oko s
1. guľovitý orgán zraku uložený v hlave: komu vsta aneb nos, oczy, jazyk aneb vssy, anebo nohy, ruce by obrubili (ŽK 1473); to sme slyssaly, ale sme očyma newideli, byl-ly ho (Jiríka Husera), čy ny (TOPOĽČANY 1554); yak stie W. M. sami očima swymi widiely (KROMPACHY 1597 DSJ); turopolianskyho gaydosse syn plessywy gest a na gedno oko slepy (B. ŠTIAVNICA 1613); conniveo: oczima mikam, dopussczam (VT 1648); swoyma očyma widel fatens mnohokrat; mocz pepre gest prytahugicy, rozplywagicy, stieragicy zatmene očy (HL 17. st); chto lyem mnye vidzi, mnye se podrásnyá, kivá y hlavu, klyépká z otsami zlima (DŽ 1752); oculis immbilitus contueor: wytresstugem oči; fulminare oculis: očima gjskryti (KS 1763);
x. pren oko nebies, sveta slnko: slunce od predkůw nassých nazwáno bylo prjčina radosti, oko swěta, studnica žiwota (MPS 1777); ach gag - odpoweda oko nebesuw, slunce - oplakawam hrissnika mizerneho a slepeho (MK 18. st); abichme Pismo sw. bedliwe, pozorne a powažliwe čtely, genom ne gako nowinky očima prebehly (Le 1730) letmo, zbežne prečítali
L. belosť v oku, bielok v oku beľmo: album oculi: bjelek w oku (KS 1763); albugo: bělost w oku, bělmo (CL 1777); ga ale nakolko budem mocti ciuk aneb belmo z očuw wassich tuto wam zwlečiem predložice totissto otasku (MS 1758) vyvediem z trápenia, ukážem pravdu; sklené oči okuliare: ambrožka zrak wostrý nawracuge a mnozy sau swedkowe, kteriž nemohsse prwe čysty bež ocžj sklennich a dobre widěty, kdiž vžiwaly tohoto swetlyku, čystě samy od sebe widely y čtly, takže giž wice sklenných ocžý nepotrebowaly (MT 17. st); conspicilium: okulari, sklenné oči (KS 1763)
F. oči obťažiť, obkúčiť snom uspať, zaspať; sen pripadá na oči o zaspávaní; sen uteká od očí o bdení: oči gegich nebywagi snem obkličene; mnohy člowek obrati oči swe na kancel, ale, ay, pripada sen na oči (SP 1696); oči gegich bilj obtižene snem (Le 1730); dost we dne horka a upeku slunečneho, w nocj pak zimy a mrazu wistal sem, utikal sen od otčj mich (KT 1753); oči uvrhnúť, obrátiť, zavesiť na koho, čo zahľadieť sa, (upreto) sa pozrieť, zamerať pozornosť na niekoho, niečo: kdyby geden každý fassankownjk, geden každý hrjssnjk oči swé na krucifix Krysta Gežjsse vwrhel (MP 1718); ponewadž Buh na takowu newinnu obeť swe očy obracy (Le 1730); figere obtutum in rem: zawesiti oči na ňečo (KS 1763); oči zaslepiť, zamydlovať, obviazať komu oklamať, klamať niekoho: glaucoma obijcio: mamjm, zamydlugem očj; alicui doctis dolis glaucomam ob oculos obijcere: nekomu w ňekterég weci s podwodnu bárwu očj obwázati (KS 1763); wesstica očy mu (kráľovi Saulovi) zaslepila, gako take, djabolske osoby čina (SlK 1766-80);
x. práv pozvať koho v oči vyzvať niekoho, aby sa dostavil na súd, na súdne konanie: tehdy pozwaly Wrtek a Sswab, Swec trzi bozenikow y pozwaly Petrasse take w oczi (ŽK 1453); (jeho) oči sa otvoria niekto získa späť stratený zrak: namaž oči geho z žlutí tégto ryby, nebo weď, že sa hneď otewrú oči geho a uwidj otec twúg swetlo nebéské (KB 1757); tak mi w tom dala polyčok, až mi w očach mrklo (S. ĽUPČA 1613) zaiskrilo sa v očiach; Marya, když wssecke oči giž byla wyplakala silno sa vynariekala; gmeno Zachariass znamena takeho čloweka, ktery Hospodina wždycky ma pred očima swyma na pamäti (SP 1696); hnedki na druhi dyen rano fatens počal zle bity na oči, tak že od tich miest temer pres wsseczku zimu na oči nyist nyewidyel (KRUPINA 1726) ochorel očnou chorobou; pretwarene a na oko wlepene pratelstwo gest duplowana nesprawedliwost (Le 1730) predstierané; i nygdá zo mnye otsi szwe nyezéjme neodvráti; vsitké boszké prawa tsiszté joho szlová, bo otsi osvetzujú dávajú poznať, obsahujú utajenú pravdu (DŽ 1752); slyssali ste, že poweďeno gest: Oko za oko a zub za zub odplácať rovné rovným; y nassel gych (rodičov) zdrawych w starósti dobrég: a mel na nych pečliwost y on sám zawrel oči geych dochoval do smrti (KB 1756; 1757); limis oculis aspicere: na púl oka hleďetj, kradnúti očima (KS 1763) kradmo, úkradkom sa pozerať; (mnohí katolíci) pres cely cass, w ktery w kostele se, z očama sem y tam hazy formi z inssich lidi wibiragu (SPr 1783) dívať sa z predmetu na predmet; veritas odium parit: prawda oči kole je nepríjemná; gakoby mu z oka wypadl o sebe podobných; kde na dwe oči ponesu (:o těch, který negistj gsu, kde se magj obratiti:); kto wysoko rube, tomu trjsky do očj padagj (:o tych se mluwy, ktery se wysse sweho stawu winessegj:); lepssj gedno oko swoge, nežli cyzy, wer oboge lepšie menej, ale vlastné; corwus corwo oculum non effodit: wrana wrane oka newykluge o spriaznených ľuďoch, ktorí si neublížia; oculi animi indices: oko - do srdcza okno podľa výrazu očí možno usudzovať na charakter človeka (SiN 1678); čo že widjss mrwu w oku bratra twého: a trám w oku twém newidjss (KB 1756) vidíš chybičku u druhého, ale nevidíš vlastné nedostatky
2. pohľad, pozeranie, zorný uhol, dohľad: tedy swjmy milostiwjmi očima (Boh) widel ty moge temnosti (WO 1670); neprawým okem Saul zahlédal na Dawida od tého dné y zatjm (MP 1718) nepriateľsky; averto: odvrátiti, z očj obec gsem nepopustil (WU 1750) nespustil z dohľadu; Buóh szvé bisztré otsi z nyich dalyeko znyál (DŽ 1752); kdiž ony hleďeli, pozdwjžeň gest: y oblak wzal ho od očúw gegych; nebo kdiž mel ssest a padesát rokúw, swetlo očúw potratil a kdiž mel ssedesát rokúw, zase ho prigal (KB 1756; 1757); bohaté a pohodlňe položené z obau stran reki Njlus mesta a wsy nam se pred oči stawali (PT 1796) ukazovali sa; zejdem z oči, zejdem z mysli, nikto na mne nepomysli (AD 18. st);
F. obrátiť, pozdvihnúť oči ku komu, spustiť oči na koho, zhliadnuť, osvietiť (milosrdným) o-m koho, popatriť očima koho pozrieť sa na niekoho (obyč. Boha) (dobrotivým pohľadom): k tobie oczj nassemu nebeskemu obratily (s. l. 1582); pan Buh swym mylosrdnym okem Wassy wysoce urodzenu Mylosty oswyty (B. ŠTIAVNICA 1600); zadame, aby na to milosrdnym okem račeli zhlednuti (ČADCA 17. st LP); pane Bože, racz sa na nas okem milosrdnym obhladnuty; popatry, pane Bože, očima swogeho milosrdenstwy na wssecky suzene a w zarmutku postawene lidy (AgS 1708); y pozdwjhel sem oči mé a wiďel sem (KB 1756); abis radneg oči twe spustila aneb spustil na obraz vmuczeneho Krysta Pana (MS 1758); nech mi na oči nepride (BARDEJOV 1661 E) neukáže sa; odwratim oči me od marnosti (SP 1696) zanechám niečo; ag kto hnedky w zem odczy udery gako omameny, to neny zaden sprawedliwy czlowek (B. ŠTIAVNICA 17. st) sklopí pohľad; tyto dwa pred prawom stogiczy malefactorovia Janko Hrachowsky a Mateg Kello božy rozkaz z ocžu wipustily (B. BYSTRICA 17. st E) prehrešili sa; na oko by sa zdalo, že w Starom (zákone) na prvý pohľad; aby žaden člowek nikde se nemohol skrit pred geho (Boha) okem pred Bohom (LKa 1736); zdaliž djteti z očj prisslo anebo zdaliž ureknuto gest, anebo ne (HT 1760) ochorelo z cudzieho neprajného pohľadu, bolo urieknuté; limis oculis: po oku nenápadne, kradmým pohľadom; ab eorum oculis aliqvo concedere: od očúw geych ňekam odgjti stratiť sa z dohľadu; contueri: pohlédám, wrážám na ňekoho oči upreto hľadím (KS 1763); we wykoreněnj hrjchúw počni od tých krechkostj a wýstupkuw, které zewnitrné gsu a neywjce giným do oči padagu (MPS 1777) bijú do očí, sú nápadné
3. (o milosti, mysli, viere a pod.) vnútorný pohľad, zmysel, vnútorná milosť, žiadosť: y bilo swetlo skrze toto slovo, wnjtrnj očy smislu otewrene gsu (WO 1670); dusse nasse sama, a bez tela ma swe zmjsli y widenj, ale skrz oko dusse (LKa 1736); nebude wam tuto potreba, abi ste ussi wasse k posluchani nastrogili, ale toliko očima misli wasseg kazagiceho uhlidati budete (MS 1758); otwor oči misli tweg, poznag twug staw nesstasliwy (MK 18. st); a giste uzreli toto swetlo welike y nassy otcowe prwssy očjma wjrj, kdj se gim stalo zaslybeny w ragi (CS 18. st)
F. každy z nich oči sweho umyslu na swe dari obratil (SP 1696) zameral pozornosť; Bůh, ohlédniž se okem swé milosti, aby tito planétowé gakowausy odpornost proti sobě vkazugj (NK 1721)
4. zraky, tvár, obličaj: examinovany suce pred očyma lydý našých takovuto fassiu učynily (BÁTOVCE 1667); necht neodchazy od oči wassjch bazen, Pane (SP 1696); gestly sem nalezl milost pred očima twýma, vkaž my sláwu twu (MP 1718); hle oči Páne nad tyma, ktery se ho bogá (KB 1757)
F. často práv na, pred oči komu nahodiť, (na)metať, namietať, navrhnúť, navrhovať, navrhávať, navŕhať, (na oči) (za)držať, klásť, vyhodiť, vyhadzovať, (vy)hádzať, nadhadzovať, prednášať, do očí nadhadzovať vyčítať, vyčitovať, vytýkať niekomu niečo: a to su geho dietkam na oczy nametali (ŽK 1463); gestlizie by on aneb kdozkolwiek proti swym pryssom nieyakowu pohruzku anebo sobie na oczi metali, tehda on proti tim gmenowanym swiedkom diwem propadl platiti (RUŽOMBEROK 1551); kdo by to Petrowi Swatkowi neb potomkom geho na oczy namietal, ten ma k prawu polozyti fl 12 (P. ĽUPČA 1557); nass sused navrhol mu na oczy ten gisty skutek (HRADIŠTE 1576); Wassy Opaternosti tymto mym psanym znamo cžinym, zie niesprawedliwe a neprawe Muocz Lacžny Benowj Kosstialowj zbognicztwj maoczy držel (BOBROVNÍK 1587); že bych byl pacholkem sskundrowym, ktere reči woči mi mlowila y na oči zadržela (Ližbeta) (S. ĽUPČA 1619); Daniel Ssymar na oczy nawrhal Andrassowy Czerniegiowy, zie by nehoden bil w Ilawie bidliet (ILAVA 1632); a prosime Wassu pansku Milosty, aby gim zaden gich poctiwost neutrhawal a gim na oči nenawrhawal (TISOVEC 1639); než geden osel druhemu nema pred očy nawrhowaty, ze ma dluhe ussy, ponewadž w tom su sobe rowny (CO 17. st); nebude takowe recžy neryadne na oczy prednasset (P. ĽUPČA 1704); mezy ginimy rečmy že tenže Jano Medwed instansowy na oči nahodil, že Brezowie Feriancsoy križe pokradol (s. l. 1711); kdy tobě ňekdo na očj wyhodi některý hrjch (SSt 1742); Geho Milosti na očy hažjce (NECPALY 1743); ob oculos ponere: na oči wihazati (ML 1779); kazdy temer uličny obiwatel tuto kradez gemu do oču nadhazuge (PUKANEC 1787); nektere (ženy) wadity sa, na ocy wihazowaty, klaty manzeluw neprestawagu (SJ 18. st); (z očí) v oči, (z očí) do očí, oči k očiam, z oka v oko, v oči a tvár (hovoriť, povedať, odpovedať, vykonať, dohovárať a pod. komu čo, priamo, bezprostredne hovoriť, dohovárať) za osobnej prítomnosti hovoriť, dohovárať niekomu niečo; práv konfrontovať obidve stránky na súdnom konaní: Human zeznal przed Lorinczem oczy k oczyma; a kdyz gest ten pokoy na niem zrussyl, tedy on geho widiel z ocza w oczy; gestli by pak on (majiteľ) do toho zbozij przissel bez prawa, tehdy gma od nieho odluczeno byti prawu zalobu w oczi (ŽK 1450; 1473); (Jakub Tele Jurajovi Turzovi) abych sie za tto stidiel a geho zlost gemv w geho wuoczi (!) wassimi prawymi swiedomimy prowedl (GEMER 1459); chczem mu weczy z otczu w oczj powedieti (M. VES 1559); Michal Srnka chodil Mackowy do Teplicz a ziadal ho k nam predt vradt, abi sy w oczy mlowily (D. ŠTUBŇA 1595); Petr aposstol w očj a w twar mu contradicuge (SK 1697); potom z oka w oko sme sa zohnaly pred pana Diossiho (PODREČANY 17. st); spituwani gest (Izák Jakub) na to, kdo by gemu odewzdal mentek Zima Janow, kterí w oczi odpowediel, ze Jozeff Potok (ČACHTICE 1737); ass wam do oči powim a wižrubim (MS 1758); čo gim potem y do oču domluwal y s. Pawel (SPr 1783); vidieť svojimi očami, na oko spatriť vidieť, uzrieť na vlastné oči: chcem prokazaty, od koho ssom wzal a ktory gu y w ruku gmali a wydely swogimy otcima (D. STREHOVÁ 1600); (Potocký a Kubinský) ony pany na oko spatrywsse, že zahrada na Jakuba Surženeho sprawedliwe prynaležy (P. ĽUPČA 1592); pred oči komu čo pripomínať niekomu niečo: w Engelandu gegjch catechumenis mezy ginjmi wecmy y to pred očy predstawugj, aby žadnjch duchownjch knjch nečitaly (WO 1670); !3h_o04_1710_ na vidom oči, na oči vidomia neskryte, verejne: (S. Rakšány) nyeczo bez chiru, nieczo na oczy widomia z Raksse do Jezernice wiwaža (MARTIN 1676); kdešto y drewo na widom oči p. Medzihradskich rubawaly (VELIČNÁ 1732); a tam mnoho razy na očy widomga fatentis drewa stynawali (RUŽOMBEROK 1777); (prosto) do očí mluviť, povedieť komu čo rovno do tváre vravieť niekomu niečo: ga gsem to w oči panom mluwila (S. ĽUPČA 1681); directe y to do očj mu mluwila (Záborská), že (oblokom instans skákal) (ZÁBORIE 1756); sami w osobe žadnemu prosto do očj nic odporneho powedeti nechtegj (PT 1796); pred oči predložiť, postaviť sebe čo predstaviť si niečo: (človeče) predloz sobe pred oczy geho newynnu smrt a trapeny horke (AgS 1708); wimislete sebe - prawim - a predlosste pred oči wasse witeza, gako bil Dawid (MS 1758); pred očami koho pred niekým, v prítomnosti niekoho: aby sme okolnym osadam w posmech nepryssly a obwzlasste čuo mame gyž pred očyma, do welykeg chudoby neupadly (ZÁBORIE 1714); coram: pred očjma, prjtom, w prjtomnosti (WU 1750); ja nyits insoho pred otsmi milsoho nyemám (DŽ 1752); aby z neprirownanú krásu pred očima wsseckych se wiďela; y weďela, čo by se ljbilo pred očima twyma; a ktery se boga Pána, budú pred očima geho (KB 1757); to swetlo tak gasne bylo a ne gen Saulowy, ale y geho cesti towarissom očy zatemnilo (WO 1670) oslepilo; Krystus smele se wssem sudcům gakožto newinny w očy postawil (SP 1696) osobne vystúpil v súdnom konaní; radneg chce byti z lidmý pokritskimý w očý swatý (SK 1697) na oko, robiť sa svätým; ante oculos adducere: pred oči dowésti pred niekoho doviesť, predviesť; potestatem sui facere: z ňekym w očách byti, seba preukázati preukázať sa, predviesť sa pred niekým (KS 1763); nepchag sa my do oču (TURIEC 1769) neukazuj sa mi na oči
5. obyč. vypuklý útvar podobajúci sa oku, zrnko, pupeň, jadro, drahý kameň al. perla v šperku: granum: zrno, oko, gadro; gemna: drahý kameň, perla (KS 1763); pala: prstenný oko, kde se drahj kamen wsazuge (DSL 18. st); takoweg zelini koreň treba posekat a w napogi držat anebo i piti gim w napogi dat, ale s pozorem, abi oko s neho neužili, nebo bi se potrowili (RN 17.-18. st); oculi arboris: oči stromůw (FO 1737); gemna: oko, pupenec, wyprjsstenj (KS 1763); oculus: oko, pupence na stromich (ML 1779)
L. bot o. Kristovo, konšelské oman hodvábny Inula oculus - Christi: oko Krystovo vel oko konsselske gest bylinka niekolyko ratolesty megicy etc. Zwrchu kwyty ma co oko, wnytr požlutle (HL 17. st); o. volové
a. volovec vŕbolistý Buphthalmum salificolium: kwyetecz ma kwiety zwrchu žlute, ssýroke yak wolowy oko (HL 17. st); buphtalmus: wolowé oko (:bylina:)
b. divozel malokvetý Verbascum thapsus: wolowé oko (:bylina:) (KS 1763); verbascum thapsus: wolowe oko, wolowý ocass, diwina (LF 1791); vranie, vlčie o. vranie oko štvorlisté Paris quadrifolia: herba paris: wranj oko (MT 17. st); baccae Paridis: wlčj oko (TT 1745); havranie o. semeno kulčiby obyčajnej Strychnos mux vomica: oko hawrany z gine kraginy okruhle, ssiroke, ssere, newelmy tluste a bars twrde (HL 17. st); pruna asinina: konských očúw sliwki (KS 1763) druh veľkých sliviek Prunus; račie, rakové o. farm zvápenatené čiastočky na stenách račieho žalúdka: wezmy rakowych očj, ssčutych zubuow, sližowych kamienkuow; račie očj utlčene (RT 17. st); cancrorum oculi: račj oči (TT 1745);
x. med ad verrucas et clavos pedum: proti kuřjm okam flastr (TT 1745) na kurie oká; pterygium, pterygion: proso na oku aneb rozpadlina (KS 1763) jačmeň
6. okrúhly plošný útvar na predmete podobajúci sa oku, diera, slučka ap.: nebo, hle, kameň, ktery sem dal pred Yézusa: na gednem kameni sedem očij gest: hle, yá wyrežem rezbú geho, powjdá Pán zástupúw (KB 1756) znak; macula: ďerawost, oko, djra; maculae: oka w syti (KS 1763)
7. pl oká hra v kocky: ten, který gedno aneb y dwě oka vwrhel (:prohral:), hra w kostky (MP 1718)