okovať -uje -ujú -koval -kovaný, okuť -je -jú okul okutý dok.
1. obiť kovom (na spevnenie, ozdobu ap.): o. sud, o-ná brána
2. podkovať: o-né čižmy
● expr. sto, tisíc striel o-ných! zahrešenie;
nedok. okúvať -a
okúvať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vanie nedok.
okovať okuje okujú okuj! okoval okujúc okovaný okovanie, okuť okuje okujú okuj! okul okujúc okutý okutie dok. 1. (čo (čím)) ▶ obiť nejaký predmet kovom, kovaním na spevnenie, ozdobu a pod.: o. nádobu; o. dvere; o. sud ôsmimi obručami; rohy truhlice okovali, okuli mosadzou; striebrom okovaný, okutý konský postroj; cena za okutie voza; Aj mne zhlob truhličku, nech si ju železom okujem, kým som ešte pri sile! [P. Jaroš]; Do náplne práce nožiarov patrilo okrem výroby samozrejme aj nabrúsenie a okutie nožov. [VNK 2000] 2. (čo) ▶ pribiť podkovu na kopyto, podkovať, podkuť: kto dal koňa riadne o., šťastne došiel; majiteľ ustajneného koňa platí za každé okovanie 3. (čo) ▶ pribiť pliešky na obuv, podbiť: dal si o. vysoké čižmy 4. zastar. (koho) ▶ dať niekomu okovy: Pred tromi rokmi – ak pamätáte – tu vás boli chytili. Okovali a priviazali k tamtomu drevu... [Ľ. Ondrejov] ◘ fraz. expr. sto/tisíc striel okovaných! al. tristo hrmených a okovaných! zvolanie, zahrešenie v nepriaznivej situácii ▷ nedok. k 1 – 3 ↗ okúvať
okúvať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok. 1. (čo (čím)) ▶ obíjať niečo kovom na spevnenie al. na ozdobu, kovať: o. brány; o. pažbu; kováči okúvali vozy, rebriny, oje; konce drevených osí kolies sa okúvali železnými plátmi; vajíčka z tejto dediny sú zdobené štetcom, obháčkované alebo okúvané; má dlhoročné skúsenosti s okúvaním okien 2. (čo) ▶ pribíjať podkovu na kopyto, podkúvať: sledovať remeselnú zručnosť kováča, ktorý okúval koňa 3. (čo) ▶ pribíjať pliešky na obuv: v minulosti zámočníci okúvali aj čižmy ▷ dok. ↗ okovať, okuť
okovať i okuť, -uje, -ujú, okoval/okul, rozk. okuj dok.
1. (čo, čo čím, zried. i do čoho) obiť niečo nejakým kovom: Kováči ich (kočiare) okovali dokonale. (Kuk.); trstenica okovaná striebrom (Kuk.); (truhlica), ktorá ešte jeho praotec dal ručne okovať do ťažkého železa (Skal.); pren. prsteňmi okovaná pravica (Al.) na ktorej sú prstene;
2. (čo) pribiť podkovy, pliešky al. cvoky na obuv: o. topánky, čižmy, baganče;
3. zastar. (koho, čo; koho do čoho, kniž. zastar. i v čo) dať niekomu okovy: Okovali väzňa do pút. (Ráz.) Široké ramená mocne okovali. (Štítn.) Už mu (Jánošíkovi) rúčky, nôžky v putá okovali. (Botto);
nedok. okúvať, -a, -ajú
okúvať p. okovať
okuť dok. csl okovať, obiť kovom: Okuťí žrebedz je ňebespeční (Králiky BB); Drevení pluh mal okute to drevo, tu desku mal okutu okolo krajih a ostatňe bolo šecko drevene (Riečnica KNM); Saňe sa kúpili hotové, len kováč ích moseu̯ okut (Kunov SEN); Koľeso śe okulo (Nemešany LVO); okudz ojo (Lipany SAB) L. okuť koňa (Martin), okut koňa (Skalica), okuc koňa (Spiš. Vlachy SNV) - pribiť koňovi podkovy; okutí kuoň (Liesek TRS), okutí kúň (Skalica) - ktorý má podkovy, podkovaný; okúvať opak.: Po jari koňe sa kuli, vozi okúvaľi (Malatiná DK); To moseu̯ okúvat, abi sa nerozmu̯áciu̯o (Malacky)
okúvať nedok. obíjať kovom: okúvaňie vozou (Martin) L. okúvaňie koňí (Martin) - pribíjanie podkov
okúvať p. okuť
okovať, okuť dk 1. čo (s) čím obiť kovom niečo (obyč. na spevnenie al. ozdobu): (Jirík) na try kolesa a na sstwrte koleso starych ssynow okowal (TOPOĽČANY 1554); tehož cžasu, czo pokow na mestsku studny okowal, Janowj Sseffranczowy; zaplatilo se Milotowy, czo okowal starym zelezom koczie meske, f 3 (ŽILINA 1586; 1610); pry woze kucharskem okowal swjm zelezem os gednu, na kteru dal plechy (SOBLAHOV 1651); kupily sme nowu drewianku, kteru sme y okowat daly (JELŠAVA 1722); od sstir podilu z osmi pary panty sem okuwal (DUBNICA n. V. 1729); wos okowany, oszi pak oboge znowu način okowati (KRUPINA 1737) 2. koho do čoho spútať, pripútať niekoho do pút, do okov: (pán) kazal ho okovatt a okovavše do zalare aneb do temnyze vsadytt (D. KUBÍN 1580 E); (sudcovia) zanechawagi ho toliko pri takoweg pokuty, aby byl do puta okowan (ZVOLEN 1638); dal mne pan Sinej do želez okovac (ABOV 1783 LP); okúvať, okovávať, okovovať ndk k 1: a to wysswetczyl kowacž, kteryz to okowawal, že on to sprawyl y kowaczowy zaplatil (TOPOĽČANY 1554); (kováč) okolo hyntowa oprawowal y kolesa dwe na hyntowe okuwal (MOŠOVCE 1648); malleabilis: kugny, okugny, čo se kowati a okowáwaťi može aneb dá; ferro prafigo, circumdo: okowáwám (KS 1763); k 2: impingo compedes alicui: okowawam, zakowáwám ňekoho; injicio catenas: okowugem, do put dáwám; indo catenas: okowugem, zakowugem ňekoho (KS 1763)