okúzliť -i dok. kniž. očariť: o-enie poéziou;
nedok. okúzľovať
okúzliť -li -lia -li! -lil -liac -lený -lenie dok.
okúzlenie -nia s. trochu kniž. (i z čoho, z koho) ▶ silný kladný citový al. zmyslový zážitok z niečoho, z niekoho, očarenie: bluesové o.; o. z návštevy cirkusu; o. z mladej dievčiny; podliehať okúzleniu; zmocnilo sa ich vzájomné o.; počiatočné o. sa vytratilo; vydrží vzťah, aj keď prvotné o. pominie? ▷ ↗ i okúzliť
okúzliť -li -lia -li! -lil -liac -lený -lenie dok. trochu kniž. (koho (čím)) ▶ zapôsobiť na niekoho mimoriadnou krásou, pôvabom; vyvolať silný kladný citový al. zmyslový zážitok, očariť: o. všetkých svojou krásou; s ľahkosťou okúzli každú ženu; rímske pamiatky okúzlia návštevníkov; psík každého okúzlil vzhľadom i nevšednou oddanosťou svojmu pánovi ▷ nedok. ↗ okúzľovať
okúzľovať -ľuje -ľujú -ľuj! -ľoval -ľujúc -ľujúci -ľovaný -ľovanie nedok. trochu kniž. (koho (čím)) ▶ pôsobiť na niekoho mimoriadnou krásou, pôvabom; vyvolávať silný kladný citový al. zmyslový zážitok, očarúvať: o. nevšednou krásou; sirény okúzľovali námorníkov; Egypťanky poznali tajomstvá krásy a líčidlá, ktorými okúzľovali. [VNK 2001] ▷ dok. ↗ okúzliť
očariť, očarovať vyvolať silný, obyč. kladný zmyslový zážitok • oslniť • kniž. okúzliť: Tatry ho očarili, oslnili • opojiť • omámiť • zmámiť: krása dievčiny ho omámila, opojila; víťazstvo ho celkom opojilo, omámilo • expr. oslepiť (často s dôsledkom nerozvážneho konania): láska ho oslepila • fascinovať: je fascinovaný jej zjavom • uchvátiť • uniesť • oduševniť: vystúpenie súboru ich uchvátilo, unieslo, oduševnilo • nadchnúť (vo veľkej miere) • dojať (citovo kladne): výkon umelca nás nadchol, dojal • expr. obájiť: obájili ho staré povesti • expr.: počariť • počarovať • učariť • učarovať • porobiť (silne, na dlhší čas zapôsobiť): hudba mu počarila, učarila
okúzliť p. očariť
okúzliť, -i, -ia, rozk. okúzli dok. kniž. (koho, čo) zapôsobiť na niekoho silným dojmom, vzbudiť nadšenie, nadchnúť, očariť: Čím dievča môže okúzliť človeka? (Kuk.) Sedela nehybne ako okúzlená. (Čaj.) Čuvy boli milo dojaté, okúzlené. (Lask.);
nedok. okúzľovať, -uje, -ujú
okúzliť [-z-, -ž-] dk koho očariť, očarovať niekoho: o, můg starečku, gakowa te blázniwost okužlila? (SK 1697)