okolie -ia s. oblasť, priestor okolo niečoho al. v blízkosti niečoho: o. školy, na o-í Nitry, bolesť v o-í ucha, prispôsobiť sa o-iu; hláskové o.
okolie -lia s.
okolie -lia -lí s. 1. ▶ istá (geografická) oblasť, priestor okolo niečoho al. v blízkosti niečoho, krajina: blízke, široké o.; o. obce, mesta; najlepšia reštaurácia v celom, na celom okolí; chodili po vzdialenom okolí; obdivovali sme upravené okolia chát; Zmenili sa napríklad veci v mojom bezprostrednom okolí. [P. Karvaš]; Na leto uvažovala o práci v Taliansku, ale hľadá si intenzívne aj niečo na okolí. [NB 2008] v blízkosti, v susedstve ▷ hist. Hornouhorské slovenské okolie územnosprávna jednotka v rámci Uhorska požadovaná v dokumente Memorandum národa slovenského na Memorandovom zhromaždení v Turčianskom Svätom Martine v r. 1861 2. iba sg. ▶ ľudia tvoriaci isté prostredie, istú konkrétnu situáciu v blízkosti, okruh: najmúdrejší človek v mojom okolí; dôležitá podpora okolia a rodiny; obáva sa negatívnej reakcie okolia; svojím optimizmom nakazil celé svoje o.; boli vystavení tlaku okolia 3. ▶ malá priestorová vzdialenosť, bezprostredná blízkosť: bolesť v okolí žalúdka, srdca; o. očí a úst mu pokrývajú vrásky
kraj1 1. miesto najviac vzdialené od stredu • okraj • pokraj: zastaviť sa na kraji, na okraji, na pokraji lesa • koniec: na kraji, na konci mesta • začiatok: preberieme to pekne od kraja, od začiatku • krajnica (pás tvoriaci okraj cesty): spevnené krajnice vozovky
2. ohraničená časť zemského povrchu: lesnatý kraj • krajina: úrodná krajina • príroda (voľný kraj mimo ľudských obydlí): ísť na prechádzku do prírody • územie: chránené územie • oblasť: vinárska oblasť • okolie • nár. okolica: v celom kraji, okolí, v celej okolici nenájdeš lepšiu nevestu • pôda: rodná pôda • končina: neobývané končiny • kút: odľahlý kút • kniž. región • vidiek (kraj mimo mesta, obyč. hlavného): bývať na vidieku
3. p. vlasť
oblasť 1. časť zemského povrchu vymedzená z rozličných hľadísk (geografického, ekonomického, administratívneho a pod.) • územie (obyč. nie presne ohraničené): oblasť, územie za polárnym kruhom • krajina • kraj • kniž. región (územie ako zemepisná oblasť): južný región, kraj štátu; nížinatá krajina • zóna • pásmo (oblasť v podobe ohraničeného pruhu): zóna, pásmo kosodreviny • areál (s prirodzeným zjednocujúcim činiteľom): areál výskytu plesnivca • končina (miesto na zemi): neobývané končiny Grónska • revír (oblasť vymedzená na istú činnosť): bohatý poľovný revír • rezervácia (chránená oblasť) • okolie (oblasť okolo niečoho): v okolí Devína rastú vzácne rastliny • zastar.: okres (Štúr) • okrštek
2. vymedzený priestor činnosti, pôsobenia, záujmu a pod. • okruh • úsek • sféra: pracovať v oblasti, v okruhu, vo sfére kultúry; oblasť, úsek ideológie, administratívy • odbor (špecializovaná oblasť pracovnej činnosti): odbor ekonomiky • pole: pracuje na poli vedy • odvetvie (špeciálna oblasť národného hospodárstva): odvetvie priemyslu • disciplína: vlastivedné disciplíny • hovor. fach • rámec: rámec výroby • odb. rovina (súhrn prvkov tvoriacich celok): v rovine hospodárskych vzťahov • svet: citový, myšlienkový svet • kniž. ríša: ríša rozprávok
okolie 1. (geografická) oblasť okolo niečoho, v blízkosti niečoho • prostredie: krášliť svoje okolie, prostredie • kraj • krajina (v blízkosti): preskúmať kraj, krajinu • blízkosť • susedstvo (najbližšie okolie): v blízkosti, v susedstve školy je park • oblasť: jazerá v oblasti Senca • nár. okolica: v širokej okolici nenájdeš súcejšiu ženu
2. p. okruh 1, prostredie 1
okruh 1. skupina ľudí s rovnakými záujmami • kruh: okruh, kruh čitateľov poézie • stred: vybrať si zástupcu zo svojho stredu • svet • prostredie • okolie: pohybovať sa vo svete, v prostredí obchodníkov, bankárov; to sú ľudia z tvojho okolia
2. p. oblasť 2
prostredie 1. súhrn podmienok, v ktorých niečo existuje, v ktorých sa niečo koná • klíma: harmonické rodinné prostredie, harmonická rodinná klíma • ovzdušie: kamarátske ovzdušie • pomery: politické pomery • okolnosti (jav, ktorý podmieňuje, ovplyvňuje iný jav): na to nie sú priaznivé okolnosti • situácia (súhrn okolností): v tejto situácii sa nedá pracovať • atmosféra (stav istého prostredia): slávnostná atmosféra • pôda: stretnúť sa na domácej pôde, pripraviť pôdu na rokovanie • okolie: vplývať na svoje okolie • kniž. milieu [vysl. -ljo˝]: kultúrne milieu • zried. okružie (Rázus) • odb. médium: kvapalné médium
2. p. okolie 1
okolie, -ia str.
1. oblasť, kraj, územie okolo nejakého strediska: o. mesta; v o-í Trnavy, Bratislavy; blízke, ďaleké, široké o.; chodiť po okolí; Bolo počuť cengot zvonca, tu niekde v okolí (Fel.)
2. prostredie, ktoré niekoho al. niečo obklopuje: Výborne zapadol do svojho okolia. (Vám.) Príroda prispôsobuje farbu hmyzu farbe okolia. (Jes.)
okolie s. 1. strsl, zsl oblasť okolo niečoho al. v blízkosti niečoho dediny: Potom povedaľi, že to boľi voľáki, že íh bolo viacej, takí vrašci, to sa rozišľi po tonto okolí (Lišov KRU); To boli jarmeki šetkíh mestách po okoľí (Podmanín PB) 2. lipt ojed. inofarebný pás v dolnej časti vonkajšej steny, obrovnávka: Iďem okolia popackať (Bobrovec LM)
okolie [-í, -é] s čo je okolo, okolný priestor: učedlnicy srozumewsse tomu utekly do mest likognienskich a do toho okoly (Le 1730); mnostwj lidu na okolj morskem k gednomu mjstu haufne se hrnacjho gsme spatrili (PT 1796); prišli obodwogi s celého toťižto efezkého okolá (BN 1796); circumferentia, athmosphaera: okolj vel okolé (PD 18. st)