ohováranie -nia -ní s. 1. ▶ šírenie klebiet, neoverených, nepresných, často zveličených informácií o niekom v jeho neprítomnosti s cieľom znížiť jeho vážnosť, poškodiť ho: zlomyseľné, hrubé o.; vzájomné o. a intrigy na pracovisku; to je obyčajné, bohapusté o.!; neznášam o. a falošných ľudí; byť, stať sa terčom ohovárania; vyvrátiť lži a ohovárania; Nie každý dokáže dobre vychádzať s každým, vzniká napätie, ktoré je živnou pôdou na ohováranie a klebety. [HN 2004] 2. práv. ▶ šírenie nepravdivých údajov, ktoré môžu ohroziť niečiu vážnosť, poškodiť ho v zamestnaní, v podnikaní, narušiť jeho rodinné vzťahy al. spôsobiť mu inú vážnu ujmu: o. verejného činiteľa; trestný čin ohovárania; novinár odsúdený za údajné o.; za o. chce naňho podať trestné oznámenie; polícia začala vyšetrovanie vo veci ohovárania ▷ ↗ i ohovárať
ohováranie s. úmyselná nepravda, klebeta: Gďeže, to tag ňebolo, to je ohováraňie (Návojovce TOP); To sú len plané ohováraňá (Hor. Lehota DK)
ohováranie [-í] s úmyselné šírenie nepravdy (o niekom), osočovanie: oblocutio: ohowáranj, omluwánj (AP 1769); pre takowe ohowaranj Fabriho potrestana byla (PUKANEC 1790); krestane, kteri na gaziku nist gineho nemate gedine zlorečeni, preklinani, ruhani, ohowarani (SJ 18. st)