Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

ohradiť dok. ohraničiť plotom, múrom ap., oplotiť: o. záhradu, stavenisko (ohradou);

nedok. ohrádzať -a, ohradzovať

// ohradiť sa

1. oddeliť sa (ohradou): o. sa železnými mrežami; o-li sa, aby im nik nevidel do dvora

2. prejaviť nesúhlas, protestovať: o. sa proti klamstvu, zlostne sa o.;

nedok. ohrádzať sa, ohradzovať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
ohradiť ‑í ‑ia dok.; ohradiť sa

ohradiť -dí -dia ohraď! -dil -diac -dený -denie dok.


ohradiť sa -dí sa -dia sa ohraď sa! -dil sa -diac sa -dený -denie sa dok.

hradiť2 -dí -dia hraď! -dil -diac -diaci -dený -denie nedok. 1. (čo (čím)) ▶ oddeľovať niečo od niečoho; syn. ohrádzať: ľudia si hradili pozemky plotmi; Farmu hradil vysoký plot z pletiva, pred ním ešte jeden. [L. Ballek]
2. (čo) ▶ utváraním prekážky brániť v pohybe; syn. zahrádzať: tatranské pleso, ktoré hradí moréna; rybník hradený stavidlom; hradenie bystrín
dok. k 1ohradiť, k 2zahradiť


ohradenie -nia -ní s.plot, múr al. iný objekt al. predmet slúžiaci na ohraničenie istého priestoru, ohrada, oplotenie: drevené, betónové o.; ochranné, bezpečnostné ohradenia; o. záhrady; o. z kolov, z hrdzavých reťazí; fanúšik preliezol o.; naraziť do ohradenia ▷ ↗ i ohradiť


ohradiť -dí -dia ohraď! -dil -diac -dený -denie dok. (čo (čím)) ▶ postaviť ohradu okolo niečoho; ohraničiť nejaký priestor, objekt plotom, múrom a pod.: o. dom, ihrisko; o. si pozemok plotom; investor ohradil parcely určené na výstavbu; Po streľbe polícia dočasne uzavrela cesty v okolí a miesto ohradila žltou páskou. [Sme 2009]
parem. ohradený mesiac hmlistý kruh okolo mesiaca, ktorý býva predzvesťou dažďa ▷ nedok.ohrádzať, ohradzovať


ohradiť sa -dí sa -dia sa ohraď sa! -dil sa -diac sa -dený -denie sa dok. 1. (čím) ▶ oddeliť sa od okolia ohradou, múrom a pod.: krajina sa ohradila plotom; medzi privilégiami mesta bolo aj právo o. sa múrom
2. (voči čomu/proti čomu; ø) ▶ vysloviť nesúhlas s tým, čo bolo povedané, zverejnené, postaviť sa na odpor, protestovať: ohradil sa proti ich sťažnostiam, tvrdeniam; voči tomuto obvineniu sa ostro, dôrazne ohradil; v žiadnom prípade! – rázne sa ohradila; môžem sa ako spotrebiteľ o.?
fraz. ohradiť sa múrom/hradbou mlčania stať sa neprístupným, uzatvoriť sa pred niekým, pred niečím
nedok.ohrádzať sa, ohradzovať sa


ohrádzať -dza -dzajú -dzaj! -dzal -dzajúc -dzajúci -dzaný -dzanie, ohradzovať -dzuje -dzujú -dzuj! -dzoval -dzujúc -dzujúci -dzovaný -dzovanie nedok. (čo (čím)) ▶ stavať ohradu okolo niečoho; ohraničovať nejaký priestor, objekt plotom, múrom a pod.: o. pozemok, záhradu plotom; o. budúce stavenisko; policajti páskami ohradzovali priestor okolo miesta činudok.ohradiť


ohrádzať sa -dza sa -dzajú sa -dzaj sa! -dzal sa -dzajúc sa -dzajúci sa -dzanie sa, ohradzovať sa -dzuje sa -dzujú sa -dzuj sa! -dzoval sa -dzujúc sa -dzujúci sa -dzovanie sa nedok. 1. zried. (čím) ▶ oddeľovať sa od okolia ohradou, múrom a pod.: každý sa ohrádza, zamyká; Holanďania na rozdiel od nás nemajú potrebu ohradzovať sa nevkusnými plotmi alebo vysokými múrmi. [Poľ 2003]
2. (voči čomu/proti čomu; ø) ▶ vyslovovať nesúhlas s niečím, stavať sa na odpor, protestovať: ohrádzal sa voči jeho tvrdeniam; ostro sa ohradzovala proti týmto podozreniam; o. sa voči verdiktu rozhodcov; strana sa ohradzuje proti šíreniu dezinformácií; dôrazne, zásadne sa proti tomu ohradzujeme; Kišš sa začne urazene, dôstojným hlasom ohrádzať. [P. Pišťanek]
dok.ohradiť sa

ohradiť oddeliť ohradou • zahradiťobhradiť (dookola): ohradiť, zahradiť dvor, obhradiť mesto hradbamioplotiť (plotom): oplotiť záhraduobohnaťobkolesiť (dookola): cintorín obohnať, obkolesiť vysokým múromzatarasiťzastar. zahájiť: zatarasiť vchod, zahájiť cestu


ohradiť sa p. protestovať


protestovať vysloviť rozhodný nesúhlas, prejaviť odpor proti niečomu (obyč. slovne) • zaprotestovaťvysloviť protestpodať protest: protestovať, zaprotestovať proti neodôvodnenému obvineniu; vláda vyslovila protest, podala protest proti uvedenému postupuohradiť sa: proti ohováraniu sa ostro ohradilaozvať sa: rečník hovoril nepravdy, ale nik sa neozvalzodvihnúť/zdvihnúť hlas (proti niečomu, niekomu) • postaviť savzoprieť sa (dať najavo nesúhlas): neodvažuje sa postaviť rodičomnesúhlasiť (vyjadriť odlišný názor): nesúhlasiť s predloženým návrhomvetovať (protestovať vyslovením veta): vetovať návrh zákonakniž. apelovať (obracať sa s výzvou): apelovať na vrchnosť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ohradiť, -í, -ia dok. (čo) oddeliť, ohraničiť plotom, ohradou, postaviť plot, ohradu, oplotiť; obohnať hradbou: o. dvor, záhradu, ihrisko plotom, ohradou, o. mesto hradbou;

nedok. ohrádzať, -a, -ajú i ohradzovať, -uje, -ujú

|| ohradiť sa

1. (bezpredm. i proti čomu) uviesť námietky proti dačomu, protestovať proti dačomu, prejaviť nesúhlas s dačím: „Veď je to nie pravda,“ ohradila sa. (Kuk.)

2. zastar. (od čoho) uchrániť sa pred dačím, vyvarovať sa dačoho: Ak vezmem dobré, od zlého sa ohradím. (Kuk.);

nedok. ohrádzať sa i ohradzovať sa

ohradiť dok. csl oddeliť, ohraničiť ohradou: Ohraďiľi to miesto plotom (Tvrdošín TRS); Ostau̯ tam stáď ako paľesák a húkau̯ na Krpeľäncou, abi šľi poň z hajovom, ľebo námel bou̯ vodou ohraďení (Zábrež DK); Ohradžeu̯ som tú zahradu, a preci plno sliapok v né (Brusník REV); Rolu ohradziľi hacámi (V. Rovné BYT); Hajdug ohradzil školku (Smižany SNV); Šicko bulo ohradzeno (V. Šariš PRE)
L. ohraďení mesiac (V. Straciny MK), ohradení mesác (Rakovice PIE), meśadz je ohradzeni (Dl. Lúka BAR) - hmlistý kruh okolo mesiaca (býva predzvesťou dažďa)

ohradiť, ohrázdiť dk
1. čo (s) čím ohraničiť, oplotiť, upevniť, opevniť niečo: dwuor ohraditi aneb potwrditi gedním plotem, anebo zdij (ŽK 1473); bude mu (tomu človeku) slobodno kuolowia a pruťa sekaty, s kterim by mohol swu zem ohraditi (ZVOLEN 1567); w luze cuo boly zasyalj, ponewač nebilo ohradene, wssecko lichwa spasla dedinska (NEMŠOVÁ 1662); pry panskich owcach potrebne koliby a salass ohradit powinny su (P. BYSTRICA 1708); praeducere fossam obsessis: ssancama ohrázditi, okoló obklyčiti; mocnia muro amplexus est: pewnost z ssancowyma zďama ohrázdil (KS 1763); ku slabim a mladim štapikom zastrkni kul a ge priwgaš, aneb ohrat (PR 18. st);
x. pren (Pane), ohrázdi mňa odéwssad z zdu ochrani swég neprerazenú (BlR 18. st)
2. čo, koho obkolesiť, obkľúčiť, obklopiť niekoho: čim je ale naša zem ohradena (HRANOVNICA 18. st); jest kral na wysokem miste sedicy, ze swojimi kralowskimi dworanmi okolo stojicymi ohradzený (CDu 18. st);
x. pren propást ohrázdila mňa, more prikrylo hlawu mú (KB 1756)
3. čo (s) čím vybaviť, opatriť, vyzbrojiť: (útvar vojska) z krjdly neb z rohmy ohrazenj (KoB 1666); Bůh dobrotiwy z gakowimy a kolikimy wažbamy ohradil gazik? (SK 1697); (knihu) w klasstere Bergenském pri Magdeburgu prohledli a predmluwau ohradili (HeT 1775)
4. koho, čo obhájiť, ochrániť, zaistiť: Buh, popreg sstasne spaty, stražj swu ohraditj pokogjka nebezpečnost (PoP 1723-24); vacuus hic dies ab interventoribus fuit: dnes žádny neprissel k mňe, ktery by mňa neohrázdil (KS 1763)
L. práv o. poctivosť komu ochrániť česť niekomu: abi se gemu naležite geho poctiwost ohradila (Z. PODHRADIE 1630); geho (aktorovej) manzelce pocztiwost aby bila ohrazená (ILAVA 1642)
5. čo zamedziť, prekaziť, znemožniť prístup niečomu: tela conjurationis retundere: zle predsewzeti sprisahaňá odbiti, ohrazditi (KS 1763); ňenawist žadnym spusobem se ohraditi neda (CDu 18. st); ohradzovať [-(d)z-], ohrázďovať, ohrádzať [-d(z)-], ohrážďať [-zď-] ndk
1. k 1: (záhrada) ohrazuge se neb hrazu, neb kamenjm bez wapna (KoB 1666); mlinarom dwom, ktery ohrazowaly luku, kolaczy a piwa (ŽILINA 1700-02); (každý gazda) taktess na zahrady prutie a kuolie wozit a ohradzat bude (M. KAMEŇ 1716); tenže minar ohradu spalel, cžo som bolestne ohradal (HATNÉ 1728); vallo: krypopu obháňám aneb násypem hrýzdjm, ohrázďugem; emunio: upewňugem, ohrázďugem; consepio: ohrázďugem, plotem ohrázďugem (KS 1763); protož ohrázďugem cestu gegy s trnjm y wssecky chodniki gey (BlR 18. st)
2. k 4: ale y zrostlini a stromki widjme z listečkama a z sskrupinami twrdssyma zawjrati y gakožto ohrazďowati swe owoci (BlR 18. st)
3. čo obrubovať, lemovať: commargino: obrubugem, ohrázďugem, obssywám (KS 1763); margino: obrubugem, ohrazuge (AP 1769); ohradiť sa dk čím opevniť sa, upevniť sa niečím: wartamy wssade wukol se ohradit potreby gest (KoB 1666); oba (Matej a kráľ český) se ohradili walem (SH 1786);
x. pren y mi timže misslenim ohradme se, nebo Kristus trpel za nas (SJ 18. st); když ho (múdreho človeka) sstestj potká, kterymž by mohl nepráteli swé ljte konečne premocty a vtisknautj a pred njmy se wečne ohradyti (HI 18. st) zabezpečiť sa; ohrázďovať sa ndk: circumcingo: ohrazďugem se (KS 1763); ty (Mária) si weža nagohrázdenégssá, s kterég murama ktery sa ohrázdugú, bezpéčny su (BlR 18. st)

ohraďiť ohraďiť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu