oker okra L -i m. hnedožltá farba; hnedožlté farbivo;
okrový príd.
oker okra L okri m.
oker okra L okri pl. N okre m. ⟨gr.⟩ 1. geol., miner. ▶ zmes oxidov železa s ílom a pieskom žltej al. hnedej farby, ktorá vzniká pri procesoch zvetrávania a používa sa ako farbivo, pigment: pridať do farby o. 2. ▶ hnedožlté sfarbenie, hnedožltá farba: svetlý, tmavý o.; vo farebnej škále prevládali okre a zemité tóny; V záplave zelení a okrov vyžaruje žltá farba so všetkými nuansami. [LT 2000] 3. miner. ▶ práškovitá až zemitá zmes rôznych minerálov väčšinou svetlých až svetložltých farieb (napr. goethit, hematit): používaním obrúsený kus okra; vápenatý sediment s obsahom železitých okrov; v usadeninách sa našlo 75 kusov okra rozličných odtieňov
oker -kra m. ‹l < g› nerastné al. umelé farbivo žltej až hnedej farby: miner. okry nerastné zlúčeniny niektorých kovov žltohnedých odtieňov, používané ako farbivo;
okrový príd. vyrobený z okra; majúci farbu ako oker: o-é farbivo; archeol. o-é hroby v ktorých je kostra posypaná žltohnedými (okrovými) farbivami;
okrovo prísl.
oker, okra, 6. p. okri m.
1. min. druh nerastu, bizmutová ruda;
2. druh žltohnedého farbiva;
3. žltohnedá farba, žltohnedé sfarbenie;
oker m. stol. žltohnedá farba: Oker je takej hňedej barvi (Ban. Štiavnica); F stolárčiňe sa v minulosťi najviac prauchuvau̯ oker (Pukanec LVI); Jasno žutá barva sa menovau̯a francúskí okr (Hlboké SEN)
ogr p. oker
ocher p. oker
oker [ocher], ogr m lat/gr čiernohnedá al. žltá zemina, ocher: sol, lyadek, ogr (:žlta zem:), s ktereg žltu barwu prawya, wlchkosti rudnye se zowu (KoB 1666); sůl, síra, pozlatka, ogr (KoA 17. st); zeme, která se ocher aneb ogr gmenuge, býwá černobrná aneb žlutá (BH 1798)