; rozdávať letáky okoloidúcim; pomoc privolal náhodný o.; Nikto z okoloidúcich si nedal ujsť príležitosť, aby sa neblysol svojím chabým ostrovtipom. [V. Bednár] ▷ okoloidúca -cej pl. N -ce G -cich ž.: neznáma o. sa tvári úplne nevšímavo
chodec človek idúci, chodiaci pešo: osamelý chodec • peší: priechod pre chodcov, pre peších • okoloidúci (kto ide okolo): nevšímať si okoloidúcich • zried. pasant (Vajanský)
okoloidúci kto ide okolo: pozerá z obloka na okoloidúcich • kniž. pasant • chodec (kto ide pešo): chodci mu kývali na pozdrav
okoloidúci, -a, -e príd. ktorý ide, kráča okolo niekoho al. niečoho, prechádzajúci popri: o. muž, o. chodec;
spodst. okoloidúci, -eho m. kto ide, kráča okolo niekoho al. niečoho, chodec: Otec vyjde si pred bránu a díva sa na okoloidúcich. (Al.)